Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/119/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. Q. C., D.., bytom ul. W. XX, O., zastúpený JUDr. Irenou Dubravčíkovou, advokátkou so sídlom ulica Slovinec 73, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská národná akreditačná služba, so sídlom ul. Karloveská 63, Bratislava, IČO: 30 809 673, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ustanovenia z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 21. januára 2009 doručená navrhovateľovi odporcom dňa 22. januára 2009 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 15.527,52 euro spolu s úrokom omeškania :

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. júna 2009 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. júla 2009 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. augusta 2009 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. septembra 2009 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. októbra 2009 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. novembra 2009 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. decembra 2009 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. januára 2010 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. februára 2010 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. marca 2010 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. apríla 2010 až do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 1.293,96 euro od 11. mája 2010 až do zaplatenia

Súd návrh vo zvyšku náhrady mzdy zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe výpovede zo dňa 22.01.2009 danej navrhovateľovi v zmysle (ďalej len „“) za závažné porušenie pracovnej disciplíny je neplatné a že pracovný pomer navrhovateľa trvá. Zároveň sa domáhal náhrady mzdy za obdobie od 01.05.2009 do 30.04.2010 vo výške 15.011,028 euro spolu s 10,25 % úrokom z omeškania p.a. od 01.05.2009 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 09.10.2013 súd pripustil špecifikáciu petitu návrhu tak, že skončenie pracovného pomeru na základe výpovede zo dňa 22.01.2009 danej navrhovateľovi v zmysle za závažné porušenie pracovnej disciplíny je neplatné. Pracovný pomer navrhovateľa trvá. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2009 do právoplatného skončenia vo veci samej spolu s 9,25%-tným úrokom z omeškania ročne od 01.05.2009 až do zaplatenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval od 01.04.1999, pričom počas celého trvania pracovného pomeru zastával všetky pracovnou zmluvou zverené funkcie na odbornej úrovni s najvyššou zodpovednosťou. Poukázal na to, že odporca mu nikdy nevytkol akýkoľvek nedostatok vo vykonávanej práci až do dňa 28.07.2008, kedy od odporcu obdržal list, ktorým ho upozornil na porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej uviedol, že dňa 22.01.2009 mu bola na pracovisku doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle . Ako dôvod výpovede bolo uvedené nesplnenie pracovnej úlohy, ktorá súvisela s vyhláškou Štatistického úradu SR zo dňa 18.06.2008 - Štatistická klasifikácia ekonomických činností SK NACE Rev. 2 a uznesenia č. 8 Valného zhromaždenia EA zo dňa 21.11.2007, ktoré hovorí o povinnosti akreditačných orgánov používajúcich NACE kódy pre definovanie rozsahu akreditácie aktualizovať rozsahy akreditácií podľa NACE rev. 2 do 01.01.2009 a taktiež nezabezpečenie začatia prác na prechode SNAS a príslušných ním akreditovaných subjektov na novú normu GLOBALGAP a nezabezpečenie ukončenia aktualizácie MSA v oblasti akreditácie inšpekčných orgánov. Podľa odporcu sa jednalo o nezabezpečenie plnenia dôležitej úlohy, na nesplnenie ktorej neupozornil vedenie odporcu a ktoré bolo považované za závažné porušenie základných povinností zamestnanca a hrubé porušenie pracovnej disciplíny podľa s tým, že navrhovateľ vážne ohrozil plnenie záväzkov odporcu ako signatára IAF MLA. Navrhovateľ poukázal na to, že uvedené úlohy mali termín plnenia december 2008, zodpovednosť za zabezpečenie ich plnenia bola uložená vedúcemu odboru OA CIO, ktorú zastával do 31.07.2008. K uvedenému dátumu bolo zabezpečenie plnenia predmetných úloh v štádiu rozpracovania zodpovedajúce danému dátumu, pričom po uvedenom dátume (od 01.08.2008) bolo zabezpečenie plnenia uvedených úloh plne v kompetencii novej vedúcej OA CIO, ktorá súčasne ako vedúca sekcie na certifikáciu mala na tento účel k dispozícii ešte 5 mesiacov. Navrhovateľ poukázal tiež na to, že výpoveď nebola vopred prerokovaná s odborovou organizáciou odporcu v zmysle . Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 23.04.2009 doručil odporcovi list, v ktorom mu oznámil, že považuje výpoveď za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.

