Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-198-2013.pdf
PDF · 77.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/198/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, Krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, 917 01 Trnava proti povinnému Katarína Mikle - POBEST, K.. XX.XX.XXXX, IČO: 37274538, Ivana Krasku 31/A, 91705 Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Kapronczai, so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 101,96 EUR a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava dňa 27.03.2013 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súdneho exekútora, JUDr. Jozef Kapronczai, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., Krajská pobočka Trnava, č.k. 1292073817 zo dňa 23.08.2012.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.04.2013 prevzal dňa 21.05.2013. Dňa 28.05.2013 doručil povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii (dátum podania na poštovej pečiatke 24.05.2013), ktoré súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli teda podané v zákonom stanovenej lehote, t.j. včas.
Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že po vzniku exekučného titulu úhradou dlhu povinného zaniklo právo ním priznané. Povinný uviedol, že dňa 03.05.2013 mu bol zaslaný oprávneným výkaz nedoplatkov a ešte v ten deň uhradil predmetnú pohľadávku o čom doložil súdu dôkaz - výpis platieb z účtu. Povinný na základe uvedeného navrhol, aby súd námietkam vyhovel a následne exekúciu zastavil. Zároveň si uplatnil od oprávneného trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podané námietky.
V zmysle vyjadrenia oprávneného k podaným námietkam povinného proti exekúcii, povinný uhradil pohľadávku dňa 03.05.2013 priamo bankovým prevodom na účet oprávneného a oprávnený eviduje exekučné konanie EX 1505/2013 ako ukončené. Úhrada bola dňa 10.05.2013 oznámená súdnemu exekútorovi o čom oprávnený doložil dôkaz - email zo dňa 10.05.2013.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietky povinného proti exekúcii a oboznámení sa s príslušným dôkazovým materiálom dospel k nasledovnému právnemu záveru.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie napr. splnením nie je dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii, nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania.
Citované ustanovenie má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Výrok v uznesení o námietkach by mal v plnej miere zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia bola v čase začatia oprávnená a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie jestvoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 28.02.2013 však nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie.
Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení dôkazov má za to, že námietky povinného boli podané neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému pohľadávku vo výške 101,96 EUR. Povinný uhradil pohľadávku na poistné v sume 101,96 EUR dňa 03.05.2013, avšak až po začatí exekučného konania, ktoré sa začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 28.02.2013.
Zánik vymáhaného nároku počas exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu začatia
exekúcie neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol.
Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie na sumu 101,96 EUR dňa 21.05.2013 a vyčíslil si predbežné trovy exekúcie vo výške 87,96 EUR. Na základe vyššie uvedeného, v časti dlžnej sumy súd vychádza zo skutočnosti, že nedošlo k upusteniu od vykonávania exekúcie. Preto existujú dôvody na zastavenie exekúcie.
Povinný žiadal, aby súd zaviazal oprávneného na úhradu trov za zaplatený súdny poplatok za podané námietky proti exekúcii. Súd považuje toto tvrdenie povinného za bezpredmetné, pretože poplatok za podanie námietok vyrubuje súd po podaní námietok unesením a v tomto prípade, súdny poplatok vyrubovať nebude, pretože v súvislosti s vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno v zmysle § 41b ods. 2 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky odo dňa vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov (od 4. októbra 2012) povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii, uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu vymáhať, a to ani žiadnym zo spôsobov, ktoré pripúšťa zákon č. 65/2001 Z. z. či už cestou justičnej pokladnice alebo prostredníctvom súdneho exekútora. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. PL. ÚS 109/2011-48 z 11. júla 2012 rozhodol, že položka 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a po šiestich mesiacoch (od 4.10.2012) stratilo aj predmetné ustanovenie platnosť. V súvislosti s uvedeným povinní sú od 04.10.2012 oslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietky.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.
Ak k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
V zmysle § 58 ods. 1 súd môže exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu teda ex offo. Súd má za to, že ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je to dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.). Keďže v tomto prípade povinný dňa 03.05.2013 uhradil pohľadávku oprávnenému, v predmetnej exekúcii teda došlo po začatí exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá exekúcia a preto v exekúcii nemožno pokračovať.
Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd po posúdení skutkového stavu dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný.
Keďže v čase rozhodovania súdu o námietkach povinného proti exekúcii a o zastavení exekúcie, súd nemal všetky informácie potrebné na rozhodnutie o trovách exekúcie, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 58 ods. 4 Ex. por.). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).