Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Cob-212-2013.pdf
PDF · 90.7 KB
Case nature
Subarea
41Cob/212/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa ENERGREEN CZ, so sídlom Dluhonská 1350/43, 750 02 Přerov - Přeov I-Město, IČO: 277 85 921, Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Porubanom, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, proti odporcovi YURYA/ROS, spol.s.r.o. so sídlom Slnečná 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 051 802, zastúpenému Aeqitas s.r.o. so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64 Cb 196/2012-48 zo dňa 27. mája 2013 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64 Cb 196/2012-48 zo dňa 27. mája 2013 potvrdzuje.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 Eur na účet právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím okresný súd zastavil konanie, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh vo výške 291,80 Eur navrhovateľovi.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 5.11.2010 uzavretej medzi účastníkmi konania súd zistil, že v článku IX. Záverečné ustanovenia v bode 9.5 označenom, ako rozhodcovská doložka sa účastníci dohodli na tom, že „ Všetky spory medzi stranami tejto zmluvy, vzniknuté z tejto zmluvy alebo iných zmlúv medzi stranami s ňou súvisiacich, alebo v súvislosti s týmito zmluvami, vrátane sporov o ich platnosť, porušenie, výklad a zrušenie, ako aj spory týkajúce sa arbitrability sporu budú riešené výlučne pred Stálym rozhodcovským súdom JSM v Žiline, Slovenská republika, v súlade s jeho pravidlami a poriadkami uverejnenými v Obchodnom vestníku SR a to trojčlenným senátom rozhodcov, ustanoveným Vybranou osobou ( Appointing authority ) Stáleho rozhodcovského súdu JSM v Žiline, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom súdu. Zmluvné strany vyhlásili, že sa podrobia rozhodnutiu vydanému v tomto rozhodcovskom konaní, pričom rozhodnutie rozhodne spor s účinkami konečného a záväzného rozsudku a zaviazali sa naplniť rozsudok bez akéhokoľvek odkladu a tento záväzok sa má vykladať tak, že sa vzdali svojich práv na akúkoľvek formu opravného prostriedku do tej miery, do akej sa je možné ho platne vzdať“. Prvostupňový súd poukázal zároveň na to, že Zákon o rozhodcovskom konaní dáva zmluvným stranám možnosť zvoliť si, že spory vzniknuté z ich vzťahov nebude riešiť všeobecný súd, ale budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Taktiež prvostupňový súd konštatoval, že Zákon o rozhodcovskom konaní odkazuje na ustanovenie § 99 O.s.p. Súd dospel k záveru, že určenie neplatnosti právnych úkonov uplatnené v tomto konaní, tzv. určovacou žalobou je konaním, v ktorom je možné konanie skončiť súdnym zmierom, a preto je v zmysle § 1 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie predmetného sporu. Svoj právny názor oprel o Uznesenie NS SR sp.zn. 5 MCdo 11/2009 zo dňa 19.10.2010, ako aj o uznesenie
NS ČR sp.zn. 32 Odo 181/2006 zo dňa 6.6.2007. Nakoľko odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica nemá právomoc na prejednanie sporu, nakoľko dohodou zmluvných strán bola založená právomoc rozhodcovského súdu, prvostupňový súd v súlade s § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň v zmysle § 11 ods. 3 až 6 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh v sume 291,80 Eur navrhovateľovi, pričom súdny poplatok krátil o sumu 6,70 Eur.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu z dôvodu, že pri určovacích žalobách o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je daná arbitrabilita rozhodcovských súdov a rozhodovanie o určenie platnosti právneho úkonu prislúcha pre zabezpečenie verejného poriadku iba všeobecným súdom, pretože predmetom úpravy zákona o rozhodcovskom konaní sú iba majetkové spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom podľa ustanovenia § 99 O.s.p., na základe ktorého môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom, za predpokladu, že to povaha veci pripúšťa. Podľa názoru odvolateľa charakter návrhu o určenie neplatnosti zmluvných dojednaní z dôvodu ich absolútnej neplatnosti, nepripúšťa, aby medzi účastníci bol schválený súdny zmier, a preto vec nemôže spadať do pôsobnosti rozhodcovského súdu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa okolností, ktoré existovali v čase vzniku právneho úkonu, a preto nemôže byť neskôr žiadnym spôsobom naprávaná. Podľa názoru navrhovateľa v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávna dispozícia účastníka konania vo vzťahu k uplatnenému petitu vylúčená a účastníci konania nemôžu svojim prejavom vôle reparovať, a to ani prípadným súdnym zmierom, následky neplatného právneho úkonu. Podstata sporu, či je alebo nie je právny úkon platný, nemôže byť vyriešená na základe hmotnoprávnej dispozície účastníkov konania s predmetom sporu. Dojednanie účastníkov konania o právomoci Stáleho rozhodcovského súdu JSM v Žiline aj pre spory o platnosť Zmluvy o dielo je pre rozpor s ustanovením § 1 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní neplatné ex tunc, a hľadí sa naň ako keby neexistovalo. Vzhľadom na danú právomoc všeobecného súdu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 3.7.2013 navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že tvrdenie, že platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu vyplýva z objektívneho práva a strany ju nemôžu svojimi úkonmi nejako zmeniť a z toho dôvodu nie je možné skončiť vec súdnym zmierom, je podľa názoru odporcu pravdivé len čiastočne. Platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu skutočne vyplýva z objektívneho práva a právnymi úkonmi strán ju nemožno zmeniť, avšak z rozhodnutia súdu o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov však stranám vyplývajú určité práva a povinnosti, na obsah ktorých môžu strany vôľovo vplývať. Argumentácia navrhovateľa by sa rovnako dobre mohla použiť aj v súvislosti so žalobou na plnenie, ktorej arbitrabilitu nikto nespochybňuje. Žalobou na plnenie sa navrhovateľ domáha deklaratórneho výroku, že určitý záväzok existuje. Aj táto skutočnosť však vyplýva z objektívneho práva, aplikovaného na konkrétne právne skutočnosti. Strany nemôžu disponovať skutočnosťou, či určitý záväzok existuje, alebo nie. Ak existuje, môžu samozrejme svojimi právnymi úkonmi privodiť zánik. Ak neexistuje, môžu ho nanovo založiť. Pokiaľ si strany nie sú isté, či už existenciou, alebo obsahom záväzku, môžu svoje vzťahy upraviť dohodou o urovnaní. Nemôžu však nič zmeniť na skutočnosti, či záväzok na plnenie, ktorého deklaratórneho potvrdenia sa navrhovateľ domáha, z hľadiska objektívneho práva existuje alebo neexistuje. Pokiaľ tieto skutočnosti nebránia arbitrabilite žalôb na plnenie, nemôžu totožné skutočnosti brániť arbitrabilite žalôb o určenie. Zároveň odporca poukázal na to, že rozhodcovské súdy v rámci svojej rozhodovacej právomoci rozhodujú spory medzi účastníkmi, ktorí založili právomoc rozhodcovského súdu rozhodcovskou zmluvou, začaté na základe žaloby o plnenie. Pri žalobe na plnenie však rozhodcovský súd, ako predbežnú otázku posudzuje platnosť právneho úkonu, na základe ktorého sa strany plnenia domáhajú. Na oporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 42/2006, ktorý judikoval, že právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je, alebo nie je bola posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Rozhodnutím rozhodcovského súdu o žalobe na plnenie, tak vzniká prekážka rei judicatae voči konaniu všeobecného súdu o platnosti predmetného právneho úkonu. Odporca poukázal na to, že návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu podaný navrhovateľom v
súlade s ustanovením § 80 písm.c) O.s.p. nie je opodstatnený, s ohľadom na možnosť navrhovateľa žalovať na splnenie povinností podľa § 80 písm.b) O.s.p. a je len účelovou snahou navrhovateľa vyhnúť sa rozhodcovskému konaniu pred Stálym rozhodcovským súdom JSM v Žiline. Odporca taktiež uviedol, že v zmysle právnej úpravy platnej v Slovenskej republike, ak je možné spor ukončiť súdnym zmierom, je možné založiť aj právomoc rozhodcovského súdu. Napriek tomu, že sa ustanovenie obdobné, ako ustanovenie § 2 ods. 4 Zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezú v platném znění v právnom poriadku Slovenskej republiky nenachádza, nie je to dôvod na ignorovanie právnej argumentácie českých súdov vo veci prípustnosti uzatvorenia súdneho zmieru v sporoch o určenie. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29 Odo 1222/2005, v ktorom súd judikoval, že zmier možno uzatvoriť i vo veciach o určenie, ak tu právny vzťah alebo právo je či nie je ( § 80 písm.c) o.s.ř.), keď rozhodujúce pre zákonom vymedzenú možnosť uzatvorenia súdneho zmieru je len podmienka jeho prípustnosti. Odporca si uplatnil v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 60,07 Eur, t.j. za podanie vyjadrenia k odvolaniu, vrátane režijného poušálu 1x 7,81 Eur a 20 % DPH, čo celkom predstavuje sumu 81,46 Eur.
