Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-278-2013.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/278/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: B. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. B. č. XXX/X, prechodne bytom B. D., ul. M. G. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Centrum právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Námestie slobody č. 12, IČO: 30 798 841, Kancelária Tvrdošín, ul. Školská č. 165/2, proti odporcovi: FONTANA a. s., so sídlom Dolný Kubín, Mokraď č. 498, IČO: 36 393 053, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, ul. M. R. Štefánika č. 1822, IČO: 36 832 103, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/33/2011-252 zo dňa 4. apríla 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení konštatoval, že po zrušení časti rozsudku č. k. 4C/33/2011-117 zo dňa 02. 02. 2012 krajským súdom uznesením č. k. 8Co/114/2012-169 vyzval navrhovateľa na špecifikáciu uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 3.000 eur. Navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur, ktorá mu mala, ako uviedol, údajne vzniknúť na zdraví, keď odporca porušil predpisy o ochrane zdravia pri práci, v dôsledku čoho mu bol poškodený sluch. Nezabezpečil mu ochranné pomôcky.
Dňa 17. 01. 2013 zástupkyňa navrhovateľa špecifikovala nárok navrhovateľa ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. Občianskeho zákonníka podľa § 11 v súvislosti s § 415 a nasl. OZ s odôvodnením, že ujma na zdraví (poškodenie sluchu) bola mu spôsobená zo strany odporcu tým, že mu nezabezpečil pri práci ochranné pomôcky a postupoval v rozpore s § 147 ods.1/ Zákonníka práce.
Navrhovateľ sa svojím doplneným návrhom zo dňa 17. 01. 2013 domáhal nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a 13 Občianskeho zákonníka vo výške 3.000 eur, a to z dôvodu škody, ktorú mu spôsobil odporca ako jeho zamestnávateľ, pretože mu nepridelil ochranné pomôcky na chránenie sluchu, a konateľ spoločnosti odporcu p. M. ho diskriminoval.
Aj po doplnení dokazovania prvostupňový súd mal za preukázané, že dôvody na uplatnenie nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka voči odporcovi nie sú dané, nakoľko
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi určitým správaním sa odporcu a porušením alebo ohrozením osobnostných práv navrhovateľa. K tomuto porušeniu navrhovateľ neuvádzal žiadne skutočnosti a z jeho výpovede je zrejmé, že sa domáha náhrady škody za poškodenie sluchu pre nedodržanie povinnosti zamestnávateľa poskytnúť mu chrániče sluchu.
Prvostupňový súd konštatoval, že v prípade zodpovednosti zamestnávateľa za škodu platia príslušné špeciálne ustanovenia Zákonníka práce a to § 192 a nasl., ktoré upravujú podmienky vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Táto škoda v danom prípade v konaní nebola preukázaná. Podľa lekárskeho záznamu už v roku 1999 bolo zistené, že navrhovateľ pracoval v hluku 11 rokov, CSS 16,2 % a v roku 2007 pracoval v hluku 21 rokov, CSS 26 %.Vzhľadom k odpracovaným rokom bolo doporučené prijatie do zamestnania v riziku hluku, nakoľko podľa udania lekára, po 15 rokoch práce v riziku hluku by sa sluch nemal zhoršovať. Do zamestnania u odporcu navrhovateľ nastúpil dňa 10. 07. 2008 a podľa výmenného lístka z 09. 07. 2008 - prehliadka do rizika hluku, bolo uvedené MUDr. Y., že navrhovateľ nesmie pracovať v riziku hluku. Zo záznamu o zdravotnom stave pri nástupe a predradení lekárskeho návrhu na pracovné zadelenie bolo zistené, že dňa 09.07.2008 všeobecná lekárka MUDr. W. A. neodporučila navrhovateľovi prácu v hluku. Navrhovateľ však svojim podpisom potvrdil, že si na vlastnú zodpovednosť želá prácu v hluku (podpis nepoprel). Už v roku 2007 bol navrhovateľ vyšetrený na Klinike pracovného lekárstva MFN a podľa správy zo dňa 12.11.2007 navrhovateľ nie je vhodný pre práce v riziku hluku. Z listinných dôkazov predložených odporcom a tiež výsluchom svedkov bolo preukázané, že odporca zabezpečil ochranné pomôcky na ochranu sluchu pred hlukom (faktúra č. 802223 - bolo zistené, že v októbri 2008 boli zakúpené odporcom štuple do uší, a tiež faktúra č. 900497 - bolo zistené, že tieto boli zakúpené aj v marci 2009, viď aj protokol č. 177/07). Navrhovateľ nepreukázal, že k poškodeniu jeho sluchu došlo v priamej súvislosti s konaním odporcu Ako sám navrhovateľ uviedol na predchádzajúcich pojednávaniach odporca ho nezaradil na práce v hluku ale pracoval ako kalič, kde hluk nebol a tiež, keď nebolo práce na kalení, zaradil ho na iné práce napr. maliar a podobne, ktoré tiež neboli v hluku. Podľa jeho tvrdenia mal v hlučnom prostredí pracovať od 26. 06. 2009 do 31. 08. 2009 t. j. asi 2 mesiace. Navrhovateľ nepreukázal svojimi tvrdeniami ako konkrétne mal byť jeho sluch konaním odporcu v tomto období poškodený (prvé poškodenie pritom bolo u neho zistené už v roku 1999, v čase, keď pracoval v OFZ Istebné) a ako to malo zasiahnuť sféru jeho osobnostných práv.
