Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-22-2013.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu Mgr. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, K., právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Novickým, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 133,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C 192/2011-64 zo dňa 16.10.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,41 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jaroslava Novického, so sídlom Košice, Františkánska č. 5.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 16.06.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 239,84 Eur a iných trov konania vo výške 16,50 Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V rozhodnutí súd prvého stupňa citoval ust. §§ 427 ods. 1, 428 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ust. §§ 4 ods. 2 písm. b) ods. 4, 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
Odôvodnil ho cit.: „z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne. Ustanovenia § 427 ods. 1 OZ a z neho vyplývajúca zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Takáto právna úprava pôsobí predovšetkým preventívne, lebo podnecuje k riadnej údržbe dopravných prostriedkov, k dôslednejšiemu dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a poškodeným umožňuje účinnú ochranu. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten, komu táto prevádzka slúži, t. j. prevádzateľ. Napriek tomu, že pojem „prevádzateľ” nie je definovaný, pre jeho zmysel je charakteristické, že je to taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom.
V ustanovení § 428 OZ je upravená možnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu (tzv. možnosť špeciálnej liberácie). Treba tu rozlišovať, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke (tzv. vnútorné okolnosti), napr. zlyhanie bŕzd, motora, vada materiálu a pod., alebo inými okolnosťami (vonkajšími), ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, napr. konanie tretej osoby, prírodné sily a pod. V prípade ak ide o okolnosti majúce pôvod v prevádzke, zákon nepripúšťa možnosť špeciálnej liberácie, avšak pri tzv. iných vonkajších okolnostiach ju nevylučuje, ale iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Pod takýmto „kvalifikovaným” úsilím vynaloženým na zabránenie vzniku škody treba rozumieť všetku objektívne možnú starostlivosť, ktorú možno s ohľadom na rozvoj vedy, techniky a hospodárstva v konkrétnom prípade požadovať od prevádzateľa dopravného prostriedku. Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.), alebo v ľudskom správaní, či v správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia § 428, vždy neodvrátiteľná objektívne. Škodu teda nemohol za daných pomerov odvrátiť nielen určitý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste.
Podľa súdu odskočenie kamienkov spod motorového vozidla, je vždy nevyhnutne spôsobené prevádzkou motorového vozidla, nakoľko len v súvislosti s jeho prevádzkou mohlo v tomto prípade dôjsť k náhlemu vymršteniu kamienkov ležiacich na vozovke. Rýchlosť, technika jazdy, poveternostné podmienky, stav vozovky (existencia kamienkov po zimnom posype komunikácií) sú okolnosti, ktoré mali vplyv na škodovú udalosť žalobcu, pričom všetky tieto okolnosti mal vodič - svedok Ing. T. M. povinnosť zohľadniť a predvídať pri svojej jazde, tak ako mu to vyplýva aj z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Skutkový priebeh škodovej udalosti mal súd jednoznačne preukázaný z výpovedí účastníkov nehody, správy o škodovej udalosti OO PZ v Sabinove a tlačiva o dopravnej nehode poisťovne Union podpísanom škodcom Ing. T. M.. Žalobca podľa súdu uniesol dôkazné bremeno a preukázal svoj nárok a rovnako aj príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na jeho motorovom vozidle. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 133,90 Eur rovnajúcu sa nákladom vynaloženým na opravu čelného skla.“
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný poukazujúc na to, že súdom zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného dokazovania. Skutočnosti uvádzané v listinných dôkazoch sú neverifikované tvrdenia majúci výlučne pôvod vo výpovedi žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno. Mal za to, že kameň ležiaci na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky. Skutočnosť, že je odmrštený kolesom vozidla ju tiež súčasťou prevádzky nerobí. Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Naviac poukázal na to, že ak skutočne bola vozovka posypaná zimným posypom (čo nebolo preukázané), od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky Rv. I 299/37). Do úvahy tiež pripadá i nedodržanie bezpečnej vzdialenosti vozidla žalobcu od vozidla údajného škodcu a spoluzavinenie žalobcu. Keďže nie je daná zodpovednosť poisteného, žalovaný nie je povinný nahradiť škodu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alternatívne ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami udáva.
Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 21 Cdo 65/2000).
Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p.) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 1/2010).
Z obsahu spisu bolo preukázané výpoveďami žalobcu a svedkyne JUDr. V. A., že dňa 21.04.2011 v čase cca o 12.33 hod. na ceste I. triedy č. I/48 medzi obcami M. M. a M. V. došlo k odleteniu kamienkov spod kolies osobného motorového vozidla továrenskej značky Hyundai H1 s EČV: SB 374 AI, ktorého vodičom a prevádzateľom bol Ing. T. M.. Kamienky dopadli počas jazdy na čelné sklo osobného motorového vozidla továrenskej značky Suzuki Grand Vitara AUT FTD82V s EČV: KE 222 CO, vlastníkom ktorého je žalobca. Na prednom skle v dôsledku odletu kamienkov s vozovky spod kolies motorového vozidla svedka Ing. T. M. vznikli na pravej a ľavej strane predného skla pukliny, čím došlo k znehodnoteniu predného skla. Uvedená skutočnosť nebola vyvrátená ani samotnou výpoveďou škodu Ing. T. M., ktorý spôsobenie škody jeho motorovým vozidlom pripustil, ale nemohol to zaregistrovať, lebo sa venoval riadeniu. Účastníci konania rovnako v zhode potvrdili, že na ceste, na ktorej ku škode došlo, boli po zime kamienky (čl. 57). Naviac zo správy o vzniku škodnej udalosti spísanej Obvodným oddelením Policajného zboru v Sabinove vyplýva, že udalosť v cestnej premávke bola hliadkou preverená a spĺňala všetky znaky potvrdzujúce škodnú udalosť a účastníci sa na mieste dohodli na zavinení. Išlo o odskočenie kamienka z vozidla Hyundai H1, ev. č.: SB374AI, ktoré viedol p. T. M. do čelného skla vozidla Suzuki Grand Vitara, ev. č.: KE222CO, ktoré viedla p. V. A. (čl. 42). Skutkové zistenie súdu prvého stupňa majú s poukazom na vyššie uvedené oporu vo vykonanom dokazovaní.
Pokiaľ odvolateľ nesúhlasí s tou skutočnosťou, že vymrštenie kameňa na sklo iného motorového vozidla je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla, odvolací súd v tomto smere poukazuje na Stanovisko Útvaru nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodných udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.7.2013:
„Vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska zaznamenala nejednotnú prax pri likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla (ďalej len „škoda na čelnom skle“), vydáva podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva toto stanovisko: Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia.
Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody.
V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.“
Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky. V súdnej praxi je už ustálený názor, podľa ktorého pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu (k uvedenému porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 10/1983, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 3/1984).
Žalobca podanou žalobou uplatnil priamy nárok proti žalovanej (poisťovateľovi) z titulu náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle poškodením čelného skla vozidla, ku ktorej došlo počas jazdy vozidiel odmrštením kameňa spod kolies motorového nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky.
Ani skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedeného záveru a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Za tohto stavu sa odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa.
So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,41 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jaroslava Novického, so sídlom Košice, Františkánska č. 5. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil za jeden úkon právne služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 16,60 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur, spolu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,41 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.