Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_64Cb-196-2012.pdf
PDF · 85.94 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/196/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa ENERGREEN CZ s.r.o. so sídlom Dluhonská 1350/43, 750 02 Přerov - Přerov I - Město, IČO: 277 85 921, Česká republika, zast. JUDr. Ľubomír Poruban, advokát, so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín proti odporcovi YURYA/ROS, spol. s r. o. so sídlom Slnečná 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 051 802, zast. Aequitas s.r.o. so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V racia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh vo výške 291,80 Eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08. 11. 2012 domáhal určenia neplatnosti dojednania o úroku, dojednania o úroku z omeškania a dojednania o zmluvnej pokute dojednané v Zmluve o úvere zo dňa 05. 11. 2010 alebo alternatívne určenia neplatnosti dojednania o úroku, dojednania o úroku z omeškania a zníženia dojednanej zmluvnej pokuty na 4.747,68 Eur.
Okresný súd Banská Bystrica dňa 15. 04. 2013 doručil odporcovi návrh na začatie konania spolu s prílohami do vlastných rúk, s tým aby sa k nemu v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadril. Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 02. 05. 2013 vyjadril k návrhu, kde okrem iného uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica nemá právomoc na prejednanie sporu, nakoľko dohodou zmluvných strán bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že navrhovateľ a odporca si v zmluve o úvere zo dňa 05. 11. 2010 v čl. IX bod 9.5 dohodli právomoc Stáleho rozhodcovského súdu JSM v Žiline pre všetky spory s navrhovateľom a odporcom vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, zrušenie ako aj spory týkajúce sa arbitrability sporu. Odporca odvolávajúc sa na rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 12. 07.2007 sp. zn. 26 Odo 353/2006, kde súd pripustil právomoc rozhodcovského súdu aj v prípade žaloby na určenie, má za to, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu JSM v Žiline.
Navrhovateľ už v podanom návrhu na začatie konania uviedol, že konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je možné skončiť súdnym zmierom a teda nemôže spadať do pôsobnosti rozhodcovského súdu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Zo zmluvy o úvere zo dňa 05. 11. 2010 uzavretej medzi účastníkmi konania súd zistil, že v článku IX. Záverečné ustanovenia, bode 9.5 označenom ako rozhodcovská doložka sa účastníci dohodli na tom, že „Všetky spory medzi stranami tejto zmluvy, vzniknuté z tejto zmluvy alebo iných zmlúv medzi stranami s ňou súvisiacich, alebo v súvislosti s týmito zmluvami, vrátane sporov o ich platnosť, porušenie, výklad a zrušenie, ako aj spory týkajúce sa arbitrability sporu budú riešené výlučne pred Stálym rozhodcovským súdom JSM v Žiline, Slovenská republika, v súlade s jeho pravidlami a poriadkami uverejnenými v Obchodnom vestníku SR a to trojčlenným senátom rozhodcov, ustanoveným Vybranou osobou
( Appointing authority ) Stáleho rozhodcovského súdu JSM v Žiline, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom súdu. Zmluvné strany vyhlásili, že sa podrobia rozhodnutiu vydanému v tomto rozhodcovskom konaní, pričom rozhodnutie rozhodne spor s účinkami konečného a záväzného rozsudku a zaviazali sa naplniť rozsudok bez akéhokoľvek odkladu
a tento záväzok sa má vykladať tak, že sa vzdali svojich práv na akúkoľvek formu opravného prostriedku do tej miery , do akej sa je možné ho platne vzdať."
