Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_18C-207-2012.pdf
PDF · 180.37 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/207/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľky: X. P., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXXX, právne zast. JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, advokátka so sídlom Ul. Republiky 21, Žilina, proti odporcom: 1/ X. Ď., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX, zast. JUDr. Martin Riegel, bytom Suchá 9, Bratislava, 2/ X. V., S.. XX.XX.XXXX, M. S. XXX, F., Č. R., 3/ X. P., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX, 4/ A. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX, 5/ X. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XX, 6/ O. R., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX, 7/ U. X., S.. XX.XX.XXXX, odporcovia v rade 2/-7/ právne zast. Mgr. Edita Rieglová, advokátka so sídlom Jeséniova 45, Bratislava, 8/ X. W., S.. XX.XX.XXXX, M. N. XXXX, Ž., Č.O. R., o určenie neplatnosti zmlúv,
rozhodol:
Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy konania odporcovi v rade 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ na účet právnej zástupkyni odporcov v rade 2/-7/ vo výške 1.745,70 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovi v rade 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
Odporcovi v rade 8/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 31.08.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.08.2012, domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. W. XXX/XXXX, darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod z odporcu v rade 3/-7/ na odporcu 1/ a kúpna zmluva medzi odporcom v rade 8/ a odporcom v rade 1/, sú neplatné, a to všetky z dôvodu neuplatnenia predkupného práva jej osobe ako podielovej spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností.
Následne podaním doručeným súdu dňa 07.03.2013 zmenila návrh tak, že žiadala určiť obe darovacie zmluvy za neplatné a zároveň žiadala nahradiť prejav vôle odporcu v rade 1/ ako predávajúcej na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je predaj spoluvlastníckeho podielu odporcu v rade 1/ na predmetných nehnuteľnostiach, a to na navrhovateľku ako kupujúcu, všetko za kúpnu cenu 1,- Eur. Túto zmenu odôvodnila tým, že danou kúpnou zmluvou, ktorú nahrádza zmeneným petitom na nahradenie vôle, boli prevedené aj iné nehnuteľnosti, v ktorých je navrhovateľka spoluvlastníčkou.
Zmena návrhu bola pripustená uznesením zo dňa 08.03.2013, nakoľko súd toto posúdil ako zmenu návrhu bez ďalšieho. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu totiž žiadala zmenu návrhu
bez akéhokoľvek späťvzatia časti návrhu (3.petit). Späťvzatie je dispozitívny úkon iba navrhovateľa. Súd bez tohto úkonu nemôže zastaviť konanie. Navrhovateľka výslovne žiadala iba zmenu 3.petitu.
Spolu so žalobou navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
Súd v danej veci nariadil ústne pojednávania. Všetci boli predvolaní riadne a včas.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podaným žalobným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia v zmysle § 80 písm.c) O.s.p.
Zákonnou podmienkou pre určenie v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. je naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V zmysle ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle ustanovenia § 80 písm.c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak určovacia žaloba sleduje vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobe na plnenie, je určovacia žaloba výnimočne prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie. To platí hlavne vtedy, ak tými nárokmi, ktoré je možné uplatniť v dobe podania žaloby, nie je vyčerpaný celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu. V prípadoch, kedy požadované určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak si súd môže otázku platnosti či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. Možno tak žalovať priamo určenie vlastníckeho práva žalobcu s tým, aby si súd prejudiciálne posúdil otázku platnosti či neplatnosti zmluvy. V takýchto prípadoch naliehavý právny záujem na samostatnom určením platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude.
Navrhovateľka v zmysle obsahu návrhu požadovala:
1/ určiť neplatnosť darovacej zmluvy medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/,
2/ určiť neplatnosť darovacej zmluvy medzi odporcom v rade 1/ a odporcami v rade 3/ - 7/,
3/ nahradiť prejav vôle odporkyne v rade 1/ na uzavretie kúpnej zmluvy v prospech navrhovateľky, a to všetko za 1,- Euro.
a to z dôvodu neposkytnutého predkupného práva.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Navrhovateľka naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že bolo porušené predkupné právo, avšak žiadny dôvod neuviedla, prečo nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporkyňou v rade 1/, pričom domáhala sa neplatnosti iba zmlúv medzi odporkyňou v rade 1/ -7/. Žiadne alternatívne možnosti nenavrhla. Ohľadom kúpnej zmluvy medzi odporkyňou v rade 1/ a 8/ zmenným návrhom už nežiadala určiť neplatnosť zmluvy, ale žiadala nahradenie prejavu vôle odporkyne v rade 1/.
Navrhovateľka teda ničím relevantným okrem uvedeného nezdôvodnila svoj naliehavý právny záujem, nijako nevysvetlila, prečo nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporkyňou v rade 1/. Navrhovateľka neprejavila záujem o podiely prevedené odporcami v rade 2/-7. Prejavila záujem len o nehnuteľnosti prevedené na odporkyňu v rade 1/ z odporkyne v rade 8/.
Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti zákonnému predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. Jedná sa o nasledujúce možnosti:
Oprávnený má právo domáhať sa
- na nadobúdateľovi, aby mu previedol podiel za rovnakých podmienok alebo
- relatívnej neplatnosti, keďže porušenie § 140 Občianskeho zákonníka má za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka.