Napadnuté uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, pričom zákonný sudca nemienil odvolaniu vyhovieť podľa § 374 ods. 4 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.11.2012 domáhal určenia, že dojednanie úroku je neplatné, že dojednanie úroku z omeškania je neplatné a dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, alebo alternatívne, že určuje, že dojednanie o úroku je neplatné, že dojednanie o úroku z omeškania je neplatné a že znižuje zmluvnú pokutu na 4.747,68 Eur. Jedná sa o vyslovenie neplatnosti ustanovení dohodnutých medzi účastníkmi konania v Zmluve o úvere zo dňa 5. novembra 2010. Prvostupňový súd doručil odporcovi návrh na začatie konania, ktorý vo vyjadrení k návrhu uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica nemá právomoc na prejednanie sporu, nakoľko dohodou zmluvných strán bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že navrhovateľ a odporca si v Zmluve o úvere zo dňa 5.11.2010 v článku IX bod 9.5 dohodli právomoc Stáleho rozhodcovského súdu JSM v Žiline pre všetky spory s navrhovateľom a odporcom vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, zrušenie, ako aj spory týkajúce sa arbitrability sporu. Poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 12.7.2007 sp.zn. 26 Odo 353/2006, kde súd pripustil právomoc rozhodcovského súdu aj v prípade žaloby na určenie, a preto má zato, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie právomocí Stáleho rozhodcovského súdu JSM v Žiline. Navrhovateľ však v podanom návrhu tvrdil, že konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je možné skončiť súdnym zmierom, a preto nemôže spadať do pôsobnosti rozhodcovského súdu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Podľa § 106 ods. 1 O.s.p., len čo súd k námietke odporcu u uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odporca svojím prvým úkonom vo veci samej, t.j. v písomnom vyjadrení k uplatnenému návrhu vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu na rozhodnutie sporu. Následkom tejto skutočnosti prvostupňový súd konanie v súlade s § 106 ods. 1 O.s.p. zastavil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že určenie neplatnosti právnych úkonov uplatnené v tomto konaní tzv. určovacou žalobou je konaním, v ktorom je možné konanie skončiť súdnym zmierom, čím je v zmysle § 1 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie predmetného sporu. Odvolací súd má preukázané, že účastníci konania uzatvorenou Zmluvou o úvere zo dňa 5. novembra 2010 urobili zmluvné dojednanie zužujúce právomoc súdu v Slovenskej republike upravené zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Z § 1 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní totiž vyplýva, ktoré spory nemôžu byť rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, pričom podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde o takýto spor.
Navrhovateľ síce tvrdil, že konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je možné
skončiť súdnym zmierom, a teda nemôže spadať do pôsobnosti rozhodcovského súdu, avšak odvolací súd sa s týmto právnym názorom navrhovateľa nestotožňuje, nakoľko v samotnom konaní pred rozhodcovským súdom pri rozhodovaní sporu o plnenie, musí rozhodcovský súd prejudiciálne skúmať otázku platnosti resp. neplatnosti zmluvy. Odvolací súd sa zaoberal otázkou prípustnosti dohodnutého rozhodcovského dojednania a zistil, že rozhodcovské dojednanie dohodnuté v zmluve nie je podľa nášho zákona o rozhodcovskom konaní neprípustné, a preto nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť v súdnom konaní. Zároveň odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29 Odo 1222/2005, ktorého predmetom bol spor o platnosť právneho úkonu rovnako, ako v uplatnenom návrhu, z ktorého vyplýva, že aj v takomto spore je možné uzatvoriť súdny zmier.
S poukazom na skutočnosť, že odporca pri prvom úkone vo veci vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu v súlade s § 106 ods. 1 O.s.p., prvostupňový súd postupoval správne, keď konanie podľa tohto zákonného ustanovenia zastavil.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.
Právny zástupca odporcu si v podanom vyjadrení k odvolaniu uplatnil trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby v sume 60,07 Eur, 1 x 7,81 Eur režijný paušál a 20 % DPH. Odvolací súd zistil, že právnemu zástupcovi odporcu prislúcha nárok podľa § 11 ods. 1 písm.a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 11 ods. 1 písm.a) vyhlášky 655/2004 Z.z. v sume 60,07 Eur, režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 7,81 Eur a 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 13,58 Eur. Celkom teda trovy odvolacieho konania odporcu predstavujú sumu 81,46 Eur.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., lebo odporca mal v odvolacom konaní úspech.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné