Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-339-2012.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Subarea
11Co/339/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu U. F. R., s.r.o., L., I. 5, A.: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanému F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F., L. 4, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného B. na ochranu občana spotrebiteľa P., J., X.. legionárov 5, A.: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 2.182,46 € istiny s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 17C 390/2011-29 zo 16.7.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.
Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a.
Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok z návrhu vo výške 123,87 € prostredníctvom príslušného daňového úradu v lehote do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia daňovému úradu. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 2.182,46 € spolu s 13 % úrokmi z omeškania zo sumy 1.543,91 € od 9.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania, že dňa 19.3.2012 oznámil vedľajší účastník súdu, že vstupuje do konania a požiadal o doručenie žaloby s prílohami a žiadal priznať náhradu trov konania, dňa 15.6.2012 pred začatím pojednávania žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mal za to, že nejde o účelne vynaložené trovy a právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považoval za nadbytočné, účelové a nehospodárne, a okrem toho zdôraznil, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal žiadny úkon vo veci samej, ani nemohol, lebo doposiaľ nemal vedomosť o tom, čo je predmetom konania a na akom skutkovom a právnom základe. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník a žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 118,70 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku. Odvolanie odôvodnil tým, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci, lebo podľa jeho názoru súd mal v danej veci jednoznačne aplikovať ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a vylúčiť aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že kvalifikované vyjadrenie vo veci nepodal z toho dôvodu, že súd mu včas nedoručil návrh aj s prílohami, avšak predpokladá, že žalobca si v konaní uplatňoval premlčanú pohľadávku. Úkon prevzatia a prípravy právneho zastúpenia považoval za dôležitý úkon, ktorý zahŕňa proces od prevzatia zastúpenia cez prípravu, ktorá vedie k tomu, že vo veci je podané kvalifikované stanovisko. Uviedol, že v množstve súdnych sporov pôsobil jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) odradzujúco v tom zmysle, že žalobca vzal svoj návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Poukázal aj na Smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bol toho názoru, že súd by mal vychádzať z jej znenia a podporiť tento prostriedok účinnej ochrany spotrebiteľov v súdnych konaniach tým, že združeniu prizná náhradu trov konania, lebo v opačnom prípade by činnosť nemajetného združenia mohla byť paralizovaná. Pokiaľ by sa v praxi presadil názor upierajúci združeniu právo na právneho zástupcu, bolo by potom problematické aj zastupovanie sudcov, prokurátorov, advokátov, atď. Súd prvého stupňa pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí podľa jeho názoru aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zák. č. 332/2011 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (citoval jeho znenie a dôvodovú správu k cit. zákonu). Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22. decembra 2010 vo veci DDB proti Spolková republika Nemecko C-279/09 a na konkrétne rozhodnutia krajských súdov SR (ktoré pripojil k odvolaniu). Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhol v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré v odvolaní formuloval. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 63,94 € pozostávajúcich z odmeny, paušálnej náhrady hotových výdavkov a náhrady DPH za jeden úkon právnej služby, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva a nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Napriek tomu, že vedľajší účastník sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania, necháva sa právne zastúpiť, čím dochádza k zbytočnému navyšovaniu trov konania. Právne zastúpenie je v danom prípade nadbytočné, nehospodárne a neplní svoj účel, a súd by mal na túto skutočnosť prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. Návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ považoval za nedôvodný, lebo nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. Zastával názor, že v zmysle práva EÚ je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže Súdny dvor EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, nakoľko by tým prekročil svoje právomoci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 63,93 € pozostávajúcich z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady DPH za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie v napadnutom výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.
Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z čl. 47 Ústavy SR. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.
V posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu právnym zastúpením vedľajšieho účastníka nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, ako to nesprávne posúdil súd prvého stupňa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 3 ods. 4, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy žalovaného, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v danom prípade vyvodzovať, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, aj s poukazom na ust. § 20 ods.1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek advokáta.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napdnutom výroku o trovách konania však napriek čiastočne nesprávnemu právnemu názoru súdu prvého stupňa (právnemu posúdeniu) však treba považovať za vecne správne, lebo trovy, ktoré požaduje vedľajší účastník, neboli v konaní vynaložené účelne.
Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania 19.3.2012 podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Žalobca vzal žalobu späť 15.6.2012, pričom do toho času vedľajší účastník nevykonal žiadny úkon na podporu žalovaného, a nepodal ani vyjadrenie k žalobe. V danom prípade v dôsledku späťvzatia žaloby nedošlo ani k vysloveniu procesného postoja žalovaného ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý predložil iba všeobecné plnomocenstvo, udelené advokátovi bez konkretizácie prejednávanej veci, sám o sebe bez ďalšieho (bez znalosti vedľajšieho účastníka o konkrétnej veci a jej skutkových okolnostiach) preto neodôvodňuje priznanie náhrady trov zastaveného konania. Neobstojí ani úvaha vedľajšieho účastníka, že jeho vstup do konania spôsobil späťvzatie žaloby, ktorá nie je ničím podložená a chýba očividná príčinná súvislosť medzi jeho vstupom do konania a procesným úkonom žalobcu. Žalobcovi nebol doručený vstup vedľajšieho účastníka do
konania ani žiaden oznam súdu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, preto za tejto situácie podľa názoru odvolacieho súdu za úkon právnej služby - prevzatie veci a prípravu pojednávania, odmenu zástupcovi vedľajšieho účastníka nemožno priznať, lebo trovy s týmto úkonom spojené nie sú v príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka ako vecne správne.
Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania odvolací súd zamietol, lebo pre prerušenie konania neboli zistené zákonné dôvody.
Ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zakladá povinnosť súdu prerušiť konanie vedené podľa O.s.p., ak sa rozhodol, že predloží Súdnemu dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Posúdenie potreby podania prejudiciálnej otázky je vo výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý ako jediný priamo pozná skutkový stav a tvrdenia účastníkov a bude zodpovedať za súdne konanie. Vnútroštátny súd musí sám posúdiť opodstatnenosť právnych otázok, ktoré sa v konaní vyskytnú, ako aj potrebu prejudiciálneho rozhodnutia, od ktorého závisí rozhodnutie vo veci samej. Ak ide teda o otázku, ktorej vyriešenie nemá z hľadiska prebiehajúceho vnútroštátneho konania význam, vnútroštátny súd nemá povinnosť podávať prejudiciálnu otázku, a zbytočne tým predlžovať konanie.
V posudzovanej veci, keď odvolací súd nerozhoduje o veci samej, ale len o trovách konania, nie je tu žiadna otázka, ktorej vyriešenie by malo z hľadiska prebiehajúceho súdneho konania význam, preto odvolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
V odvolacom konaní vedľajší účastník nemal úspech, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovi náhrada uplatnených trov odvolacieho konania - za vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka nebola priznaná, lebo skutočnosti v ňom uvedené nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu a právne posúdenie veci (otázky náhrady trov konania) odvolacím súdom (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.