Inými slovami, právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý (t.j. spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené), neplatnosti právneho úkonu nedovolá v rámci premlčacej lehoty. Teda oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného práva, môže podať žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm.c) O.s.p. Môže sa domáhať, aby súd určil, že zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorá je v rozpore s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, je neplatná, čím by sa vrátili právne pomery k veci do stavu existujúceho pred prevodom podielu na tretiu osobu. Na tomto mieste je preto vhodné sa zamyslieť nad otázkou vzťahu žaloby o určenie neplatnosti a žaloby na nahradenie prejavu vôle.
Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým.
Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm.b) O.s.p.
Určovacia žaloba podľa § 80 písm.c) O.s.p. je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny záujem na takomto určení.
V zmysle uvedenej konštantnej judikatúry (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 2Cdo 28/2009 zo dňa 26.05.2010) možno vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba na určenie neplatnosti mohla mať úspech, je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia znášajú dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva) a to práva s vecou (podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, kedy zostávajúci spoluvlastníci budú mať o podiel na veci záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali na nadobúdateľovi prevodu tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka relatívnej neplatnosti bude v rámci súdneho konania riešená ako predbežná otázka. (2Cdo 28/2009)
Z poukazom na uvedené skutočnosti a na závery aplikačnej praxe súd dospel k záveru, že v časti návrhu 1. a 2.petitu, ktorými sa navrhovateľka domáhala určenia relatívnej neplatnosti zmlúv medzi odporcami v rade 1/-7/, navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na takom určení, keďže nijakým spôsobom neprejavila záujem o predmetné prevedené podiely, ani nijako nepreukázala naliehavý právny záujem, z akého dôvodu chce zabrániť odporkyni v rade 1/ získať dané podiely. Je evidentné, že odporcovia v rade 2/-7/ nemali záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a mali záujem previesť podiely na odporkyňu v rade 1/, ktorá je ich „vzdialená“ príbuzná. Zároveň nepreukázala, či ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo tiež dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel.
Z toho dôvodu nebolo možné žalobe v časti 1. a 2.petitu vyhovieť.
Súd má za potreby zároveň uviesť aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa 1. a 2.petitu, a to aj napriek tomu, že súd v danej časti žalobný návrh zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, pričom v časti návrhu 3.petitu súd sa musel zaoberať aj otázkou relatívnej neplatnosti ako predbežnou otázkou.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúci záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva po uplynutí 3 rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti, dodatočným schválením relatívne neplatného právneho úkonu a dodatočným odpadnutím dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Aj keď nie je stanovená forma dovolania sa neplatnosti, v písomnej forme ho treba urobiť vždy, ak je zákonom stanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu, čo platí aj pre daný prípad. Účinky nastávajú až tým okamihom, keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi. (R 50/1985)
Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, po jej uplynutí už nie je možné úspešne dovolať sa relatívnej neplatnosti. Márne uplynutie premlčacej lehoty má iba za následok, že sa s úspechom nemôže dovolať relatívnej neplatnosti úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Právny úkon má naďalej vadu, aj keď naň treba hľadieť ako na platný právny úkon.
Dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. (R 50/1985)
Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140 Občianskeho zákonníka je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu u prevádzateľa a nadobúdateľa. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu, v danom prípade doručením žaloby žalovaným.
V tejto súvislosti súd udáva, že ak povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) vec scudzí bez toho, že by ju ponúkol oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť sa dovolať relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka), alebo sa domáhať na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v žiadnom prípade sa nemôže domáhať nahradenia prejavu vôle predávajúceho. K tomu možno poznamenať, že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože (nadobúdateľ) platne ju nenadobudol.
Na základe výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec ku kúpe za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá povinnou osobou (§ 605, § 606 Občianskeho zákonníka). Ak nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím vydaným podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Práva vyplývajúce z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 161 ods. 3 O.s.p. môže totiž podielový spoluvlastník uplatniť, i keď relatívnu neplatnosť zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec
získal, neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil ale vadne resp. neúčinne. Predpokladom postupu podľa posledne uvedených ustanovení teda nie je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k všetkým účastníkom zmluvy.
Ak účastník neuznáva opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti, nezostáva jej nič iné, než požiadať o ochranu súd. Žaloba na určenie neplatnosti úkonu však vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Odporcovia v rade 1/-7/ vzniesli námietku premlčania.
Navrhovateľka tvrdila, že premlčacia doba začína plynúť od účinkov vkladu, pričom o prevode sa dozvedela až v januári 2012 a na podporu jej tvrdení predkladala rozhodnutie NS ČR, podľa ktorého táto vraj premlčacia lehota plynie od účinkov vkladu, avšak súd poukazuje na to, že jednak súd nie je viazaný rozhodnutiami Najvyššieho súdu, a to vonkoncom nie Najvyššieho súdu Českej republiky, pričom súd poukazuje aj na odlišnú právnu úpravu v Českej republike, čo spôsobuje, že niektoré rozhodnutia NS ČR nie je možné ani podporne použiť.
Taktiež súd poukazuje, že navrhovateľkou, resp. jej právnou zástupkyňou, tvrdený výrok z rozhodnutia NS ČR je účelovo vytrhnutý z kontextu, pričom v danom rozhodnutí ide o iný skutkový a právny stav.
Nie je možné len určitú právnu vetu podporne uviesť na iný prípad bez ďalších súvislosti, ale je potrebné posúdiť a použiť celé rozhodnutie ako celok. Zároveň napriek tvrdeniam navrhovateľky aj v danom rozhodnutí, na ktoré navrhovateľka poukazuje, konštatuje sa záver, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v 3-ročnej objektívnej lehote, ktorá začína plynúť dňom uzatvorenia zmluvy. (33Cdo 3371/2008, R 50/1985,...)
Súd je viazaný platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, podľa ktorého premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z uvedeného vyplýva, že právo sa mohlo prvýkrát vykonať ihneď po uzatvorení darovacej zmluvy, a to bez ohľadu na to, kedy sa navrhovateľka o prevode dozvedela.
Z predložených listov vlastníctva mal súd zistené, že navrhovateľka sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v čase, keď napádané zmluvy boli príslušnou Správou katastra už zavkladované a zmena teda bola riadne evidovaná v katastri nehnuteľností, ktorý je verejný. Teda spoluvlastníci aj ich titul nadobudnutia s dátumom a výška podielu je zrejmá z listu vlastníctva. Bolo vecou navrhovateľky, či si to zistí, všimne, preverí,... a teda prejaví záujem na zistenie, s kým je v podielovom spoluvlastníctve.
To, že to neurobila včas v rámci premlčacej lehoty, je v jej neprospech vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.
Zároveň súd opätovne zdôrazňuje, že sama navrhovateľka uviedla, že dané skutočnosti zistila v januári 2009, na čo súd zdôrazňuje, že to bolo v čase niekoľko mesiacov pred uplynutím premlčacej lehoty. Napriek tomu sa neplatnosti včas nedovolala.
Právny zástupca navrhovateľky vyslovil pochybnosť o tom, či úradné overenie podpisu odporcu v rade 2/ spĺňa zákonné podmienky, keďže išlo o zmluvu pre účely v SR, ale podpis bol overený v ČR. Súd poukazuje na Zmluvy medzi SR a ČR, v zmysle ktorých overenie úradnou osobou má platnosť a účinnosť na území druhého štátu bez ďalšieho overenia. V zmysle vzájomných zmlúv SR a ČR sa nevyžaduje apostille.
I. Odporkyňa v rade 2/ previedla na odporkyňu v rade 1/ nehnuteľnosti - parc. E č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. Š. v podiele X/XX, obe zapísané na LV č. XXXX, a to darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. W..
Navrhovateľka túto zmluvu považuje za relatívne neplatnú, nakoľko nebolo uplatnené predkupné právo.
Odporkyňa v rade 1/ a 2/ vzniesla námietku premlčania.
Vzhľadom k tomu, že k žiadnej predchádzajúcej výzve, či k uplatnenie svojho práva zo strany navrhovateľky - relatívnej neplatnosti, nedošlo, žalobný návrh, ktorý bol súdu doručený dňa 31.08.2012, toto nahrádza, avšak účinky nastávajú až doručením protistrane. Ten bol doručovaný až po zaplatení súdneho poplatku, pričom odporkyňa v rade 1/ prevzala žalobný návrh dňa 29.10.2012 a odporkyni v rade 2/ bol doručený dňa 30.10.2012.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd posúdil, že námietka je opodstatnená, nakoľko darovacia zmluva bola uzavretá - teda úkon bol vykonaný dňa 24.08.2009, kedy začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula 24.08.2012.
Navrhovateľka sa tak svojho práva domáhala až po uplynutí premlčacej lehoty, preto žalobný návrh v tej časti by bolo nutné zamietnuť z dôvodu premlčania nároku, pokiaľ by bol daný naliehavý právny záujem.
II. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá Darovacia zmluva, ktorou odporca v rade 3/-7/ previedli svoje podiely k nehnuteľnostiam špecifikovaných v zmluve na odporkyňu v rade 1/, a to bez ponúknutia navrhovateľke, teda bez uplatnenia predkupného práva.
Preto navrhovateľka aj túto zmluvu považuje za neplatnú, pričom jej neplatnosti sa domáhala až podaním žalobného návrhu doručeného súdu dňa 31.08.2012, ktorý bol odporcom doručený v priebehu mesiaca október 2012.
Aj v tomto prípade odporcovia v rade 2/-7/ vzniesli námietku premlčania.
Vzhľadom k tomu, že k úkonu - uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo dňa XX.XX.XXXX, premlčacia lehota uplynula dňa 27.08.2012. Navrhovateľka sa však relatívnej neplatnosti domáhala až žalobným návrhom doručeným súdu dňa 31.08.2012, ktorý bol odporcom doručený v októbri 2012. Teda navrhovateľka sa domáhala relatívnej neplatnosti z dôvodu neuplatnenia predkupného práva zo strany odporcov 3/-7/ až po uplynutí premlčacej lehoty.
Z toho dôvodu by súd žalobný návrh zamietol aj v tej časti, a to z dôvodu premlčania, pokiaľ by bol daný naliehavý právny záujem.
Navrhovateľka uviedla, že o daných prevodoch sa dozvedela až v januári 2012, keď v zmysle osvedčenia o dedičstve v konaní XXD/XXX/XXXX v dedičskej veci po poručiteľovi D. W. - jej otcovi, zdedila spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX a k predmetným prevodom medzi odporcami došlo v čase, keď dedičské konanie nebolo ešte právoplatne skončené. Zo strany odporcov nedošlo jej osobe k žiadnej ponuke.
Odporcovia správne poukázali na to, že k prevodom došlo síce po smrti otca navrhovateľky a pred právoplatným skončením dedičského konania, ale bolo by nespravodlivé požadovať od odporcov, aby čakali na výsledok dedičského konania cca 10 rokov. Teda odporcovia ani nemali vedomosť, komu by dané podiely mali ponúknuť za zomrelého spoluvlastníka.
Súd mal zistené, že odporcovia v rade 2/-7 sú súrodenci a ich otec bol bratom otca odporkyne v rade 1/.
Odporcovia v rade 2/-7 sľúbili odporkyni v rade 1/ previesť dané podiely a sľúbil jej to aj otec odporkyne v rade 8/. Odporcovia v rade 2/-7/ to stihli previesť, ale otec odporkyne v rade 8/ už nie, lebo zomrel. Preto jej to previedla dedička - odporkyňa v rade 8/, aby vlastne splnila to, čo sľúbil odporkyni v rade 1/ jej otec.
Právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu pri splnení podmienok uvedených v § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva účastníkovi priamo z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka a je výlučne na ňom, či toto svoje právo v zákonom stanovenej lehote využije. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka viac možností, ako postupovať a je výlučne na ňom, ktorú zákonnú možnosť si zvolí.
Súd zdôrazňuje, že nárok uplatniť predkupné právo a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dospel dňa, kedy bola podpísaná - uzavretá darovacia zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo navrhovateľky. Toto právo bolo porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (darovacej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a preto má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký). Všeobecná trojročná premlčacia lehota sa dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. (rozsudok NS SR zo dňa 30.01.2008, 4Cdo 37/2007, R 50/85)
Zároveň súd s poukazom na súčasnú judikatúru princíp predkupného práva posúdil aj pre darovaciu zmluvu.
Súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa domáhala relatívnej neplatnosti až po premlčacej dobe. Je irelevantné, kedy sa o prevodoch dozvedela a kedy sa stala vlastníčkou, nakoľko premlčacia lehota začína plynúť od vykonania úkonu, teda od uzavretia darovacích zmlúv.
Zároveň súd poukazuje na to, že navrhovateľka nadobudla vlastníctvo na základe osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Dokonca aj ona uviedla, že o prevodoch sa dozvedela v januári 2012.
Teda v čase, keď skutočnosti o prevodoch boli známe z katastra nehnuteľností, ktorý je verejný, teda je z neho zrejmá zmena spoluvlastníkov a zároveň v čase, keď premlčacia lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti ešte neuplynula a navrhovateľka sa tak mohla bez žiadnej zistenej prekážky domáhať relatívnej neplatnosti.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov - darovacej zmluvy medzi odporkyňou v rade 2/ a 1/ uplynula dňa 24.08.2009 a darovacej zmluvy medzi odporcami v rade 3/-7/ a odporkyňou v rade 1/ uplynula dňa 27.08.2009, a pokiaľ sa navrhovateľka tejto neplatnosti dovolala až žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2012 a odporcom v rade 1/-7 v priebehu mesiaca október 2012, bolo by potrebné žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania v časti 1. a 2.petitu zamietnuť, pokiaľ by súd žalobu nezamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.
Aj keď súd posúdil, že nie je daný naliehavý právny záujem, mal za potreby uviesť aj uvedené skutočnosti.
III. Navrhovateľka okrem určenia neplatnosti daných zmlúv sa zmeneným návrhom domáhala aj nahradenia prejavu vôle odporkyne v rade 1/ na uzavretie kúpnej zmluvy na podiely, ktoré odporkyňa v rade 1/ nadobudla od odporkyne v rade 8/.
Súd mal zistené, že odporkyňa v rade 8/ na odporkyňu v rade 1/ previedla svoje podiely na nehnuteľnostiach špecifikovaných v predmetnej zmluve, a to kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. W.. (l.č. 16) Kúpna cena bola 1,- Eur.
Súd zistil, že predmetnou kúpnou zmluvou boli prevedené aj podiely, ktorých sa navrhovateľka nedomáha.
Taktiež súd mal zistené, že odporkyňa v rade 1/ je príbuzná s odporkyňou v rade 8/, čo vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 05.11.2004, č.k. XXD/XXXX/XXXX-XXX a z osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, Č..Z.. XXD/XXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že otec odporkyne v rade 8/ bol bratom odporkyne v rade 1/, čo vyvracia tvrdenie navrhovateľky, že nie sú príbuzné.
Hoci toto navrhovateľka namietala, vykonaným dokazovaním bol preukázaný príbuzenský vzťah s tým, že odporca v rade 1/ a odporca v rade 8/ sú v kontakte, navštevujú sa podľa možností (keďže odporkyňa v rade 8/ pochádza z ČR a žije niekoľko rokov v N.), posielajú si darčeky, obdarúvajú sa, telefonujú si, majú dobrý vzťah. Dokonca aj dcéra odporkyne rade 1/ žijúca vo Š. sa navštevuje s odporkyňou v rade 8/ v N., kde odporkyňa v rade 8/ žije. Odporkyňa v rade 1/ sa navštevuje aj s mamou odporkyne v rade 8/.
Odporkyňa v rade 1/ uviedla, že odporkyňa v rade 8/ je jej ako dcéra a majú sa rady navzájom a je jej blízka. Odporkyňa v rade 1/ vyhlásila, že odporkyňu v rade 8/ považuje za osobu, ktorej ujmu, ktorú by utrpela, by považovala za vlastnú.
Odporkyňa v rade 8/ uviedla, že odporkyňu v rade 1/ považuje ako svoju matku, ak nie ešte viac, nakoľko odporkyňa v rade 1/ robí pre ňu viac, ako jej vlastná matka. A keď príde na Slovensko, tak za účelom navštíviť odporkyňu v rade 1/, u ktorej aj prespí, hoci má viac príbuzných v SR.
Odporkyňa v rade 1/ a odporkyňa v rade 8/ danú zmluvu nepovažovali za neplatnú, namietali opodstatnenosť namietanej relatívnej neplatnosti z dôvodu uvedeného navrhovateľkou.
Súdu boli doručené podania odporkyne v rade 8/ s tým, že nemala záujem svoje podiely predať, ale keďže odporkyňa v rade 1/ ich chcela, tak jej ich predala.
V podaní z 13.11.2012 boli uvedené zhodné skutočnosti ako aj v podaní z 09.01.2013, avšak na podaní z 13.11.2012 bolo ešte uvedené, že pokiaľ bude kúpna zmluva určená za neplatnú, bude to len v jej prospech, pretože kúpna zmluva bola uzavretá pod nátlakom, nič také nechcela uzavrieť, chcela len svojej tete - odporkyni v rade 1/, vyhovieť.
Následne však odporkyňa v rade 8/ tento rozpor vysvetlila a zdôvodnila tým, že pred súdom na pojednávaní dňa 14.03.2013 výslovne uviedla, že dané podanie písal jej priateľ, ona to iba podpísala, aj keď to celé nečítala a až následne zistila, čo bolo obsahom listu, s ktorým však nesúhlasila, čo vyhlásila aj na pojednávaní. Uviedla, že predovšetkým chcela, aby podiely zostali v rodine, preto chcela, aby sa to previedlo na odporkyňu v rade 1/. Taktiež uviedla, že vôbec nebola kúpna zmluva uzavretá pod nátlakom, preto v ďalšom podaní už nebol odstavec vpísaný jej priateľom ohľadom nátlaku. Zároveň uviedla, že chcela, aby podiely zostali v rodine, preto ich previedla na odporkyňu v rade 1/ a bola to jej vôľa previesť podiely na odporkyňu v rade 1/, s ktorou má dobrý vzťah, rozhodla sa jej ich predať. Keďže býva 20 rokov v zahraničí a ide o nehnuteľnosti na Slovensku, chcela, aby tie podiely ostali v rodine, teda na odporkyňu v rade 1/, ináč tie pozemky nemala záujem predávať inej osobe a ona ich ako prvá ponúkla svojej tete.
Odporkyňa v rade 8/, pochádza z ČR, býva v N., má viacero príbuzných v SR, ale v kontakte je iba s odporkyňou v rade 1/ a keď príde domov, resp. na Slovensko, tak navštívi z príbuzných len odporkyňu v rade 1/. Uviedla, že majú veľmi dobrý vzťah.
Dokonca odporkyňu v rade 1/ považuje ako svoju matku, ak nie ešte viac, nakoľko odporkyňa v rade 1/ robí pre ňu viac, ako jej vlastná matka. A keď príde na Slovensko, tak za účelom navštíviť odporkyňu v rade 1/, u ktorej aj prespí, hoci má viac príbuzných v SR.
Súd poukazuje na to, že navrhovateľka dňa 17.01.2013 tvrdila, že medzi odporkyňou v rade 2/ a 8/ nie je žiadny príbuzenský vzťah, čo po predložení rozhodnutí preukazujúcich ich príbuzenský vzťah, poprela svoje predchádzajúce tvrdenie s tým, že vraj tvrdila, že nejde o vzťah v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. V zápisnici z pojednávania je však riadne zaprotokolované jej rozporné tvrdenie. Zároveň uviedla, že odporkyňu v rade 8/ nevidela u odporkyni v rade 1/.
Odporkyňa v rade 1/ k tomu uviedla, že vchod do jej chalupy je z opačnej strany a nie je možné vidieť jej vchod od cesty a ani od domu navrhovateľky, čo navrhovateľka nespochybňovala. Ak navrhovateľka tvrdí, že odporkyňu v rade 8/ nevidela u odporkyne v rade 1/, je dosť nepravdepodobné, aby ju aj videla, keď odporkyňa v rade 8/ príde len niekoľkokrát na SR a ako sama uviedla, tak neprechádza sa po dedine a vchod do domu nie je zo strany navrhovateľky.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka si jednak rozporuje a jednak jej tvrdenia boli vyvrátené. Teda je tvrdenia boli iba účelové a špekulatívne a zavádzajúce súd.
Tvrdenia odporkyne v rade 1/ a 8/ ohľadom ich vzájomného vzťahu dokonca potvrdzuje aj tá skutočnosť, že odporkyňa v rade 8/ splnomocnila pre dedičské konanie po jej otcovi práve odporkyňu v rade 1/, ktorá je bratom jej otca, čím jej prejavila dôveru a čo preukazuje ich bližší vzťah.
Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa v rade 8/ nebola povinná ponúknuť prevádzané podiely na nehnuteľnostiach špecifikovaných v kúpnej zmluve, navrhovateľke.
Navrhovateľka v priebehu konania zmenila návrh a domáhala sa nahradenia prejavu vôle odporkyne v rade 1/ uzatvoriť s navrhovateľkou kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti špecifikované v návrhu.
Súd posúdil, že vzťah odporkyne v rade 1/ a 8/ spĺňa podmienky v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, na základe čoho odporkyňa v rade 8/ nebola povinná ponúknuť svoje podiely navrhovateľke, či iným spoluvlastníkom, nakoľko odporkyňa v rade 1/ a 8/ sú iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktoré sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, a ktoré by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Vzhľadom na zmenu návrhu bez iného dispozičného úkonu, odporkyňa v rade 8/ od okamihu pripustenia zmeny nie je pasívne legitimovaná v danom konaní, keďže navrhovateľka nepožadovala neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou v rade 1/ a 8/ a zároveň odporkyňa v rade 8/ už ani nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností.
Preto zmeneným návrhom v 3.petite už sa návrh odporkyne v rade 8/ netýkal, ale iba odporkyne v rade 1/ a navrhovateľky.
Súd teda nezastavil v tej časti konanie vzhľadom na návrh právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorým žiadala zmeniť návrh. Teda nešlo o rozšírenie návrhu, ale o zmenu 3.petitu bez akéhokoľvek späťvzatia. Právna zástupkyňa nežiadala zmeniť ani okruh označených odporcov.
Z toho dôvodu súd návrh voči odporkyni v rade 8/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.
Súd vzhľadom na znenie 3.petitu sa musel prejudiciálne zaoberať platnosťou danej kúpnej zmluvy medzi odporkyňou v rade 1/ a 8/.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nezistil jej (absolútnu) neplatnosť, teda má za to, že došlo k platnému uzavretiu danej kúpnej zmluvy. Navrhovateľka pôvodne žalobným návrhom sa domáhala relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, od čoho však následne upustila a zmenila návrh v tejto časti tak, že žiadala nahradiť prejav vôle. Teda navrhovateľka už sa nedomáhala jej relatívnej neplatnosti.
Vzhľadom na znenie 3.petitu po jeho zmene súd preto relatívnu neplatnosť posudzoval ako predbežnú otázku, pričom navrhovateľka svoj nárok odôvodňovala práve porušením jej predkupného práva, pričom využila možnosť - nahradenie prejavu vôle.
Je evidentné, že navrhovateľka prejavila záujem o predmetné podiely, ktoré odporkyňa v rade 1/ nadobudla od odporkyne v rade 8/, avšak neuviedla žiadny dôvod, prečo nemieni byť v spoluvlastníckom vzťahu s odporkyňou v rade 1/.
Je však nepochybné, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností nie je iba odporkyňa v rade 1/ a navrhovateľka, ale aj ďalšie osoby, ktoré neboli účastníkmi tohto konania.
Navrhovateľka nepreukázala, či ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, mali, resp. nemali záujem nadobudnúť prevádzané podiely. Spôsobom, ktorým sa navrhovateľka domáha, obchádza ostatných dotknutých spoluvlastníkov a žiadnym spôsobom nepreukázala, a to s poukazom na zásadu kontradiktórnosti procesu, či dotknutí spoluvlastníci mali záujem alebo nie, pričom ona znášala dôkazné bremeno.
Týmto spôsobom, keby súd nahradil prejav vôle, ako požadovala navrhovateľka, by priamo súdnym rozhodnutím bolo porušené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, čo je neprípustné.
Podľa § 161 ods.3 O.s.p. právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
Podľa §588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Vzťah odporkyne v rade 1/ a 8/ možno posúdiť ako vzťah v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka vzhľadom na zistené skutočnosti, a preto pokiaľ odporkyňa v rade 8/ previedla svoje podiely na odporkyňu v rade 1/, neporušila predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, preto nemožno kúpnu zmluvu posúdiť za relatívne neplatnú. Z toho dôvodu nie je ani dôvod pre nahradenie prejavu vôle.
Čo sa týka 3.petitu návrhu - nahradenie prejavu vôle, súd skonštatoval, že nie je dôvod pre nahradenie vôle, nakoľko odporkyňa v rade 1/ sa stala riadnou spoluvlastníčkou na základe kúpnej zmluvy s odporkyňou v rade 8/, t.j. so svojou príbuznou a navrhovateľka sa od prevodu do podania žalobného návrhu nedomáhala neplatnosti zmluvy a ani nijako preukázateľne nekontaktovala odporkyňu v rade 1/, resp. odporkyňu v rade 8/, teda dovtedy neprejavila žiadny záujem o dané nehnuteľnosti. Dokonca pôvodne v návrhu ani neuvádzala, že by mala záujem o dané nehnuteľnosti okrem toho, že nebolo uplatnené predkupné právo. až následne prejavila záujem tak, že nahradením prejavu vôle ich nadobudne.
Súd zároveň poukazuje na to, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú aj iné osoby, teda nielen navrhovateľka a odporkyňa v rade 1/, preto nahradením prejavu vôle odporkyne v rade 1/ uzatvoriť kúpnu zmluvu, by došlo k obídeniu zákona súdom, čo je neprípustné, pretože v takom prípade by nebolo uplatnené predkupné právo voči ostatným podielovým spoluvlastníkom a navrhovateľka nepreukázala, či ostatní spoluvlastníci mali/nemali záujem o dané nehnuteľnosti.
Zároveň odporkyňa v rade 1/ neprejavila žiadny záujem predať tento podiel nadobudnutý kúpnou zmluvou od odporkyne v rade 8/, a to ani navrhovateľke.
Súd nezistil žiadny relevantný, ani iný zákonný dôvod na vyhovenie tejto časti návrhu, t.j. nahradenie prejavu vôle.
Zároveň súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa po zmene návrhu už nedomáhala relatívnej neplatnosti, hoci stále poukazovala na porušenie predkupného práva a zároveň zdôvodňovala znenie 3.petitu tým, že nebolo uplatnené predkupné právo. Ale v takom prípade, keby sa navrhovateľka úspešne
domohla relatívnej neplatnosti, bola by vlastníčkou daných podielov odporkyňa v rade 8/ a teda by nemohlo dôjsť k naplneniu 3.petitu - nahradiť prejav vôle odporkyne v rade 1/, keďže v prípade posúdenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy by nebola odporkyňa v rade 1/ vlastníkom daných podielov, nakoľko by platne nenadobudla predmetné nehnuteľnosti.. Úkon je platný pri porušení predkupného práva, pokiaľ sa oprávnený úspešne nedomôže relatívnej neplatnosti tohto úkonu.
Vzhľadom na vzťah odporkyne v rade 1/ a 8/ a teda, že nebol porušený § 140 Občianskeho zákonníka, súd nezistil žiadny dôvod na nahradenie prejavu vôle odporkyne v rade 1/, ktorá svoje podiely riadne nadobudla a odporkyňa v rade 1/ a 8/ sa navzájom považujú za blízke osoby, dokonca vzťah obe prirovnali vzťahu matky a dcéry. Teda v zmysle zákonných ustanovení nebola povinnosť odporkyne v rade 8/ na predkupné právo, teda toto právo nebolo porušené a tak zmluva nie je neplatná.
Keďže nebolo porušené ust. § 140 Občianskeho zákonníka, nebol ani žiadny dôvod na nahradenie prejavu vôle v prospech navrhovateľky.
Súd poukazuje na to, že ak povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) vec scudzí bez toho, že by ju ponúkol oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť sa dovolať relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka), alebo sa domáhať na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v žiadnom prípade sa nemôže domáhať nahradenia prejavu vôle predávajúceho. K tomu možno poznamenať, že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože (nadobúdate) ju platne nenadobudol. (2Cdo 28/2009)
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľka sa žalobným návrhom pôvodne domáhala relatívnej neplatnosti aj kúpnej zmluvy uzavretej odporkyňou v rade 1/ a 8/ a tento žalobný návrh bol odporcom riadne doručený. Následne navrhovateľka zmenila návrh tak, že žiadala nahradenie prejavu vôle odporkyne v rade 1/. Teda tejto relatívnej neplatnosti sa voči odporkyni v rade 1/ a 8/ dovolala. Napriek tomu následne požadovala nahradenie prejavu vôle.
Avšak je vylúčené, aby sa navrhovateľka domáhala v jednej veci obidvoma možnosťami, a to s poukazom na vyššie uvedené, pričom súd poznamenáva, že neposúdil relatívnu neplatnosť daného úkonu, nakoľko má za to, že nedošlo k porušeniu predkupného práva vzhľadom na vzťah odporkyne v rade 1/ a v rade 8/.
Na základe uvedeného súd žalobný návrh aj v časti 3.petitu taktiež zamietol.
Súd opätovne poukazuje na to, že navrhovateľka neuviedla žiadny relevantný dôvod, prečo nechce tolerovať odporkyňu v rade 1/ ako podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností, ktorých právnymi predchodcami boli odporca v rade 2/-7/.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak, že žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
Súd má za to, že pre určenie neplatnosti uvedených zmlúv nie sú splnené podmienky z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, pričom navrhovateľka sa ani preukázateľne nedovolala neplatnosti zmluvy voči odporcom v premlčacej lehote, v dôsledku čoho jej právo je premlčané s poukazom na to, že odporcovia vzniesli námietku premlčania, na ktorú súd je povinný prihliadať a právo nepriznať.
Súd teda žalobný návrh v časti 1. a 2.petitu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu a v časti 3.petitu súd žalobný návrh zamietol, nakoľko nebol žiadny relevantný dôvod pre nahradenie
prejavu vôle, keďže súd prejudiciálne kúpnu zmluvu uzavretú medzi odporkyňou v rade 1/ a 8/ posúdil ako platnú zmluvu, bez porušenia predkupného práva vzhľadom na vzťah odporkyne v rade 1/ a 8/ a zároveň navrhovateľka ani v tomto prípade nepreukázala záujem/nezáujem ostatných spoluvlastníkov.
Zároveň súd poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľka vo svojom podaní z 12.02.2013 tvrdila, že nehnuteľnosti užívala 40 rokov, nejde o vydržanie, nakoľko užívala okrem svojich podielov aj podiely iných spoluvlastníkov, o čom vedela. Avšak predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva, ale neplatnosti zmlúv z dôvodu porušenia predkupného práva.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Nakoľko súd návrh navrhovateľky zamietol, úspešným účastníkom v tomto konaní boli odporcovia, ktorým na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľke.
Súd sa v danej veci zaoberal aj ust. § 150 ods. 1 O.s.p., či v danej veci nie sú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal.
Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by odporcom nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľke (navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania, bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorého si sama zvolila, s právnym zastupovaním vznikla navrhovateľke aj povinnosť uhradiť svojmu právnemu zástupcovi odmenu za zastupovanie za jednotlivé úkony právnej služby, právny zástupca jej nebol ustanovený Centrom právnej pomoci).
Vzhľadom k tomu, že odporca v rade 1/ a 8/, aj keď boli úspešní v konaní, neuplatnili si náhradu trov konania, súd im náhradu trov nepriznal.
Odporcovia v rade 2/ až 7/ si prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 11.10.2013 uplatnili náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia za: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ vyjadrenie k žalobe, 3/ účasť na pojednávaní dňa 17.01.2013, 4/ účasť na pojednávaní dňa 14.03.2013, 5/ vyjadrenie zo dňa 07.10.2013, 6/ účasť na pojednávaní dňa 11.10.2013, spolu 1.126,50 eur (t.j. 60,07
eur - 50% x 6, spolu 180,-eur teda 6 úkonov pre 6 osôb spolu 1.080,-eur + režijný paušál 7,63 eur za 1. A 2. Úkon a 7,81 eur za 3.-6. Úkon, spolu 46,50 eur) + náhrada cestovného: na pojednávanie dňa 17.01.2013 v sume 102,32 eur, na pojednávanie dňa 14.03.2013 v sume 102,32 eur, na pojednávanie dňa 11.10.2013 v sume 102,32 eur + náhrada za stratu času spolu 312,24 eur, spolu celkovo trovy konania 1.745,70 eur.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporcami v rade 2/ až 7/ uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal im titulom trov právneho zastúpenia sumu 1.745,70 eur, pozostávajúcu:
1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v uplatnenej sume 180,- eur (t.j. 60,07 eur - 50% sa rovná 30,03 eur x 6 osôb) , 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur, spolu suma 187,63 eur,
2.za úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobe zo dňa 12.11.2012 v uplatnenej sume 180,-eur (t.j. 60,07 eur - 50% sa rovná 30,03 eur x 6 osôb) , 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur, spolu suma 187,63 eur,
3.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 17.01.2013 v uplatnenej sume 180,-eur (t.j. 60,07 eur - 50% sa rovná 30,03 eur x 6 osôb) , 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma 187,81 eur,
4.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 14.03.2013 v uplatnenej sume 180,-eur (t.j. 60,07 eur - 50% sa rovná 30,03 eur x 6 osôb) , 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma 187,81 eur,
5.za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 07.10.2013 v uplatnenej sume 180,- eur (t.j. 60,07 eur - 50% sa rovná 30,03 eur x 6 osôb) , 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma 187,81 eur,
6.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 17.01.2013 v uplatnenej sume 180,-eur (t.j. 60,07 eur - 50% sa rovná 30,03 eur x 6 osôb) , 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma 187,81 eur,
7. náhrada cestovného za použitie osobného motorového vozidla podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky na pojednávanie dňa 17.01.2013, 14.03.2013 a 11.10.2013 spolu suma 306,96 eur (spotreba 5,2l na 100km, 400km Bratislava - Žilina a späť: 400 x 0,183 = 73,20 eur, 400 x 1,40 x 5,2/100 = 29,12 eur, spolu suma 102,32 eur x 3 cesty),
8. náhrada za stratu času za pojednávanie dňa 17.01.2013, 14.03.2013 a 11.10.2013, suma 13,01 eur x 8 polhodín x 3 cesty = 312,24 eur v zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je navrhovateľka povinná nahradiť odporcom v rade 2/ až 7/ trovy konania spolu v sume 1.745,70 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to na účet právnej zástupkyne odporcov v rade 2/ až 7/, číslo účtu: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Vzhľadom k tomu, že odporca v rade 1/ a 8/, aj keď boli úspešní v konaní, neuplatnili si náhradu trov konania, súd im náhradu trov nepriznal.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).