Odporca súhlasil s tým, aby súd vyslovil neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom zároveň požiadal, aby súd rozhodol o skončení pracovného pomeru, nakoľko aj keď uznáva neplatnosť výpovede, nie je možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, a to z toho dôvodu, že pozícia navrhovateľa je dlhodobo obsadená kvalifikovaným zamestnancom. Čo sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, považoval ho za rozporný s dobrými mravmi, keďže navrhovateľ bol v čase skončenia pracovného pomeru už niekoľko rokov poberateľom starobného dôchodku, nezostal teda bez príjmu, navyše po neplatnom skončení pracovného pomeru si nehľadal aktívne žiadne zamestnanie. Napokon navrhol, aby súd nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania z uplatnenej náhrady mzdy, nakoľko úrok z omeškania osobitne neupravuje a právnu úpravu úroku z omeškania v nemožno aplikovať na pracovnoprávne vzťahy v zmysle , a ak by to aj bolo možné, nemožno priznať úroky z omeškania pred právoplatným rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keďže nárok na náhradu mzdy vzniká až rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, ďalej svedkyne Y.. S. X., oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.1999, poverenia na vykonávanie funkcie na miesto riaditeľa odporcu zo dňa 12.01.2000, rozhodnutia odporcu na vymenovanie navrhovateľa zo dňa 04.09.2007, pracovnej náplne navrhovateľa zo dňa 25.05.2007, organizačnej štruktúry odporcu, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25.07.2008, vyjadrenia zamestnanca k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 12.08.2008, výpovede z pracovného pomeru v zmysle z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 21.01.2009, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnaní zo dňa 23.04.2009, pracovnej náplne navrhovateľa zo dňa 15.01.2004, žiadosti o doplnenie zápisu z rokovania 18.02.2009, zápisnice z prerokovania odborovej organizácie zo dňa 29.01.2009, zápisu žiadosti z rokovania, zápisu o rozhovore s predsedníčkou ZOO zo dňa 27.01.2009, vnútorného listu č. 2, návrhu výpovede z pracovného pomeru navrhovateľa podľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, správy zo zahraničnej pracovnej

cesty na Cyprus - cestovná správa, organizačného poriadku odporcu, registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu odporcu, mzdových listov navrhovateľa za mesiace september, október, november, december 2008 a január, február, marec, apríl 2009 a zistil nasledovný skutkový stav. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ pracoval u odporcu od roku 1999 na jednotlivých pozíciách tak, ako to navrhovateľ uviedol vo svojej výpovedi. Takisto nebolo sporné, že dňa 28.07.2008 navrhovateľ obdržal od odporcu list, ktorým ho upozornil na porušenie pracovnej disciplíny a dňa 22.01.2009 bola navrhovateľovi na pracovisku doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle . Navrhovateľ namietol neplatnosť výpovede z dôvodu neprerokovania výpovede vopred s odborovou organizáciou v zmysle , čo je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Odporca uznal neplatnosť výpovede, súd sa preto touto otázkou ďalej nezaoberal a vychádzal z toho, že pracovný pomer navrhovateľa nebol skončený platne.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či návrh na začatie konania bol v zmysle podaný včas. Pracovný pomer navrhovateľa sa mal na základe podanej výpovede skončiť dňa 01.05.2009 (nasledujúcim dňom po uplynutí výpovednej doby plynúcej od 01.02.2009 do 30.04.2009), posledným dňom lehoty na podanie návrhu na určenie neplatnosti výpovede bol teda deň 01.07.2009. Navrhovateľ podal návrh na súde osobne dňa 25.06.2009, teda včas.

Keďže súd vychádzal z toho, že pracovný pomer navrhovateľa bol skončený neplatne, pristúpil k posúdeniu nároku navrhovateľa na náhradu mzdy. Súd pritom vychádzal z toho, že navrhovateľ oznámil odporcovi dňa 23.04.2009, že trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, čo mal súd preukázané z listu navrhovateľa zo dňa 23.04.2009. Súd preto v zmysle priznal navrhovateľovi náhradu mzdy od tohto dátumu, a to za dobu 12 mesiacov. Za prevyšujúci čas (nad 12 mesiacov) súd navrhovateľovi náhradu mzdy nepriznal a v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že považoval priznanú náhradu mzdy za 12 mesiacov vo výške 15.527,52 eura za dostatočnú. Súd pritom vychádzal z toho, že navrhovateľ poberá starobný dôchodok, pričom už v čase skončenia pracovného pomeru bol niekoľko rokov poberateľom starobného dôchodku. Navrhovateľ teda ani po neplatnom skončení pracovného pomeru, ani v súčasnosti nezostal bez akéhokoľvek príjmu. Súd pri rozhodovaní prihliadol tiež na celkovú nepriaznivú hospodársku a finančnú situáciu odporcu ako príspevkovej organizácie štátu a po zhodnotení všetkých okolností dospel k záveru, že priznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov (navrhovateľom uplatnenej od 01.05.2009 do právoplatného skončenia veci, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 53 mesiacov) by bolo neprimerané, preto za tento čas navrhovateľovi náhradu mzdy nepriznal.

