Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/43/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej I. G., bytom O. XX, XXX XX O., o vymoženie 319,99 Eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov a oprávneného, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 16. augusta 2012, č. k. -24 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len združenie) ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Výrok o nepripustení vedľajšieho účastníka na strane povinného odôvodni tým, že v súvislosti s ustálením okruhu účastníkov exekučného konania vzhľadom na znenie ust. Exekučného poriadku nie je vedľajší účastník v exekučnom konaní prípustný, nejde o sporové konanie, nie je možné použiť právnu úpravu , preto po oznámení združenia rozhodol tak, že nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane povinného.

Vo vzťahu k ďalšiemu výroku uviedol, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 8.4.2009, pričom exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 08757/08, zo dňa 10.11.2008, právoplatný 22.12.2008 a vykonateľný 29.12.2008, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť sumu 918,12 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 17.10.2008 do zaplatenia zo sumy 24 040,- Sk (798,- Eur) spolu s ,05 % úrokom z omeškania denne od 30.5.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 6 653,- Sk (220,83 Eur) pričom podkladom pre jeho vydanie bola zmluva o úvere č. 8055187 uzavretá účastníkmi dňa 7.4.2008. Súd prvého stupňa mal zistené, že podľa čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý predstavuje rozhodcovskú doložku, mali byť spory zo zmluvy riešené výlučne rozhodcovským súdom v prípade, že žalujúca strana podá žalobu na tento súd. Súd prvého stupňa ustálil, že vzhľadom na povahu zmluvy a postavenie účastníkov zmluvy ide vo veci o spotrebiteľský vzťah založený spotrebiteľskou formulárovou zmluvou. Uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, odporuje dobrým mravom, je v rozpore s generálnou klauzulou Smernice 93/13/ EHS. Tento záver vyvodil z toho, že predmetná doložka znemožňuje spotrebiteľovi v určitých prípadoch dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom, spotrebiteľ si doložku osobitne nevyjednal, nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Rozhodcovský súd bol teda ako arbiter zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred uzavretím samotnej navyše štandardnej zmluvy, čím tiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá predstavuje nekalú podmienku zmluvy a nie je pre spotrebiteľa záväzná tak ovplyvňuje aj exekučný titul a zapríčiňuje, že exekúcia vedená na podklade takéhoto exekučného titulu je neprípustná, pričom ak sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ide o plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Súd tieto závery podporil ustanoveniami §, 53, 54 , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, o spotrebiteľských úveroch, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodnutia Súdneho dvora ES C-240/98 (skrátene Oceáno Grupo Editorial SA), C-168/05 (skr. Mostaza Claro), C-40/08 (skr. Asturcom), a na základe a Exekučného poriadku exekúciu v spojení s o rozhodcovskom konaní vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Vo výroku uznesenia súd vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodovať po právoplatnosti zastavenia exekúcie.

Proti výroku uznesenia, ktorým nebol pripustený vedľajší účastník do konania podalo odvolanie združenie. Združenie nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní vylúčené. Poukázalo na úpravu tzv. druhej skupiny subjektov ako vedľajších účastníkov v zmysle po úprave účinnej od 15.10.2008, ktorých na vstup do konania legitimizuje zákon, záujem na výsledku sporu nie je rozhodujúci, zásadným cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v zmysle čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Združenie poukázalo aj na postup pri rozhodovaní o vedľajšom účastníctve v zmysle , podľa ktorého súd o tom rozhoduje, len ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vedľajšieho účastníctva, pričom v tejto veci takýto návrh nemal súd k dispozícii a rozhodol arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia. Združenie upozornilo na postup umožňujúci prerušiť konanie podľa a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku. Združenie vyjadrilo názor, že nesprávnou interpretáciou právnych predpisov došlo k odňatiu práv združenia na prístup k súdu. Združenie navrhlo uznesenie v ním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

Proti výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Podľa jeho názoru sa súd nesprávne postavil do pozície orgánu preskúmavajúceho exekučný titul opätovne, pričom na takýto postup nie je legitimovaný, lebo postupom podľa § 44 ods. 2 EP súd už mal zistenú absolútnu nerozpornosť exekučného titulu. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 EP ako ju použil prvostupňový súd je neústavná. Ďalej oprávnený rozvádza možnosti, ktoré podľa neho možno ako jediné využiť pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku pričom sa opiera o ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (ZoRK), v zmysle ktorých sa má s rozhodcovským rozsudkom nakladať ako s rozsudkom všeobecného súdu, preto ho nemôže súd opätovne v exekučnom konaní skúmať, tým menej meniť alebo rušiť. Ďalej oprávnený vyjadril názor, že konaním exekučného súdu došlo k jeho diskriminácii, k jeho zaobchádzaniu odlišným spôsobom ako s povinným, v exekučnom konaní mal oprávnený výrazne nevýhodné postavenie, došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania, práva na súdnu ochranu. Oprávnený namietol aj nesprávne použitie európskej právnej úpravy i nesprávne použitie viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, čo podľa jeho názoru nebolo možné v tejto veci. Oprávnený opätovne zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať, či rozhodcovská doložka je v súlade s dobrými mravmi, odkazuje pri tom na ustanovenie § 45 ZoRK, pričom dodal, že bez ohľadu na to považuje rozhodcovskú doložku za platnú, nejde o neprijateľnú podmienku. Oprávnený doplnil aj niekoľko dôvodov, ktoré sa však zjavne netýkajú prejednávanej veci (úroky z omeškania, poplatok za poskytnutie úveru, rozpor doložky s dobrými mravmi)

Súčasťou odvolania oprávneného je aj alternatívny návrh s poukazom na ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v nasledujúcom znení:

1, Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?

2, V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHD z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?

3, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( ) v rozsahu podľa

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníctvu v exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok neupravuje vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súdu prvého stupňa v predmetnej veci nič nebráni použiť ustanovenia ( v spojení s ).

S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Nové ustanovenie však práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k . Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení a zákona , v o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.

Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné zmluvné podmienky a vedľajší účastník podporuje odstránenie faktickej nerovnováhy, ktorú predstavuje diktát formulárových produktov vopred pripravený zo strany dodávateľa ( rozsudky Mostaza Claro, Asturcom a iné ).

Preto niet rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie práve ustanovenie v spojení s V exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj

otázky, ktoré majú význam v základnom konaní (či je plnenie objektívne možné, či neodporuje dobrým mravom, či nejde o právom nedovolené plnenie; ).

Prvostupňový súd nebol dôsledný ani pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Zákon totiž umožňuje rozhodovať o pripustení výlučne len na návrh, ale takýto návrh nie je v spise obsiahnutý ( in fine ).

Podľa (ďalej len ) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Toto ustanovenie teda umožňuje vstup vedľajšieho účastníka na základe jeho podnetu alebo výzvy iného účastníka, pričom neupravuje povinnosť súdu rozhodovať o tomto podnete ani výzve. Na druhej strane však súd má povinnosť rozhodovať o návrhu ohľadom prípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorý v zásade podá účastník konania, podľa názoru ktorého vedľajšie účastníctvo v danom konaní nie je prípustné. Z obsahu predmetného spisu (č.l. 9) vyplýva, že je v ňom obsiahnuté podanie vedľajšieho účastníka - oznámenie o vstupe - teda práve zákonom predpokladaný vstup z vlastného podnetu, avšak akýkoľvek návrh namietajúci prípustnosť vedľajšieho účastníctva zo spisu nevyplýva. Už len preto bolo potrebné zrušiť uznesenie v tejto napadnutej časti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil v tejto časti (, ods. 2 ). napadnuté uznesenie.

V ďalšom konaní sa bude musieť prvostupňový súd brať do úvahy prítomnosť vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní a vzhľadom na štádium exekučného konania o relevantných návrhoch a nárokoch vedľajšieho účastníka rozhodnúť.

Ohľadom odvolania oprávneného a jeho námietok odvolací súd uvádza nasledovné.

Pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci (rozsudok Súdneho dvora Asturcom C- 40/08) sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu ( ) a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi dňa 7.4.2008, vyplýva, že povinná vyhlásila okrem iného aj to, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane Všeobecných podmienok. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru podrobnejšie upravovali uzavretú zmluvu o úvere a súčasne obsahovali pod bodom 17 aj rozhodcovskú doložku uzatvorenú podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v (ďalej len „“) upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až

novelou vykonanou s účinnosťou od 1.1.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná účinným od 1.4.2004).

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v , a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v . Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Prvostupňový súd odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj tým, že si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal, v súvislosti s voľbou doložky ani nemal na výber nejakú výhradu vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

V súvislosti s oprávneným namietaným preskúmaním rozhodcovskej doložky, rozhodcovského rozsudku súdom prvého stupňa odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. zo dňa 30. novembra 2011, ako aj v uznesení sp. zn. zo dňa 13. októbra 2011 vyslovil, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“ ... „Ak v preskúmavanej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“.

Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neplatnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa

titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, za vecne správne.

Na záver odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

Vo vzťahu k návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02). Odvolací súd navyše dodáva nad rámec podstaty prejednávanej veci a poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.80/2005 IV.ÚS127/05, v ktorom v procesne obdobnej veci ústavný súd aj s poukazom na judikatúru všeobecného súdnictva (R 53/1999) konštatoval, že prerušiť konanie i keď podľa druhej vety ustanovenia možno len vtedy, ak konajúci súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. K tomuto záveru musí dospieť súd, a nie účastník konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.