Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Er-13-2005.pdf
PDF · 98.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/13/2005
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti povinnému Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX, P. XX , o vymoženie 269,53 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného n e p r i p ú š ť a.
Exekúciu z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa dňa 4.1.2005 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Notársku zápisnicu N 3048/2004 Nz 74622/2004 spísanú dňa 10.10.2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou (ďalej len „Notárska zápisnica“).
Okresný súd Bardejov dňa 10.2.2005 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Podaním zo dňa 24.8.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so sídlom Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava -Dúbravka, toho času so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, podáva návrh na zastavenie exekúcie, navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o doručenie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vrátane exekučného titulu s tým, že následne doručí podrobné odôvodnenie návrhu na zastavenie exekúcie, podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Krutého a vyčíslenie vzniknutých trov.
Vzhľadom na obsah podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len „Združenie“) bolo nevyhnutné ustáliť najskôr okruh účastníkov tohto exekučného konania.
Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného.
Účastníctvo je v exekučnom poriadku upravené samostatne a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.
Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia) je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve (vrátane ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) nie je na exekučné konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 106/2008, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní neprichádza do úvahy, pričom uvedené uznesenie zo dňa 25.11.2008 bolo vydané už za účinnosti § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení po 15.10.2008 (obdobne pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoE/56/2011 zo dňa 20.9.2011.)
Keďže napriek tomu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní z dôvodov uvedených vyššie vylúčené a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do tohto exekučného konania, súd postupujúc v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, prvým výrokom tohto uznesenia rozhodol, že vstup tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa. Súd tak postupoval aj bez návrhu, resp. bez toho, aby niektorý z účastníkov urobil vstup tohto združenia do exekučného konania sporným.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučným titulom v danom prípade je notárska zápisnica.
Ako vyplýva z obsahu predmetnej notárskej zápisnice, táto obsahuje vyhlásenie účastníka Mgr. advokáta Mgr. Tomáša Kušníra konajúceho na základe plnej moci obsiahnutej v zmluve o úvere. V zmysle bodu 2. notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír mal byť povinným splnomocnený plnomocenstvom, obsiahnutým v zmluve o úvere ako prílohe notárskej zápisnice, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. uznať jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny
výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. V bode 3. notárskej zápisnice sa uvádza, že „Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý koná na základe splnomocnenia povinnej osoby, vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 11.481,- Sk. Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 8.120,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 26.6.2004 do zaplatenia, pričom celý dlh vyššie uvedený pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice a uvedený dlh uznáva v plnom rozsahu čo do základu aj výšky vyššie uvedenej.“
V bode 4. notárskej zápisnice sa uvádza: „Povinná osoba vyhlasuje, že dlh opísaný v bode 1., 2. a 3. tejto notárskej zápisnice v celkovej sume vo výške 11.481,- Sk vrátane úroku z omeškaniavo výške 0,25 % denne od 26.6.2004 do zaplatenia vypočítaného spôsobom uvedeným v bode 3. tejto notárskej zápisnice, splatí v lehote do 19.10.2004 k rukám oprávnenej osoby.“
Ďalej v bode 5. notárskej zápisnice sa uvádza, že „Povinná osoba vyhlasuje, že v prípade neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v bode 4. tejto notárskej zápisnice súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok, alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z.z., alebo podľa § 274 písmeno e/ zákona číslo 99/1963 Zb.“
Súd splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve, na základe ktorého konal pri spísaní notárskej zápisnice považuje za neplatné, a to hneď z viacerých dôvodov.
Jedným z dôvodov je to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a absolútne neplatné. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa.
Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníkom je spotrebiteľ (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb.), čo je zrejmé tak z obsahu zmluvy, ako aj z označenia dlžníka v nej identifikačnými znakmi pre fyzické osoby - nepodnikateľov (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu), záväzkový vzťah účastníkov preto podlieha režimu v tom čase účinného zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o typovú zmluvu v zmysle ust. § 23a v tom čase účinného zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Predmetné splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy, pričom je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti, že veriteľ rovnaký formulár úverovej zmluvy s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, je teda zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.
Okrem uvedeného, Mgr. Tomáš Kušnír v notárskej zápisnici (bod 4) sám určil lehotu dokedy má byť dlh dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Z uvedeného sa javí, že splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale hájil skôr záujmy veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy, čím konal v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd vzhľadom na uvedené preto uzavrel, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír nebol splnomocnený na to, aby za povinného uznal dlh, a to jednak z dôvodu neplatnosti splnomocnenia a jednak z dôvodu rozporu záujmov povinného a zástupcu.
Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Za povinného mal pri tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu konať advokát, ktorý o povinnom mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si tohto advokáta nevybral, ale „bol mu vybraný“ oprávneným ako veriteľom. Splnomocnenie, ktoré povinný „udelil“ pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj pre zrejmé obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je preto absolútne neplatným právnym úkonom.
Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13.júla 2000, je nepochybné, že hoci Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Predmetné splnomocnenie nespĺňalo požiadavku horeuvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky určitý záväzok, keďže v čase udelenia splnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou už samotnej úverovej zmluvy nebolo, a ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Naviac samotnú úverovú zmluvu súd v mnohých jej ustanoveniach, z ktorých oprávnený vyvodzuje vznik svojho vymáhaného nároku (napríklad v časti bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde mal byť „dohodnutý“ úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne ) považuje za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad so zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej zápisnici uznával aj od počiatku neexistujúce záväzky povinného.
Notárska zápisnica je verejná listina podľa § 134 O.s.p., ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu, je absolútne neplatná, a ako taká je nulitným aktom.
Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému, vedená exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť súdom podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavená. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č. 15/1997).
Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu.
Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).“
Súd na dôvažok dodáva, že nespôsobilosť takej notárskej zápisnice, aká bola označená oprávneným za exekučný titul, bola už slovenskými súdmi judikovaná. V obdobnej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/256/2005 okresný súd dňa 11.1.2010 exekúciu z dôvodu nespôsobilosti takejto notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uložil oprávnenému zaplatiť exekútorovi trovy konania. Na odvolanie oprávneného toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.12 CoE 1222/10-45 z 19.5.2010. Tento postup všeobecných súdov preskúmaval na podklade sťažnosti oprávneného aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ten vo svojom uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010, preskúmavajúc zákonnosť a ústavnosť postupu a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, založeného na obdobnom skutkovom stave a obdobných dôvodoch ako sú aj tie, ktoré uvádza súd v tomto odôvodnení jednoznačne uzavrel, že „rozhodnutím súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa článku 1 dodatkového protokolu, pretože Krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku v rozhodnom znení.“ Ústavný súd v predmetnom uznesení tiež konštatoval že „Exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska, ako to namietala sťažovateľka“.
Keďže súd zistil nevykonateľnosť notárskej zápisnice, exekúciu zastavil, aj keď to žiadny z účastníkov nenavrhol.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.