Zákon o rozhodcovskom konaní dáva zmluvným stranám možnosť zvoliť si, že spory vzniknuté z ich vzťahov nebude riešiť všeobecný súd, ale budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Zákonodarca v úvodných zákonných ustanoveniach ustanovil, aké spory môžu a aké nemôžu byť predmetom rozhodcovského konania. V § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní sa uvádza, že v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Zákon o rozhodcovskom konaní tu odkazuje na § 99 OSP. Zo zákonného znenia § 99 OSP vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom a ďalej, že súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. Navrhovateľ má za to, že spor o určenie neplatnosti právneho úkonu, súdnym zmierom skončiť nemožno, preto nie je možné tento spor viesť pred rozhodcovským súdom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn 5M Cdo/11/2009 zo dňa 19. 10. 2010, kde predmetom konania bol návrh na schválenie súdneho zmieru o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorom dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že: „Povaha veci pripúšťa uzavretie zmieru spravidla vo veciach, v ktorých sú účastníci v typickom dvojstrannom pomere, ak to hmotnoprávna úprava nevylučuje, aby si medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi. Z uvedeného vyplýva, že povahou veci je vylúčené uzavrieť zmier najmä: vo veciach, v ktorých možno zahájiť konanie i bez návrhu, vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o osobnom stave a vo veciach, v ktorých hmotné právo nepripúšťa vybavenie veci dohodou účastníkov právneho vzťahu. Nevyhnutným predpokladom schválenia zmieru je však vždy, že uzavretý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. Súdny zmier je procesná dohoda účastníkov, ktorá môže mať, ak sa týka uplatnených súkromnoprávnych nárokov, i právne dôsledky v oblasti hmotného práva. Zmier možno uzavrieť len ohľadne práv, ktorými môžu účastníci disponovať. Predmetom súdneho zmieru môžu byť podľa konštantnej judikatúry i vecné práva (tak tomu bolo vo veci publikovanej ako R 49/1969 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek), teda nielen práva záväzkové.
V súkromnom práve sa v súlade s pravidlom, že čo nie je zakázané, je dovolené, presadzuje zásada zmluvnej voľnosti účastníkov hmotnoprávnych vzťahov. Základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený
a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. To platí i v prípade súdneho zmieru, ktorý je právnou skutočnosťou (zmluvou) občianskeho práva hmotného a v oblasti práva procesného ide o žiaduci spôsob riešenia sporu medzi účastníkmi. Nemožno preto súhlasiť
s právnym názorom mimoriadneho dovolateľa, že súd nemohol schváliť zmier uzavretý medzi účastníkmi, lebo takýmto spôsobom nemohlo dôjsť k zákonnému prevodu vlastníctva."
Súd rovnako poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
32 Odo 181/2006 zo dňa 06. 06. 2007, podľa ktorého „Podľa § 2 ods. 2 zákona o rozhodčím řízení, v spojení s § 99 ods. 1 o.s.ř. , nemožno rozhodcovskú zmluvu platne uzavrieť vo veciach, pri ktorých ich povaha nepripúšťa uzavretie zmieru. Ak sú však predmetom konania subjektívne majetkové práva, ktorými môžu účastníci konania podľa ich povahy a podľa príslušných zákonných predpisov voľne nakladať, a o ktorých sa rozhoduje v konaní, v ktorom účastníci môžu uzatvoriť zmier, nemôže mať na ich možnosť uzatvoriť zmier vplyv okolnosť, že konanie je začaté na základe žaloby o určenie existencie právneho vzťahu podľa § 80 písm. c) o.s.ř., nakoľko rozhodujúcimi pre zákonom vymedzenú možnosť uzavretia súdneho zmieru sú len podmienky jeho prípustnosti. S námietkou dovolateľa, že účastníci nemohli platne uzatvoriť rozhodcovskú doložku, lebo v prípade žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) o.s.ř., nemôžu strany v spore uzavrieť zmier, preto nemožno súhlasiť." Obdobný právny názor zaujal vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky aj v konaní vedenom pod. sp. zn. 26 Odo 353/2006 zo dňa 12. 07. 2007.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že určenie neplatnosti právnych úkonov uplatnené v tomto konaní tzv. určovacou žalobou je konaním, v ktorom je možné konanie skončiť súdnym zmierom. Nakoľko v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov možno medzi účastníkmi konania uzavrieť súdny zmier, je v zmysle § 1 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie predmetného sporu.
Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj
vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Súd vzhľadom na účastníkmi dohodnutú rozhodcovskú doložku a námietku odporcu uplatnenú pri prvom úkone vo veci samej, podľa § 106 OSP, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko k zastaveniu konania došlo pre nedostatok podmienky konania. Súd v danom prípade nerozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu, preto na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 OSP.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Podľa §11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti;
Súd podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh v sume 291,80 Eur, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok 298,50 Eur krátený o sumu 6,70 Eur. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude poplatok za návrh vrátený príslušným daňovým úradom podľa sídla navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.