Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/258/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu I.. T. B., Q. F. B.I., T. Č.. XX, proti žalovanému Košickému samosprávnemu kraju, Námestie Maratónu mieru č. 1, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.5.2012 č.k. -635 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu žalovaným dňa XX.XX.XXXX je neplatná a náhrady mzdy a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od X.X.XXXX na základe prechodu práv a povinností z pracovno-právneho vzťahu uzatvoreného medzi Krajským úradom v Košiciach ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. V súlade s ust. , . Žalobcovi bola naposledy stanovená pracovná náplň pred prechodom práv a povinností z pracovnoprávneho pomeru dňa X.X.XXXX. Žalobca bol u žalovaného zaradený G. X.X.XXXX na odbor dopravy a poverením predsedu Košického samosprávneho kraja bol dňom XX.X.XXXX poverený vedením odboru dopravy. Od X.X. boli na odbore dopravy zamestnaní dvaja zamestnanci a to žalobca a svedkyňa Ľ. B.. Odbor dopravy vykonával činnosť referátu pozemných komunikácií, referátu dráh a referátu cestnej dopravy. Dňa X.X.XXXX bol menovaný do funkcie vedúceho odboru dopravy I.. J.M. D.. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný písomne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť tým, že dal pokyn na poukázanie zvýšeného finančného preddavku a dodatočne neodôvodnil jeho potrebu SAD. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že spis č. XXXX/XXXXX nevybavil v zmysle platných právnych noriem. Dňa XX.X.XXXX žalovaný opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že pridelený spis XXXX/XXXXX/X nevybavil odborne a v stanovených termínoch a toho istého dňa opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovne disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že pridelený spis XXXX/XXXXX nevybavil odborne a v stanovenom termíne. Dňa XX.X.XXXX žalovaný opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že nedodržal pracovný čas a na otázku, aká je pracovná doba spolu s Ľ. B. nevedel odpovedať. Napokon žalovaný listom zo dňa X.XX.XXXX opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny tým, že ho vyzval, aby okamžite vrátil písomností. Následne žalovaný dňa XX.XX.XXXX vypovedal žalobcovi pracovný pomer z dôvodu, že v hore uvedených dňoch bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, pričom svojím konaním sa dopustil závažného porušenia pracovne disciplíny a nespĺňa ani požiadavky na výkon práce a bola mu daná výpoveď podľa ust. , . Výpoveď bola prerokovaná so zamestnaneckou radou XX.XX.XXXX.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný dal žalobcovi 6 upozornení na porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ išlo o prvé porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.X.XXXX a to za nedodržanie pracovného času, súd mal za to, že vzhľadom k tomu, že upozornenie neobsahuje upozornenie o možnosti dať výpoveď, nie je možné ho považovať za kvalifikované upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ išlo o výzvu zo dňa X.XX.XXXX ktorou žalovaný vyzval žalobcu, aby okamžite zabezpečil navrátenie písomností, ktoré zobral dňa X.XX.XXXX. považoval súd za platné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Z výsluchu svedkyne Ľ. B. mal súd za preukázané, že potom ako bola žalobcovi doručená výpoveď vybral žalobca zo skrinky pár spisov, dal ich do tašky. Vzhľadom k priamemu dôkazu výpovede svedkyne B., ktorá videla žalobcu zobrať domov spisy žalovaného a nepriamym dôkazom výpovedí svedkov D. J. W. mal súd za preukázané, že žalobca zobral dňa X.XX.XXXX z úradu písomností. Za dôvodné považoval súd aj upozornenie žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.X.XXXX vo veci vybavovania spisu XXXX/XXXXX/X, pretože žalobca dňa XX.X.XXXX vypracoval návrh rozhodnutia, v ktorom bolo citované nesprávne ustanovenie zákona o cestnej doprave, účastník správneho konania bol nesprávne označený, odôvodnenie neobsahovalo náležitosti podľa zákona o správnom konaní a poučenie o odvolaní obsahovalo nesprávnu citáciu ustanovenia o možnosti odvolania. Ďalej nesprávny postup žalobcu bol v tom, že žalobca nerozhodol v lehote 30 dní v zmysle správneho poriadku. Rovnako za dôvodné považoval súd aj upozornenie žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny vo veci vybavovania mu prideleného spisu XXXX/XXXXX, ktorý rovnako žalobca nevybavil odborne, lebo v predloženom návrhu boli formálne chyby a žiadosť o poskytnutie údajov vyhotovená žalobcom obsahovala formálne nedostatky a nebola splnená v lehote do XX.X.XXXX, ale až XX.X.XXXX, bola teda vybavená neodborne a nebola vybavená v stanovenom termíne. V poradí piate upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX považoval súd za dôvodné, ktoré sa týkalo spisu XXXX/XXXXX vzhľadom na to, že sťažnosť sa týkala autobusovej dopravy a v zmysle náplne práce žalobcu, bol žalobca povinný vo veci konať. Toto však žaloba neurobil a sťažnosť vybavil až I.. D. R. XX.XX.XXXX. Za dôvodné považoval aj upozornenie žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dal pokyn na poukázanie zvýšeného finančné preddavku a dodatočne neodôvodnil jeho potrebu. Súd mal preto za to, že žalobca porušil pracovnú disciplínu poskytnutím vyššieho preddavku za III. štvrťrok a neodôvodnil výšku jeho poskytnutia.

Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca sa dopustil piatich menej závažných porušení pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalovaným upozornený s poučením na možnosť výpovede a z uvedeného dôvodu považoval danú výpoveď žalovaným dňa XX.XX.XXXX za platnú. Keďže súd dospel k záveru, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede a výpoveď daná žalobcovi je platná, na základe zisteného skutkového stavu zamietol návrh žalobcu na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a na náhradu mzdy.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil, že výpoveď daná mu z pracovného pomeru žalovaným je neplatná, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že záver súdu, že pracovná zmluva medzi ním a žalovaným pre druh práce mestské dráhy bola uzatvorená až X.XX.XXXX, považuje za svojvoľný, pretože pri posudzovaní tejto skutočnosti súd nevzal vôbec niektoré dôkazy do úvahy. Nevzal do úvahy výpoveď JUDr. L. P., ktorá v rámci výsluchu uviedla, že žiadna pracovná zmluva nebola, pokiaľ bola vypracovaná antidatovaná a pracovné zmluvy zamestnancom sa vyhotovovali predtým, ako nastúpili na Košický samosprávny kraj. Z jej výpovede je zrejmé, že zamestnancom, ktoré prešli na Košický samosprávny kraj k 1.1.2002 delimitáciou sa žiadne pracovné zmluvy nevyhotovovali, nakoľko títo prešli priamo zo zákona taktiež s náplňami, ktoré mali na krajskom úrade. Súd v tejto súvislosti nevzal do úvahy ani ďalší dôkaz a to dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa žalovaný s ním dohodol na zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Ďalej uviedol, že listinný dôkaz pracovnú náplň zo dňa X.X.XXXX súd vyhodnotil v rozpore s tým, čo z tejto objektívne vyplývalo. Na základe pracovnej náplne z X.X.XXXX mal podľa vykonávať štátny odborný dozor podľa tohto mal organizačne a obsahovo zabezpečovať činnosť skúšobnej komisie, preskúšavať dopravcov a na návrh skúšobne komisie vydávať osvedčenia odbornej spôsobilosti dopravcov košického a prešovského kraja. Z uvedeného teda vyplýva, že záver súdu o tom, že mal pracovnú náplň podľa je nepresný a nesprávny. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX mal vykonávať iba činnosti a to podľa iba štátny odborný dozor a podľa zabezpečovať činnosť skúšobnej komisie a vydávanie osvedčení

o odbornej spôsobilosti dopravcov, teda nie všetky činnosti podľa týchto dvoch zákonov. V tejto súvislosti poukázal na svedecké výpovede svedkov L. B. J. D. W., z ktorých posledne menovaný potvrdil, že u žalovaného nastúpil dňa X.XX.XXXX na pozíciu referent cestnej dopravy, pričom dovtedy túto pozíciu nezastával nikto. Je teda toho názoru, že záver súdu, že mal vykonávať u žalovaného autobusovú dopravu v zmysle náplne práce je svojvoľný, lebo súd vychádzal iba z domnienok svedkov a tento záver súdu je najmä v rozpore s dôkazom a to pracovnou náplňou zo dňa X.X.XXXX ako aj s výpoveďou svedka L. B.. U žalovaného nemal nikdy v zmysle náplne práce vykonávať autobusovú dopravu a na základe vyššie uvedeného má za to, že pochybenia v autobusovej doprave týkajúce sa spisu XXXX/XXXXX/ X, spisu XXXX/XXXXX a spisu XXXX/XXXXX nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny z jeho strany. Vo vzťahu k výzve zo dňa X.XX.XXXX žalobca uviedol, že výpoveď mu daná z pracovného pomeru je dátovaná dňom XX.XX.XXXX a výzva na navrátenie písomnosti dňom X.XX.XXXX. Tvrdenie svedkyne, že vzal spisy potom, ako mu bola doručená výpoveď je teda nepravdivé. Vo vzťahu k poskytnutému zvýšenému preddavku žalobca uviedol, že záver súdu, že poskytol zvýšený preddavok rovnako považuje za svojvoľný, nakoľko súd nevychádzal z dôkazov, nachádzajúcich sa v spise, na ktoré poukazoval na pojednávaniach. Súd prvého stupňa opomenul, že v zmysle článku 3 ods. 2 zmluvy výška tejto úhrady mohla byť zmenená v rámci uplatnenia regulácie čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré je v kompetencii Ministerstva financií. Súd prvého stupňa si osvojil nesprávny názor žalovaného, že každý štvrťrok v roku 2002 mohla byť poukázaná iba suma 19.885.000,- Sk a SAD Michalovce a.s. iba suma 16.915.000,- Sk. Tento názor však neobstojí, nakoľko za II.-IV. štvrťrok 2002 malo Ministerstvo financií poskytnúť žalovanému a aj poskytlo sumu 112.190.000,- Sk a nie sumu 110.410.000,- Sk. Na základe uvedeného má preto za to, že za III. štvrťrok 2002 neposkytol SAD KDS a.s. Košice žiaden zvýšený finančný preddavok, ale preddavok vo výške 3/12-in dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2002. Ďalej uviedol, že dôkazom prerokovania výpovede zamestnaneckou radou majú byť podpisy I.. V. Q. J. Ľ. R. na výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX. Z napadnutého rozsudku podľa jeho názoru nie je zrejmé, či sa na výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX nachádzal i podpis tretieho člena zamestnaneckej rady T. C. a či o prerokovaní výpovede vôbec vedel. Má tiež za to, že podpis člena zamestnaneckej rady na výpovedi nesvedčí o prerokovaní tejto výpovede zamestnaneckou radou. Na záver uviedol, že v priebehu 3 týždňov dostal 6 upozornení na porušenie pracovnej disciplíny od I.. D., ktorý nevidel jeho pracovnú zmluvu a nepoznal jeho pracovnú náplň z krajského úradu, čo považuje za šikanózne. Má tiež za to, že za pochybenia za obdobie keď bol vedúcim dopravy ho mohol na porušenie pracovnej disciplíny upozorniť iba jeho nadriadený, t.j. riaditeľka úradu a I.. D. ho mohol upozorniť iba na pochybenia za obdobie, keď bol jeho podriadeným. Týmito jeho námietkami sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Inou vadou konania na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je odvolaním namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v - g/ nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a jej dôsledkom je nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nesprávnom postupe súdu v dôkaznom procese, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 , ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej umožní stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.8.2011 , z 13. novembra 2002 , z 5.4.2007).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Odôvodnenie súdu preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Preto súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na práve závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohody a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahove nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu zo strany žalovaného tvrdiac, že oznámenia pre porušenie pracovnej disciplíny mu boli dané pre nedostatky na úseku autobusovej dopravy, ktorú však v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a ani podľa pracovnej náplne zo dňa X.X.XXXX nemal pre žalovaného vykonávať. V zmysle pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX mal pre žalovaného vykonávať prácu podľa o dráhach a nie podľa o cestnej doprave - autobusovej doprave, vydávanie licencií pre autobusovú dopravu atď.. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu preto bolo rozhodujúce zistenie, aký druh práce mal v prospech žalovaného vykonávať. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od X.X.XXXX na základe prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného medzi Krajským úradom v Košiciach a žalobcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s , . Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za to, že pracovná zmluva predložená žalobcom zo dňa XX.X.XXXX, ktorej predmetom mala byť náplň práce žalobcu mestské dráhy bola uzavretá až dňa X.XX.XXXX. K tomuto záveru súd dospel z výpovede svedka I.. D. L., Ľ. B. J. I.. J. D. ako aj z údaju na pracovnej zmluve, na ktorej v pravom hornom rohu je uvedený dátum X.XX.XXXX. Súd bol teda toho názoru, že až do ukončenia pracovného pomeru výpoveďou mal žalobca pracovnú náplň v zmysle pôvodnej pracovnej náplne zo dňa X.X.XXXX. V tejto súvislosti vo vzťahu k predloženej pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX súd nevyhodnotil ďalšie vykonané dôkazy a to výpoveď svedkyne JUDr. L. P., z výpovede ktorej je zrejmé, že uvedenú pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX vypracovala svedkyňa alebo jej kolegyňa a