Súd preskúmal návrh aj v súlade s ďalším špeciálnym predpisom a to zákonom č. 365/2004 Z. z. (v znení platnom v čase trvania pracovného pomeru) o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), nakoľko navrhovateľ tvrdil, že bol konateľom odporcu p. M. diskriminovaný avšak túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. Uvedené nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov O. Y. a K. I. a ani predloženým listinným dôkazom - „postup pre vykonávanie kontroly výrobkov počas výrobného procesu“, keďže sa v tomto prípade nejedná o určenie úkolovej normy ale, ako už zo samotného názvu vyplýva, o vykonávanie kontroly akosti výrobkov. Aj podľa správy Inšpektorátu práce Žilina, zo dňa 30. 03. 2011 (vykonaná kontrola u odporcu), bolo zistené, o.i., že zamestnanci boli úkolovou mzdou odmeňovaní do 31. 12. 2006 a od 01. 01. 2007 sú odmeňovaní časovou mzdou. Do 31. 12. 2006 navrhovateľ u odporcu nepracoval. Nemožno teda v tomto prípade hovoriť o diskriminácii navrhovateľa odporcom.
Nakoľko navrhovateľom uvádzané skutočnosti v konaní neboli preukázané a to ani výsluchom svedkov ani listinami, súd považoval jeho návrh za nedôvodný.
O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok zmeniť a priznať mu uplatnený nárok.
Uvádzal, že k dnešnému dňu od spoločnosti - odporcu FONTÁNA a. s. nemá riadnu písomnú výpoveď. Čiže nemá s odporcom riadne rozviazaný a ukončený pracovný pomer. Nakoľko ho pri tejto výpovedi konateľ spoločnosti zavádzal a konal v rozpore so zákonníkom práce, čo potvrdili aj úrady.
V spoločnosti odporcu nedostávali žiadne ochranné pomôcky. Keď nastúpil do spoločnosti FONTÁNA, a. s., musel si priniesť vlastné montérky aj pracovnú obuv, žiadne ochranné pomôcky neobdržal, okrem gumených rukavíc, ktoré dostával na prídel kým sa neroztrhali. Za pravdivé považoval, že neprešiel vstupnou lekárskou prehliadkou , lebo trval na pracovnom pomere. Chcel skrátka pracovať, lebo potreboval zamestnanie. Osobne sa s konateľom spoločnosti dohodol na pracovnom zaradení a to pomocník pri kalení. Nebol tam hluk, keď nebolo nič na kalenie, tak máčal nože do farby alebo balil tovar, to všetko bolo bez hluku. Ale boli mu dávané aj iné pracovné zaradenia, napr. strihať v hluku plech, kde bol nadmerný hluk a aj napriek tomu, že konateľ spoločnosti dobre vedel, ho posielal na iné pracovné zaradenie v hlučnom prostredí. Pokiaľ ide o pomocníka pri kalení, vŕšili sa na jeho osobe čo je napísané aj v spise. Nemal žiadne ochranné pomôcky, roztrhané rukavice a pod., žiadne ochranné nápoje, na ktoré mali nárok a keď pracovali pri peci.
Uvádzal, že on chcel pracovať a nech sa konateľ spoločnosti nevyhovára, dával mu prácu aká v ten deň bola, čiže strihanie na lisoch. Trval na tom, že sluch stratil u odporcu a len kvôli tomu, že konateľ mu neposkytoval ochranné pomôcky. Keď nastúpil do a. s. FONTÁNA, mal pokles sluchu na minimálnej spodnej hranici, čo doložil do spisu a keď ho prepustili, čiže ešte (neprepustili), má úbytok sluchu 70 % až 90 %, čiže ťažká porucha sluchu (hluchota). To všetko je v spise. Všetky dokumenty, ktoré od neho vyžadoval okresný súd doložil, ktoré bol schopný zohnať a tie čo nemohol zohnať mal vyžiadať súd. Domáha sa len toho, na čo má právom nárok.