Odporca navrhol, aby súd rozhodol o skončení pracovného pomeru navrhovateľa, nakoľko od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, keďže pozícia navrhovateľa je dlhodobo obsadená kvalifikovaným zamestnancom. Súd tento návrh nepovažoval za dôvodný, nakoľko odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pracovné miesto navrhovateľa bolo obsadené a súd nezistil ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by od odporcu nebolo možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával.

Čo sa týka samotného výpočtu priznanej náhrady mzdy súd vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa v zmysle , ktorý zisťoval zo mzdy zúčtovanej navrhovateľovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného navrhovateľom v rozhodujúcom období. Za rozhodujúce obdobie považoval súd obdobie mesiacov október až december 2008, kedy hrubá mzda navrhovateľa predstavovala spolu 3.636,52 eura (október - 1.210,35 eura /36.463,- Sk/, november - 1.181,50 eura /35.594,- Sk/, december - 1.244,67 eura /37.497,- Sk/), pričom navrhovateľ odpracoval v tomto období spolu 397,5 hodín (október - 127,5 hodín, november - 142,5 hodín, december - 127,5 hodín), ako to vyplynulo zo mzdových listov navrhovateľa za mesiac október, november a december 2008. Od hrubej mzdy navrhovateľa súd odpočítal náhradu mzdy za dovolenku navrhovateľa za október 2008 a december 2008, spolu vo výške 668,89 eura (október - 334,46 eura /10.076,- Sk/, december

- 334,43 eura /10.075,- Sk/), a takto upravenú hrubú mzdu (2.967,63 eura) potom vydelil počtom odpracovaných hodín navrhovateľa v rozhodujúcom období (397,5), čím dostal priemerný zárobok za 1 hodinu (7,47 eura). Následne priemerný zárobok za 1 hodinu vynásobil počtom hodín pripadajúcich na 1 pracovný deň (8 hod.), čím dostal priemerný zárobok za 1 deň (59,52 eura). Takto zistený priemerný zárobok potom vynásobil priemerným počtom pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac (21,74) a dostal priemerný mesačný zárobok navrhovateľa v rozhodujúcom období vo výške 1.293,96 eura. Napokon uvedený priemerný mesačný zárobok vynásobil 12 mesiacmi a dostal výslednú sumu náhrady mzdy za obdobie jedného roka (15.527,52 eura).

Nevyplatením náhrady mzdy v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania z jednotlivých súm náhrady mzdy zodpovedajúcich priemernému mesačnému zárobku navrhovateľa, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti náhrady mzdy (10. deň kalendárneho mesiaca s poukazom na a ) až do zaplatenia vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle nariadenia vlády č. , t.j. vo výške 9 % ročne.

Čo sa týka odporcom uplatnených námietok ohľadne samotného nároku na úrok z omeškania z náhrady mzdy súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2009, sp. zn. , od ktorého nemá súd dôvod odchyľovať sa ani v posudzovanom prípade a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. V predmetnom uznesením najvyšší súd zaujal stanovisko, že splatnosť náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru sa neurčuje súdnym rozhodnutím, ale vyplýva zo zákonnej úpravy - je stanovená mesačná splatnosť, rovnako ako u mzdy. To, že súd náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru môže prisúdiť iba za podmienky, že tento nárok vznikol - odo dňa, keď zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, a za stavu, že už rozhodol (hoci aj v tom istom - jednom - rozsudku) o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, neznamená, že súd tu určuje splatnosť náhrady mzdy. Aby súd mohol rozhodnutím určovať splatnosť tejto náhrady mzdy, musela by k tomu jestvovať konkrétna hmotnoprávna úprava; takáto úprava však nejestvuje. Rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, t.j. iba potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti [priznaním náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba (procesne) dodáva kvalita vykonateľného práva]. Ďalej najvyšší súd uviedol, že nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. z roku 1965 ( v znení neskorších predpisov) túto možnosť jednoznačne vyjadril vo svojom prvá veta tak, že účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Keďže terajší () a ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, treba postupovať i v takomto prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru platí preto výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (nariadenie v a je vykonávacím predpisom k ).

Uvedené závery najvyššieho súdu sú v plnej miere aplikovateľné aj na posudzovaný prípad, preto súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania z náhrady mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.