žiadna nimi vypracovaná zmluva nebola antidatovaná. Súd nevyhodnotil tiež výpoveď svedka L. B., ktorý uviedol, že na odbore dopravy krajského úradu žalobca vybavoval odborné otázky a ďalšie úkony podľa o cestnej doprave vykonával sám. Rovnako v tejto súvislosti súd nevyhodnotil ani vykonaný listinný dôkaz a to dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa žalobca so žalovaným dohodli na zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a to ohľadom miesta výkonu práce s účinnosťou do XX.X.XXXX.

V ďalšom konaní bude preto potrebné listinný dôkaz pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX hodnotiť v súvislosti s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ale aj v súvislosti s výpoveďou svedka JUDr. L. P. J. L. B.. Taktiež bude potrebné sa zaoberať tým, čo bolo predmetom pracovnej náplne žalobcu v čase od XX.X.XXXX R. X.X.XXXX, keď vykonával funkciu vedúceho odboru dopravy.

Za takejto procesnej situácie je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa svojím nesprávnym procesným postupom v rámci zisťovania skutkového stavu veci, ak nehodnotil jednotlivé dôkazy podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, zaťažil konanie a samotné rozhodnutie vadou spočívajúcej v nepreskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a z uvedeného dôvodu preto nemožno považovať skutkový stav zistený súdom prvého stupňa ohľadom zistenia pracovnej náplne žalobcu za správny.

K ďalšej procesnej nesprávnosti došlo v dôsledku porušenia ust. . V zmysle tohto ustanovenia predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obsah zápisníc o pojednávaní nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 118 ods. 2 ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd prispôsobili ďalší procesný postup v konaní.

Nedodržaním postupu podľa ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti v preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu, sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že z dôvodu vážneho procesného pochybenia súdu prvého stupňa v dôkaznom procese neboli splnené podmienky pre opakovanie resp. doplnenie dokazovania, preto odvolací súd postupom podľa , napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobcom a za tým účelom súd vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedeného v ust. , t.j. že každý dôkaz bude hodnotiť jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadne na všetko, čo vyjde za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri rozhodovaní prihliadne aj na námietky žalobcu v odvolaní a to najmä, že tvrdenie svedkyne, že vzal spisy po tom ako mu bola doručená výpoveď je nepravdivé vzhľadom na to, že výpoveď je datovaná dňom XX.XX.XXXX a výzva na navrátenie písomností dňom X.XX.XXXX a námietku, že podpis člena zamestnaneckej rady na výpovedi nesvedčí o prerokovaní tejto výpovede zamestnaneckou radou.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.