Odporca vo vyjadrení k odvolania navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci tak, ako to vykonal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.
Opätovne poukázal na ust. § 77 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“ V zmysle ust. § 36 ZP, ak sa neplatnosť skončenia pracovného pomeru neuplatnila na súde v stanovenej lehote, zaniká právo uplatniť toto právo na súde. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v stanovenej lehote neuplatnil právo na určenie neplatnosti výpovede na súde, jeho právo zaniklo.
Navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur, ktorá mu mala vzniknúť na zdraví, keď odporca porušil predpisy o ochrane zdravia pri práci (nezabezpečil mu ochranné pomôcky), v dôsledku čoho si poškodil sluch. V tejto súvislosti poukázal na to, že k vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnené podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmy spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Pokiaľ ide o pojem „zásah“ je to jednak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a nedovolenosť zásahu, ďalej objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. 12. 2008, sp. zn. 5Cdo/274/2007) .
Navrhovateľ podľa neho nepreukázal ani jeden zo zákonných predpokladov, ktoré by umožňovali poskytnúť mu ochranu podľa ustanovenia § 13 OZ. Naopak z dokladov predložených navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že sluch sa mu zhoršoval od roku 1999 a on sám vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu pracoval väčšinou v prostredí, kde nebol hluk, v hluku pracoval len dva mesiace. Navrhovateľ nepreukázal, ako odporca porušil svoju povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorá by mala za následok zhoršenie sluchu. Všetky skutočnosti, ktoré navrhovateľ uvádzal počas pojednávaní a rovnako, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku zostali len v rovine tvrdení navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 120 ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov „ Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.“ Navrhovateľ túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, tiež v konaní neuniesol dôkazné bremeno.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a to z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci bolo zo spisového materiálu preukázané, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 04. 08. 2011, doplneným dňa 16. 11. 2011, navrhovateľ žiadal, aby súd :
1/ určil, že skončenie pracovného pomeru, ktorý bol uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09. 07. 2008 a ktorý bol medzi nimi skončený dohodou zo dňa 26. 06. 2009, je neplatné,
2/ zaviazal odporcu na zaplatenie všetkých mzdových nárokov, ktoré vznikli pre neplatnosť a nedodanie jeho riadnej výpovede od 01. 09. 2009 až po ukončenie a vyriešenie podanej žaloby,
3/ zaviazal odporcu na vyplatenie 3.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ utrpel v dôsledku trvalého poškodenia sluchu.
Okresný súd o uplatnených nárokoch navrhovateľa rozhodol rozsudkom č. k. 4C/33/2011-117 zo dňa 02. 02. 2012 tak, že žalobu ohľadne všetkým uplatnených nárokoch zamietol. Pokiaľ sa týkalo skončenia pracovného pomeru, konštatoval okresný súd, že zo strany navrhovateľa nedošlo k uplatneniu nároku v zákonom stanovenej lehote. O druhom uplatnenom nároku rozhodol podľa predložených dokladov a vzhľadom na vykonané dokazovanie. Výrok rozsudku okresného súdu o týchto nárokoch nebol napadnutý odvolaním a preto sa v týchto výrokoch stal rozsudkom okresného súdu č. k. 4C/33/2011-117 zo dňa 2. februára 2012 právoplatným dňom 15. 11. 2012.
Ohľadne tretieho nároku navrhovateľa na zaplatenie 3.000 eur ako nemajetkovej ujmy bol rozsudok okresného súdu zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/114/2012-169 zo dňa 25. 09. 2012. Podľa záverov zrušujúceho uznesenia bolo povinnosťou okresného súdu vyzvať navrhovateľa na špecifikáciu uplatneného nároku na zaplatenie 3.000 eur, následne žiadať, aby navrhovateľ navrhol dôkazy na svoje tvrdenia, vykonať dokazovanie v zmysle návrhu a opätovne vo veci rozhodnúť.
Okresný súd sa riadil v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vyzval navrhovateľa na špecifikáciu uplatneného nároku vo výške 3.000 eur, vykonal dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa a odporcu a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4. apríla 2013.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v konaní neuniesol bremeno tvrdenie, že mu odporca spôsobil škodu na zdraví, ktorá mu mala vzniknúť tým, že odporca porušil predpisy o ochrane zdravia pri práci a nezabezpečil mu ochranné pomôcky, v dôsledku čoho sa mu mal poškodiť sluch. V konaní nebol tiež preukázaný základný predpoklad pre uplatnenie nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, ktorým je existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby.
Odvolanie navrhovateľa preto považoval odvolací súd za nedôvodné.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. 224 ods. 4 O. s. p.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .