Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-56-2013.pdf
PDF · 114.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi M. T.- BI - COSMO, V. XX, XXX XX F., IČO: 43630847, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 2.841,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/13/2011-170 zo dňa 15.4.2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Úvodom odvolací súd uvádza, že účastníkov konania z dôvodu určitosti označuje v tomto svojom rozhodnutí podľa toho ako ich označil súd prvého stupňa, hoci pri aplikácii ust. § 79 ods.1 posledná veta, § 90 O.s.p. sa javí byť správnejším pri uplatňovaní nárokov z dvojstranných právnych vzťahov označovať účastníkov konania termínmi žalobca a žalovaný.
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.841,94 eur spolu s 0,05% denným úrokom z omeškania od 22.5.2008 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z iných trov vo výške 170,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 261,05 eur na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Martina Katriaka, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že odporca a vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 2.841,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 22.5.2008 do zaplatenia titulom zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zaplatenia zmluvných pokút. Uviedol, že s odporcom uzavrel zmluvy, a to Zmluvu č. A3060782 dňa 6.6.2007, Zmluvu č. A3060942 dňa 6.6.2007, Zmluvu č. A3534065 dňa 22.12.2007, Zmluvu č. A3534119 dňa 22.12.2007 a Zmluvu č. A3534158 dňa 22.12.2007, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, na základe ktorých vypožičal odporcovi 5 ks SIM kariet, ktoré umožňovali odporcovi využívať navrhovateľom poskytované telekomunikačné služby. Pri uzavretí Dodatkov k týmto zmluvám zároveň odpredal odporcovi mobilné telefóny, a to k zmluve č. A3060782 mobilný telefón NOKIA 6070 za kúpnu cenu 0,03 eur, k zmluve č.
A3060942 mobilný telefón NOKIA 65200 za kúpnu cenu 0,03 eur, k zmluve č. A3534065 mobilný telefón NOKIA 6120 za kúpnu cenu 16,27 eur, k zmluve č. A3534119 mobilný telefón NOKIA 6300 za kúpnu cenu 0,03 eur a k zmluve č. A3534158 mobilný telefón NOKIA 6300 za kúpnu cenu 0,03 eur. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 22.12.2007 až 28.2.2008, čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle uzavretých Dodatkov k zmluvám, konkrétne ich časti označenej ako následky neplnenia si zmluvných povinností mu tak vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvné pokuty vo výške spolu 1.825,67 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 7.5.2008 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvných pokút a vyzval ho na ich úhradu a následne v zmysle článku 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť predmetných zmlúv. Podľa navrhovateľa odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho pohľadávka voči odporcovi tak pozostáva z neuhradených cien služieb vo výške 1.016,27 eur a nároku na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 1.825,67 eur s tým, že okrem istiny požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa článku 11 bod 11.14 Všeobecných podmienok, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda 0,05 % denne z dlžnej sumy od 22.5.2008 do zaplatenia. Vo veci vydaný platobný rozkaz, číslo konania 1Rob 205/2010-68, bol z dôvodu jeho nedoručenia odporcovi do vlastných rúk uznesením zo dňa 27.1.2011, č.k. 1Rob 205/2010-71, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2011, zrušený v celom rozsahu ( § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.)
