Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-57-2013.pdf
PDF · 90.07 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/57/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému H. C. S., bytom G. XXX/X, A., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom JUDr. M. Z., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu A., o vymoženie 376,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er 149/2003 - 28 zo dňa 21.08.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, náhradu trov exekúcie 163,90 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 144,15 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Súd mal za preukázané, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 471/2003, NZ 40713/2003, ktorá bola spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) tým, že boli porušené zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve. Splnomocnenie bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere. Zmluvná voľnosť povinného bola zo strany oprávneného obmedzená. Povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca, nešlo teda o výber z jeho strany. Len na základe toho, že povinný ako dlžník podpísal zmluvu o úvere nemožno konštatovať, že platne splnomocnil určeného advokáta na spísanie notárskej zápisnice. Uvedené skutočnosti nasvedčujú skôr tomu, že splnomocnený advokát bude chrániť záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere uviedol a nie záujmy
povinného. Notársku zápisnicu ako exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v danej veci exekúciu aj bez návrhu zastavil.
O trovách súdneho exekútora rozhodol v súlade s ust. §200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a priznal mu náhradu trov exekúcie vo výške 144,15 Eur. Trovy exekúcie pozostávajú z hodinovej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/1995 Z.z. v sume 6,64 Eur za 1 začatú účelne vynaloženú hodinu za zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, ďalej podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 cit. vyhlášky paušálne trovy vo výške 33,20 Eur za 10 úkonov po 3,32 Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x zisťovanie bydliska povinného, 2 x zisťovanie účtu povinného, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2 x zisťovanie majetku povinného). Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné (20,68 eur), za cestovné (62,84 Eur), náhradu za stratu času (10,56 Eur) a náhradu za drobný kancelársky materiál (2,66 Eur). Daň z pridanej hodnoty 19 % priznal z odmeny 39,84 Eur vo výške 7,57 Eur.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Dôvody odvolania bližšie konkretizoval.
Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b) Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Zároveň žiadal konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku s tým, že navrhol, aby boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: „1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách exekúcie odvolanie súdny exekútor. Namietal, že súd prvého stupňa mu nepriznal 20 % daň z pridanej hodnoty z (ďalej len DPH) zo všetkých účelne vynaložených trov, na ktoré má zákonný nárok. Zákonom č. 348/2011 Z.z. účinným od 01.01.2012 bolo novelizované ust. § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak je súdny exekútor platiteľom DPH zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o DPH. Uviedol, že nepriznaním celých trov exekúcie o 20 % DPH súd poškoduje najmä príjmovú časť štátneho rozpočtu, pretože súdny exekútor odvedie prostredníctvom daňového priznania DPH len vo výške právoplatne priznanej súdom. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zákonný sudca podaným odvolaniam nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Odolanie súdneho exekútora bolo doručené oprávnenému a opatrovníkovi povinného. Odvolanie oprávneného bolo doručené súdnemu exekútorovi a opatrovníkovi povinného (v zmysle § 209a v spojení s § 211 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a odvolanie súdneho exekútora je dôvodné.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné dôvody.
Notárska zápisnica N 471/2003, NZ 40713/2003 zo dňa 26.05.2003 (č.l. 3-4) bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje nie je spôsobilým exekučným titulom.
Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.
Keďže ust. § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval ak po vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust. §57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku.
V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV. ÚS 183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu SR jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu SR z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver odvolacieho súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, odvolacie námietky v tom smere, že povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, nie sú opodstatnené. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.
Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie s osvojením si dôvodov potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 3 O. s. p. ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Súčasťou podaného odvolania bol návrh právneho zástupcu oprávneného, aby bolo konanie prerušené a vec predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.
Odvolací súd nepovažoval návrh na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR za dôvodný, lebo prvostupňový súd v danej veci ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neaplikoval vôbec. Exekúcia bola zastavená postupom podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
K tomuto návrhu na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok ako osobitný právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej z Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).
Z týchto dôvodov zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.
K odvolaniu súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie odvolací súd uvádza:
Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Článok III zákona č. 348/2011 Z.z. ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 196 Exekučného poriadku neobsahuje prechodné ustanovenia. Exekučný poriadok je procesnoprávny predpis, preto v prípade absencie prechodných ustanovení sa aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia účinné v čase rozhodovania súdu.
V danej veci súd prvého stupňa rozhodoval dňa 21.08.2012, teda v čase, kedy sa odmena a taktiež náhrady súdnych exekútorov zvyšovali o daň z pridanej hodnoty. Postup súdu, ktorým nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z náhrad (poštovné, cestovné, strata času, drobný kancelársky materiál), nebol správny. Odvolací súd preto zmenil výrok o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi patrí hodinová odmena vo výške 6,64 Eur, paušálna odmena vo výške 33,20 Eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 96,74 Eur (tak ako boli špecifikované súdom prvého stupňa) a 20 % DPH zo sumy 136,58 Eur vo výške 27,32 Eur. Spolu trovy exekúcie predstavujú sumu 163,90 Eur.
Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok napadnutého uznesenia týkajúci sa trov exekúcie tak, že zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie predložením nevykonateľného exekučného titulu, aby nahradil súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 163,90 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Oprávnený v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil výrok rozhodnutia o trovách exekúcie, hoci žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, preto odvolací súd nemohol zaujať stanovisko k neexistujúcim námietkam oprávneného.
O trovách konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Oprávnený ako neúspešný účastník nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnenému žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Súdny exekútor bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania si neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.