Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sp-51-2013.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sp/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor so sídlom Severná 15, Martin, za účasti účastníka konania: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. L. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Martin č. V 1955/2013 zo dňa 26. 06. 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Martin č. V 1955/2013 zo dňa 26.06. 2013 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím Správa katastra Martin zamietla návrh na vklad záložného práva.
V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a C. P. ako účastníkom konania zastúpeným ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava zo dňa 11.12.2012. Správa katastra rozhodla takto podľa ust. § 31 ods. 1, § 31 ods. 3 katastrálneho zákona a § 22 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a Občianskym združením ProHelp vo vzťahu k záložnej zmluve je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu. Táto bola spísaná ako predtlačený formulár, ktorý obsahoval meno zástupcu dlžníka, ktorý mal za dlžníka vykonávať právne úkony v rámci bezplatnej právnej pomoci, avšak iba v súvislosti so zabezpečím záväzku dlžníka voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Do takéhoto formulára je možné vpísať aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve, tiež sa uvádza, že nehnuteľnosti budú bližšie špecifikované v priloženom LV, pričom nie je zrejmé, k čomu má byť LV priložený. Splnomocniteľ teda nevedel, ktoré z jeho nehnuteľností budú založené. Je možné vyvodiť, že splnomocnenec spolupracuje s navrhovateľom a háji záujmy tejto spoločnosti. Tiež poukázala na to, že sa nerešpektuje ani vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom zálohu a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného dôvodu a tým sa ohrozujú dobré mravy. Nebola tiež predložená listina preukazujúca oprávnenie zástupcu splnomocnenca konať za splnomocniteľa.
Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom zastával názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu, na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch medi zástupcom a zastúpeným musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa katastra vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že splnomocnenie bolo uvedené v predtlači. Zo splnomocnenia je zrejmé, že dlžník sa pre udelenie splnomocnenia rozhodol sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi je nedostatočné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil výpis z registra organizácií na Prohelp o.z., ktorý preukazuje oprávnenie štatutárneho orgánu L. T. konať za tento subjekt.
Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Účastník konania sa k odvolaniu vyjadril do zápisnice pred správnym orgánom. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p., pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.
V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníka. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 609000997 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 200,- €, poplatku vo výške 150,- €, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení L. T., predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. ( bod 2.dohody ) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. ( bod 3. dohody ) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych
úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa údajov katastra nehnuteľností - čísla bytu, vchodu a poschodia v bytovom dome súp. č. 70, pozemku, na ktorom je postavený, veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných zariadeniach a častiach domu, listu vlastníctva, katastrálneho územia a veľkosti podielu na byte.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne, tiež s tvrdením, že dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatným právnym úkonom. Správny orgán jej neplatnosť videl v rozpore záujmov dlžníka a zástupcu a v tom, že samotná dohoda je predtlačený formulár, ktorý už obsahuje meno zástupcu a je doňho možné vpísať nehnuteľnosti až potom, čo bude splnomocnenie podpísané zmluvnými stranami. Všetky tieto argumenty možno subsumovať do termínu
„neprijateľné podmienky“ podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ktoré sú podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné. Súd sa stotožnil s tvrdením, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru
- navrhovateľom, obsahujúcu zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v jednom ,,balíku“ s úverovou zmluvou. Tieto podmienky spočívajú v tom, že v plnomocenstve bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu, a tiež formulár navodzoval možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností, čím bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve. Zo záveru odporcu, že plnomocenstvo je absolútne neplatné správne vyvodil, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.
Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (t.j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastník konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzoval možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd ako zákonné potvrdil. Ďalšie námietky navrhovateľa, napr. ohľadne neexistencie rozporu s dobrými mravmi alebo existencie oprávnenia Petra T. konať za splnomocnenca Prohelp o.z., už nebolo potrebné vecne posudzovať, keďže k zamietnutiu návrhu na vklad došlo z iných, právne relevantných dôvodov.
Súd ako s odporcom konal s Okresným úradom Martin, odbor katastrálny ako s právnym nástupcom Správy katastra Martin podľa z.č. 180/2013 Z.z. účinného od 01.10.2013.
O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastníkovi konania a odporcovi náhrada trov zo zákona neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.