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že odporca sa k návrhu na začatie konania v priebehu konania nevyjadril. Vedľajší účastník, ktorý oznámil vstup do konania a následne tvrdil, že po odstúpení od zmluvy medzi účastníkmi nastúpil právny režim bezdôvodného obohatenia, vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa na plnenie tvrdiac, že ak by nebolo právo navrhovateľa premlčané, dôvodná by bola len tá časť návrhu, ktorá sa týka nezaplatených faktúr za služby poskytnuté odporcovi ako spotrebiteľovi, teda v časti zaplatenia sumy 1.016,27 eur a zákonného úroku z omeškania, nakoľko dojednania o zmluvnej pokute sú ako neprijateľné podmienky, objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, neplatné, čo už bolo viackrát súdmi judikované. Vedľajší účastník navrhol preto návrh zamietnuť, a zaviazať navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že predmetom konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov uzavretých s odporcom, ktorý je v nich označený ako fyzická osoba - podnikateľ. Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Bardejov číslo 760-12546 bolo zistené, že predmetom podnikania odporcu v čase, keď uzatváral s navrhovateľom zmluvy o pripojení a dodatky k nim bol maloobchod, reklamná činnosť, prenájom nehnuteľností, poskytovanie dátových služieb - internetová čitáreň a poradenská služba k technickému vybaveniu počítača ( hardware). Pre účely právneho posúdenia návrhom uplatneného nároku (s prihliadnutím na námietky vedľajšieho účastníka) je dôležité zistenie, či uvedené zmluvy o pripojení a ich dodatky uzatváral odporca ako podnikateľ v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, alebo bez súvislosti s ňou, teda ako fyzická osoba - spotrebiteľ, keďže predmetom zmlúv bolo pripojenie odporcu na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovanie verejnej telefónnej služby a predmetom dodatkov bol predaj mobilných telefónov odporcovi na ich používanie odporcom, nie teda na ich ďalší predaj, čo na prvý pohľad priamo nesúvisí s podnikateľskou činnosťou odporcu. Navrhovateľ spotrebiteľský charakter vzťahu poprel. Tvrdil, že išlo o obchodný záväzkový vzťah, lebo odporca zmluvu uzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom pri uzavretí zmlúv predložil živnostenský list, oznámil svoje daňové identifikačné číslo, faktúry a ďalšie písomnosti žiadal zasielať na adresu miesta podnikania, nie na adresu miesta svojho bydliska v T. republike. Dal do pozornosti aj to, že počet uzavretých zmlúv (5) svedčí o tom, že odporca prevzal mobilné telefóny za účelom ich využitia pri podnikaní, pri vykonávaní svojej živnosti s tým, že v každej faktúre bolo uvedené IČO aj DIČ odporcu, teda odporca mal možnosť každú faktúru riadne zaúčtovať vo svojom účtovníctve a zahrnúť vyfakturovanú a zaplatenú cenu služieb do svojich daňových výdavkov.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že niet pochýb o tom, že iba samotné označenie odporcu v zmluvách a ich dodatkoch identifikačnými znakmi podnikateľa ( obchodné meno, miesto podnikania, IČO) nie je smerodajné. Samo osebe totiž nerobí zo záväzkového vzťahu nimi založeného automaticky ani relatívny obchodný záväzkový vzťah ( § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv a dodatkov) ani automaticky nevylučuje, aby v danom prípade nemohlo ísť o
vzťah spotrebiteľský. Na to aby mohlo ísť o obchodný záväzkový vzťah musí byť už pri vzniku tohto záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti odporcu. V danom prípade sú však naplnené definičné znaky vyžadované § 261 ods.1 Obchodného zákonníka na to, aby išlo o obchodný záväzkový vzťah (cit...táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.) Navrhovateľ aj odporca v čase uzavretia zmlúv a dodatkov boli podnikateľmi. Odporca prvé dve zmluvy o pripojení aj zvyšné tri zmluvy o pripojení uzatvoril s navrhovateľom hromadne, naraz, v ten istý deň ( prvé dve 6.6.2007, zvyšné tri 22.12.2007) u toho istého predajcu navrhovateľa, prvé dve zmluvy len v siedmy deň po vzniku živnostenského oprávnenia, pričom vstupoval do rokovaní o zmluvách s navrhovateľom ako podnikateľ, predložil živnostenský list, v zmluvách sa označil ako podnikateľ, k ich podpisu pripojil odtlačok firemnej pečiatky a predmetom zmlúv o pripojení boli vysoké paušály VIP 600, resp. VIP 600XXL, preto podľa názoru súdu už pri vzniku záväzkových vzťahov zo zmlúv s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že zmluvy sa aj u odporcu týkajú jeho podnikateľskej činnosti. Ak predmetom podnikania odporcu je maloobchod, reklamná činnosť, prenájom nehnuteľností, poskytovanie dátových služieb - internetová čitáreň a poradenská služba k technickému vybaveniu počítača ( hardware), je zrejmé, že na takéto podnikanie je nevyhnutné používanie mobilného telefónu. Ak by odporca mobilné telefóny nezamýšľal využívať pri svojom podnikaní, zaiste by sa v zmluvách neoznačil ako podnikateľ, nepredkladal by navrhovateľovi svoj živnostenský list, neopatril by ich odtlačkom firemnej pečiatky a je zrejmé, že by s navrhovateľom neuzavrel až 5 zmlúv o pripojení a ich dodatkov a na tak vysoké paušály. Ťažko uveriť tomu, že na spotrebiteľské využívanie služieb by odporca v rovnakom čase fyzicky potreboval 6 telefónnych čísel a 5 telefónov. K argumentácii vedľajšieho účastníka, ktorý v tejto súvislosti tvrdil, že „odporca ako podnikateľ vo vzťahu s dodávateľom vystupoval ako neprofesionál, keďže nepodniká v oblasti poskytovania služieb telefónneho operátora ani nepredáva mobilné telefóny, má informačný a mocenský deficit daný nemožnosťou vyjednávať obsah a podmienky zmlúv, pričom musel pristúpiť na diktát navrhovateľa, preto sa neodlišuje od bežného konzumenta, lebo proti nemu stojí profesionálna sila technickej a právnej odbornosti, ktorú predstavuje navrhovateľ ako iba jeden z troch mobilných operátorov pôsobiacich na slovenskom trhu“ súd prvého stupňa uviedol, že ak by bola akceptovaná takáto argumentačná logika, tak potom by vlastne všetky zmluvy mobilných operátorov s podnikateľmi museli byť považované za spotrebiteľské, a za obchodné záväzkové vzťahy by potom bolo možné považovať v podstate len záväzkové vzťahy medzi týmito troma operátormi ako „profesionálmi“ navzájom. Uvedené zmluvy sa s účastníkmi predsa vždy uzatvárajú na predtlačených tlačivách operátorov, s nimi vopred pripravenými obchodnými podmienkami, pričom s výnimkou samotných operátorov majú všetci ostatní účastníci štatút neprofesionála v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb. Ani argument vedľajšieho účastníka, že odporca nemal možnosť osobitne vyjednať zmluvné podmienky pri zmluve o pripojení a musel pristúpiť na diktát dodávateľa tu nemôže obstáť, lebo úplne opomína fakt, že v obchodných záväzkových vzťahoch, čo je aj prejednávaný prípad priamo zákon (Obchodný zákonník) umožňuje časť obsahu zmluvy určiť odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené (§ 273 ods.1 Obchodného zákonníka) a rovnako pripúšťa na uzavretie zmluvy použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku (§ 273 ods. 3 Obchodného zákonníka). Nemožno preto súhlasiť s názorom vedľajšieho účastníka, že odporcu treba považovať za spotrebiteľa, lebo uzavretie zmlúv o pripojení je „mimo jeho zapísaného predmetu podnikania“, keďže používanie telefónnych služieb je imanentnou súčasťou v podstate každého podnikania ( rýchly, telefonický kontakt so zákazníkmi, s dodávateľmi, atď.). Bolo by s tým možné súhlasiť, ak by napríklad v predmetnom prípade odporca pri svojom predmete podnikania uzavrel zmluvu s družstvom na kúpu stáda hovädzieho dobytka, alebo obrobenie poľnohospodárskej pôdy, kde by absentovala akákoľvek súvislosť s jeho podnikaním, nie však v prípade kúpy a používania 5 mobilných telefónov. Pri osvojení si tejto argumentácie vedľajšieho účastníka si potom súd vlastne ani nevie predstaviť taký predmet podnikania odporcu, ktorý by umožňoval uzavretie zmluvy o pripojení s mobilným operátorom „v rámci predmetu jeho podnikania“. Ani predaj mobilných telefónov odporcom ako predmet jeho podnikania by podľa tejto argumentácie vedľajšieho účastníka túto náležitosť nespĺňal, lebo v tom prípade by sa odporca nepochybne nezaväzoval viazanosťou používať služby 24 mesiacov. Opodstatnené nie sú ani poukazy vedľajšieho účastníka na judikát Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 Gruber, pretože práve ten konštatuje, že osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa výhod...s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam, pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt, nie je v tomto ohľade významná . Je na konajúcom súde aby rozhodol, či
bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný. Na tento účel musí súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu... S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd prvého stupňa nemal žiadne pochybnosti, že zmluvy a ich dodatky boli uzavreté s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej a teda podnikateľskej činnosti odporcu. Preto predmetný záväzkový vzťah medzi účastníkmi považoval za nespotrebiteľský, obchodný záväzkový vzťah. Zmluvy o pripojení nie sú upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravené boli v čase ich uzavretia v osobitnom zákone č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v súčasnosti je to zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Preto súd na vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pripojení aplikoval ustanovenia tohto osobitného zákona, v ostatnom v súlade s ust. § 261 Obchodného zákonníka aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ako už bolo uvedené, išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Navrhovateľ svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretých zmlúv o pripojení splnil, poskytol odporcovi dohodnuté telekomunikačné služby, za čo mu vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena odporcom využitých a vyúčtovaných služieb a poplatkov za obdobie od 22.12.2007 do 28.2.2008 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených navrhovateľom bola vo výške 1.201,92 eur, z ktorej bolo odporcovi, vychádzajúc z navrhovateľom predloženého prehľadu faktúr odpísaných 2x90,85 eur a 1x3,95 eur, čím k zaplateniu ostala suma 1.016,27 eur. Táto cena služieb ako to vyplýva z navrhovateľom predloženého prehľadu faktúr a úhrad nebola odporcom uhradená. Navrhovateľ zároveň na základe uzavretých Dodatkov k zmluvám o pripojení odpredal odporcovi mobilné telefóny so zľavou z ich spotrebiteľskej ceny tak, ako je to popísané vyššie a odporca sa zaviazal počas doby viazanosti, dohodnutej na 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku plniť povinnosti vymedzené v článku 2 Dodatkov. Pre prípad porušenia zmluvných povinností odporcom, medzi nimi aj povinnosti platiť cenu za služby boli v článku 2.5 Dodatkov dojednané zmluvné pokuty, a to podľa dodatku číslo A3060782 vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 eur ), podľa dodatku číslo A3060942 vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 eur ), podľa dodatku číslo A3534065 vo výške 15.000,- Sk ( 497,91 eur ), podľa dodatku číslo A3534119 vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 eur ) a podľa dodatku číslo A3534158 vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 eur ). Nezaplatením splatnej ceny za služby odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, preto mu v zmysle článku 2.5 Dodatku v okamihu porušenia tejto povinnosti vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dohodnuté zmluvné pokuty vo výške spolu 1.825,67 eur a to v lehote uvedenej vo výzve na ich zaplatenie, ktorou bol v tomto prípade pokus o pokonávku zo dňa 7.5.2008. Preto návrhu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu vo výške 2.841,94 eur ( 1.016,27 eur + 1.825,67 eur) tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V danom prípade nemohlo ísť o neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, lebo sa vôbec nejednalo o spotrebiteľské zmluvy. Súd rovnako, rešpektujúc princíp zmluvnej slobody v danom obchodnom záväzkovom vzťahu nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti bolo dôvodné zmluvné pokuty znížiť, ani dôvody, na základe ktorých by výkon práva navrhovateľa na zmluvné pokuty mal byť hodnotený ako rozporný so zásadami poctivého obchodného styku, nepožívajúci právnu ochranu. Dohodnuté zmluvné pokuty plnili hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby viazanosti vyplývajúcej z dodatkov ( 24 mesiacov ) a s tým súvisiace nesplatenie navrhovateľom poskytovanej zľavy z kúpnej ceny predaných mobilných telefónov a ušlého zisku navrhovateľa vzhľadom na záväzok odporcu ako účastníka platiť počas doby viazanosti bez ohľadu na rozsah využívania služieb pravidelne mesačný poplatok. Vzhľadom na skutočnosť, že pri prvých dvoch zmluvách odporca porušil zmluvné povinnosti už po 6 -tich mesiacoch 24 mesačnej viazanosti a pri zvyšných troch hneď na jej začiatku, keď nezaplatil ani jednu faktúru za služby, nie je dôvod vzhľadom na zabezpečovacie a uhradzovacie funkcie zmluvnej pokuty, ktorá je zároveň paušalizovanou náhradou škody považovať uplatnenie práva na zaplatenie plnej výšky zmluvných pokút za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nebol dôvod na čo i len čiastočné znižovanie výšky zmluvných pokút. Ani odstúpenie navrhovateľa od zmlúv nemá vplyv na existenciu povinnosti odporcu zaplatiť zmluvné pokuty, keďže v zmysle Obchodného zákonníka (§ 302) odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Aj námietka premlčania uplatnená vedľajším účastníkom bola vyhodnotená ako nedôvodná, lebo právo navrhovateľa nie je premlčané. Išlo o nespotrebiteľský, obchodný záväzkový vzťah, a preto je treba prisvedčiť názoru navrhovateľa o potrebe aplikácie štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného
zákonníka v danom prípade, čo právo navrhovateľa robí nepremlčaným. Aj judikatúrou už bolo ustálené, že nakoľko Obchodný zákonník premlčanie upravuje, nie je možné použiť vzhľadom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na premlčanie tohto práva ust. § 107 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazoval vedľajší účastník vo svojej námietke premlčania. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom. V spojení s § 397 Obchodného zákonníka to potom znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov ( viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 5/2008 alebo 5 Obo 48/2012 ). V zmysle Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká ( § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka ), preto treba usporiadať vzťahy medzi jej účastníkmi, čo sa v občianskom práve rieši prostredníctvom bezdôvodného obohatenia, Obchodný zákonník to rieši osobitne tak, že každej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie, a ak ho vrátiť nemožno, treba poskytnúť peňažnú náhradu. Navrhovateľom poskytnuté telekomunikačné služby nemožno vrátiť, preto vznikla povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu vo výške ich ceny. V danom prípade ku dňu doručenia návrhu súdu štvorročná premlčacia doba na uplatnenie práva navrhovateľa neuplynula, preto právo navrhovateľa nie je premlčané.
Nezaplatením ceny služieb a nezaplatením zmluvných pokút v lehote určenej navrhovateľom vo výzve na ich zaplatenie, ktorou je v tomto prípade pokus o pokonávku zo dňa 7.5.2008 sa odporca dostal do omeškania. Navrhovateľovi počnúc nasledujúcim dňom preto vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa článku 11.14 Obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej súčasti uzavretej zmluvy o pripojení, v prípade omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby a aj akéhokoľvek iného peňažného záväzku odporcu voči navrhovateľovi vzniká navrhovateľovi právo na úroky z omeškania v sadzbe 0,05 % denne. Vzhľadom na uvedené preto súd uznal návrh za dôvodný aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania a uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi popri istine vo výške 2.841,94 eur aj úrok z omeškania z tejto sumy v sadzbe 0,05 % denne od 22.5.2008, čo je deň nasledujúci po poslednom dni lehoty na plnenie v pokuse o pokonávku do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech a podal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Za účelné a preukázané trovy konania navrhovateľa súd prvého stupňa považoval pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 170,- eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa za poskytnutie právnej služby advokátom vo výške 261,05 eur. Vedľajší účastník, ktorý takisto podal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania právo na náhradu trov konania nemá rovnako ako ho nemá ani odporca. Vedľajší účastník má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval ( tu odporca ), a keďže odporca bol vo veci v celom rozsahu neúspešný, ani on ani vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie vedľajší účastník. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Zdôrazňuje, že už vo svojom odvolaní zo dňa 5.10.2011 poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva postavenie spotrebiteľa aj fyzickej osoby podnikateľovi, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 Gruber. Z neho vyplýva predovšetkým poukaz na systematiku a ciele Dohovoru, aby bolo zabezpečené ich jednotné uplatňovanie vo všetkých zmluvných štátoch. Pojem „spotrebiteľ“ v zmysle čl. 13 prvého odseku a čl. 14 prvého odseku Bruselského dohovoru sa má vykladať reštriktívne, pretože prípady uvedené v týchto článkoch predstavujú výnimku zo všeobecného pravidla v čl. 2 prvý odsek, že osoby s bydliskom na území zmluvného štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Pokiaľ však ide o ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. nemožno pripustiť výklad reštriktívny, pretože toto ustanovenie predstavuje rozšírenie spotrebiteľskej ochrany oproti Smernici Rady 93/13/EHS aj na podnikateľov. Zákonodarca pri implementácii citovanej Smernice konal v súlade s citovaným čl. 8 Smernice extenzívne, a tak treba vykladať aj ust. § 52 ods. 4 Obč. zák.. Zámerom zákonodarcu a zmyslom ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. je ochrániť aj spotrebiteľa podnikateľa, ktorého právne postavenie vo vzťahu k dodávateľovi nie je o nič silnejšie, než by bolo právne postavenie tej istej fyzickej osoby v tom istom zmluvnom vzťahu, aby konala ako nepodnikateľ. Preto vedľajší účastník trvá na spotrebiteľskej ochrane aj u odporcu. Oprávnenie podať odvolanie odvádza aj zo záveru prijatého Najvyšším súdom SR dňa 27.8.2012 v
rozhodnutí 2Obdo/27/2012. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania. Alternatívne navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
Navrhovateľ k podanému odvolaniu sa nevyjadril a nepodal ani odvolací návrh.
Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite a podrobne odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel sú racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je v podstate totožný s obranou uplatnenou vedľajším účastníkom už pred súdom prvého stupňa. Nevybočuje v zásade z obsahu písomných podaní vedľajšieho účastníka počas celého prvostupňového konania, a preto aj odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k jeho námietkam je úplné aj pokiaľ ide o odvolanie. V odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Bez akýchkoľvek pochybností predmetný vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Ani aplikácia článku 13 Bruselského dohovoru, pri skutkových zisteniach pred súdom prvého stupňa (§153 ods.1 O.s.p.), nezakladá dôvod pre záver o spotrebiteľskom charaktere predmetného vzťahu. Vedľajší účastník opomína (účelovo ?) obsah i počet jednotlivých zmlúv, z ktorých nevyplýva iný účel ako účel súvisiaci s obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou odporcu. Napokon aj túto otázku správne vyriešil a v dôvodoch rozhodnutia zodpovedal súd prvého stupňa.
Odvolací súd dodáva, že napriek vydanému rozhodnutiu o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania (resp. o nevyhovení námietke navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania), nie je potrebné v označených uzneseniach súdu prijaté závery chápať ako judikovanie záveru o spotrebiteľskom charaktere v predmetnej veci. Nič preto nebráni, aby súd aj v rozpore s prijatým záverom o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania posudzoval predmetnú vec aj z pohľadu nastolených otázok v nadväznosti na prijaté závery súdom prvého stupňa (§ 153 ods. 1 O.s.p.) i obsah podaného odvolania.
Pokiaľ ide o súvisiace výroky o náhrade trov konania, i v tomto rozsahu odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Okresný súd postupoval správne, ak trovy konania vynaložené navrhovateľom považoval za také, ku ktorých náhrade treba zaviazať v konaní neúspešného odporcu. Zodpovedá to ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Naviac pri absencii odvolacích výhrad proti výške týchto nárokov nebol ani dôvod pri viazanosti dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.), aby sa odvolací súd výškou týchto trov bližšie zaoberal.
V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ. Pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho
konania však nepodal (§ 151 ods.1 O.s.p.). Odporca ako neúspešný v konaní nárok na náhradu trov nemá. Toto platí aj pre vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Krajský súd rozhodol o odvolaní v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.