Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-98-2013.pdf
PDF · 101.52 KB
No categories available
8Co/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: CaC clearing s. r. o., so sídlom Košice, ul. Letná č. 45, IČO: 36 194 336, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom F., ul. Y. č. X, proti žalovanému: K. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. H., ul. P. č. XX, toho času bytom P. F., ul. Y. č. XXX/X, Česká republika, zastúpeného splnomocneným zástupcom HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Sasinkova č. 6, IČO: 36 727 334, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, ul. Fedinova č. 9, IČO: 42 260 086, o zaplatenie sumy 1.470,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/277/2011-142 zo dňa 14. novembra 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol a trovách konania p o t v r d z u j e .
Výrok, ktorým konanie o zaplatenie 435,27 eur, úroku z omeškania vo výše 0,08 % denne zo sumy 435,27 eur od 08. 11. 2008 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 21,7 % ročne zo sumy 1.035,37 eur od 08. 11. 2008 do zaplatenia zastavil, zostáva n e d o t - k n u t ý .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 95,02 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám AK HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Sasinkova č. 6, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie 435,27 eur, úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 435,27 eur od 08. 11. 2008 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 21,7 % ročne zo sumy 1.035,37 eura od 08. 11. 2008 do zaplatenia, zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 494,46 eura, ktoré zaviazal žalobcu zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný uzatvoril dňa 13. 02. 2003 s obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 5210045509. V zmluve si účastníci dojednali poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 30.000,- Sk a výškou mesačnej splátky 1.200,- Sk. Termín splatnosti mesačnej splátky bol vždy k 20. dňu v mesiaci. Podľa úverovej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou úverové zmluvné podmienky, uvedené na rube listiny. Žalobca žalovanému podaním zo dňa 07. 11. 2008 oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere, v celkovej výške 53.954,- Sk, z čoho istina predstavuje 31.191,69 Sk.
Obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 27. 11. 2006, postúpila žalovanú pohľadávku na obchodnú spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a. s. Obchodná spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a. s. zmluvou zo dňa 27. 11. 2006 postúpila žalovanú pohľadávku na obchodnú spoločnosť Debtinvest Limited. Debtinvest Limited zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 04. 2008 postúpila žalovanú pohľadávku na obchodnú spoločnosť BBF capital, a. s. Obchodná spoločnosť BBF capital, a. s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06. 06. 2008 postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu. V súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd konanie v časti o zaplatenie 435,27 eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 435,27 eur od 08. 11. 2008 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 21,7 % ročne (t. j. rozdiel medzi úrokom z omeškania uplatneným v žalobe vo výške 0,08 % denne, čo činí 29,2 % ročne a úrokom z omeškania po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 7,5 % ročne) zo sumy 1.035,37 eur od 08. 11. 2008 do zaplatenia zastavil, nakoľko žalobca zobral v uvedenej časti žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania, takže aj prípadný nesúhlas žalovaného by bol právne neúčinný. V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 24. 11. 2001, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 879j Občianskeho zákona, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka súd žalobu žalobcu v zostávajúcej časti, zamietol, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú. Zmluva o revolvingovom úvere, uzatvorená medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, je svojim charakterom zmluvou spotrebiteľskou, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa právnych predpisov, platných v čase jej uzatvorenia, predstavovala svojím charakterom typovú zmluvu, nakoľko sa jednalo o zmluvu uzatváranú vo viacerých prípadoch, ktorej obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalobca sa podanou žalobou, po vykonanom čiastočnom späťvzatí, domáhal už len zaplatenia istiny vo výške 1.035,37 eur a úroku z omeškania od 08. 11. 2008 do zaplatenia. Preto sa súd nezaoberal námietkou žalovaného o absencii údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve, s následkom bezúročnosti poskytnutého úveru. Nakoľko žalobca nepreukázal iný počiatok omeškania žalovaného s vrátením poskytnutého úveru, súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, uvedeného v žalobe, ktoré nebolo medzi účastníkmi sporné, že k omeškaniu žalovaného s vrátením istiny úveru s príslušenstvom došlo dňom 08. 11. 2008. Úver sa teda stal splatným dňom 07. 11. 2008. Nakoľko právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, bolo potrebné aplikovať na uvedený právny vzťah ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to výhodnejšie pre spotrebiteľa. Argumentáciu žalobcu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy neexistovala legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a úpravu spotrebiteľskej zmluvy nie je možné aplikovať retroaktívne na uvedenú úverovú zmluvu, súd nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ aj v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu nebola upravená v Občianskom zákonníku spotrebiteľská zmluva, právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu je, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovením, jednoznačne spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa aj dĺžka premlčacej doby z uvedeného právneho vzťahu spravuje predpismi občianskeho práva, teda predstavuje 3 roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nakoľko povinnosťou žalovaného bolo vrátiť úver s príslušenstvom dňa 07. 11. 2008, uplatniť si nárok na súde mohol žalobca dňom 08. 11. 2008 a premlčacia doba uplynula dňom 08. 11. 2011. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 12. 12. 2011, t. j. po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd žalovaný nárok žalobcovi nepriznal. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok, preukazujúcimi postúpenie žalovanej pohľadávky z Home Credit Slovakia, a. s. na obchodnú spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a. s., následne na Debtinvest Limited, BBF capital, a. s. a napokon na žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v zmysle § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka, dôvodnosť uvedenej námietky, t. j. zhoršenie vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, súd preukázanú nemal. V súlade s § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. súd priznal v konaní úspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu, keďže aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, sa z procesného hľadiska jedná o úspech žalovaného, nakoľko, v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti nedošlo pre správanie žalovaného. Súd priznal žalovanému právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 494,46 eur.
V zákonnej lehote proti výroku rozsudku, ktorým vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak námietku premlčania posúdil podľa Občianskeho zákonníka, a teda nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne nedostatočne zistil skutkový stav. Uvádzal, že je nesporné, že odporca dňa 13. 02. 2003 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa úverovú zmluvu č. 5210045509. V danom čase legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka neexistovala. Ani neskôr zavedená legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. nezahŕňala úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Na právny vzťah účastníkov konania je nevyhnutné aplikovať legálnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy v čase uzatvárania úverovej zmluvy, pričom legálna definícia je záväzná pre všetkých, aj pre konajúce súdy (iný prístup je prejavom retroaktivity, ktorá je neprípustná). Uvedené znamená, že daný právny vzťah sa musí podradiť pod režim Obchodného zákonníka, ktorý má komplexnú úpravu inštitútu premlčania. Pokiaľ okresný súd argumentoval znením § 23a zákona č. 634/1992 Zb., tak znenie tohto ustanovenia ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovuje, že typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Máme za to, že predĺženie premlčacej doby na dobu 10 rokov nie je možné považovať za neprimeranú podmienku alebo podmienku v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko takúto možnosť stanovuje v ust. § 401 Obchodný zákonník v znení vtedy platnom s poukazom na fakt, že sa v tomto prípade jedná o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného považovali argumentáciu cez ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004 za nepatričnú. Za nepatričnú považovali i argumentáciu cez ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení v spojení s ust. § 879j Občianskeho zákonníka, pretože legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy je bez právneho významu vo vzťahu k legálnej definícii spotrebiteľskej zmluvy ku dňu 19. 02. 2003, t. j. ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, ktorá vtom čase v Občianskom zákonníku neexistovala ako aj k neskôr zavedenej legálnej definícii spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde vtom čase úvery nepatrili. Uvádzali, že ich právny predchodca splnil všetky podmienky ponuky úveru podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení vtedy platnom, takže odporca bol riadne oboznámený s Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., tieto svojim podpisom akceptoval, čím podľa Hlavy 7 § 4 žalovaný súhlasil so zabezpečením úverovej pohľadávky formou predĺženia premlčacej doby všetkých práv vzniknutých v súvislosti s poskytnutím úveru, a to na dobu 10- tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť. Na základe uvedených skutočností bolo potom bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že námietka premlčania je nepatričná a k premlčaniu uplatneného nároku nemohlo dôjsť, ak bola žaloba podaná dňa 12. 12. 2011. Výrok o priznaní trov právneho zastúpenia žalovaného žalobca napádal pre súvislosť s výrokom vo veci samej, pretože ak vo veci samej rozhodol okresný súd vadne, tak žalovanému nemohol vzniknúť nárok na trovy konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadal priznať i trovy odvolacieho konania. Uvádzal, že v danej veci je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú, resp. štandardnú) zmluvu vopred pripravenú právnym predchodcom žalobcu (postupcom), ktorej obsah pred jej uzavretím žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola v čase uzavretia zmluvy obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. . Tento právny predpis v § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu (Home Credit Slovakia, a. s.) túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v návrhu na začatie konania nebolo tvrdené, že by bol odporcovi poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len vtedy, keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. V súdenej veci však nie je potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky, a to z toho dôvodu, že odporca považuje žalovaný nárok navrhovateľa v celom rozsahu za premlčaný. Nakoľko splatnosť v tomto prípade nastala najneskôr dňa 08. 11. 2008 a žalobca návrh podal dňa 12. 12. 2011, je celý jeho nárok premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné uviesť, že spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občiansko-právnymi, pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. januára 2011, 5 M Cdo 20/2009, „Podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že generálny prokurátor opodstatnene namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý na prejednávaný prípad aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka a to predovšetkým na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.“. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči nemu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil podľa ust. § 219 ods.1/ a 2/ O. s. p. a to z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci bolo zo spisového materiálu preukázané, že žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12. 12. 2011, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.470,64 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % za každý deň omeškania zo sumy 1,470,64 eur od 08. 11. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 11. 2006, ktorou bola postúpená pohľadávka z pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a. s. na spoločnosť Asset Portfolio Servising Slovakia, a. s., následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 11. 2006 na Debtinvest Limited, následne zmluvou zo dňa 04. 04. 2008 na BBF capital, a. s. a zmluvou zo dňa 06. 06. 2008 na neho. Dňa 13. 02. 2003 uzatvorila obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., so žalovaným úverovú zmluvu číslo 5210045509, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 30.000 Sk, výškou mesačnej splátky 1.200,- Sk. Žalovaný bol oprávnený čerpať finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty. V jednotlivých splátkach boli zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny. Žalovaný sa zaviazal splácať úver do úplného uhradenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva a uhradiť poplatky za poskytnuté služby. Žalovaný dohodnutý splátkový kalendár nedodržal a dostal sa do omeškania. Výzvou zo dňa 07. 11. 2008 bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu splatnosti úveru dlhoval žalovaný 1.470,64 eur, ktoré pozostávajú z istiny úveru vo výške 31.191,69 Sk, úroku vo výške 4.864,19 Sk, zmluvnej pokuty vo výške 4.764,19 Sk v zmysle Hlavy 8/ § 3 Úverových zmluvných podmienok, zmluvnej pokuty vo výške 500 Sk v zmysle Hlavy 9/ § 1 Úverových zmluvných podmienok a zmluvnej pokuty vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v oneskorení, t. j. 2.884,47 Sk v zmysle Hlavy 9/ § 2 Úverových podmienok. Dlžná suma vo výške 1.470,64 eur ku dňu podania žaloby pozostáva z istiny vo výške 1.196,83 eur a zmluvnej pokuty vo výške 273,81 eur.
Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa so spisovým materiálom a rozhodol rozsudkom dňa 14. 11. 2012.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. s tým, že v odvolacom konaní mal úspech odporca a z titulu právneho zastúpenia mu vznikli trovy vyčíslené splnomocneným zástupcom v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Po preskúmaní výšky uplatnených trov odvolací súd priznal odporcovi za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu 71,37 eur + 20 % DPH podľa § 14 ods.1 písm. b/ vyhl.č.655/2004 Z. z. a režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH všetko spolu 95,02 eur, ktoré zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet splnomocneného zástupcu odporcu podľa § 149 O. s. p.
Výrok odvolaním nenapadnutý zostal nedotknutý.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .