Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-376-2013.pdf
PDF · 76.94 KB
Case nature
Subarea
41CoE/376/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému BRŇAK Trans s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 621 552, o vymoženie 226,12 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Veronikou Kučavíkovou, Exekútorský úrad, so sídlom Ulica republiky 30, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 734/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1516/2008-11 zo dňa 20. 12. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1516/2008-11 zo dňa 20. 12. 2012 v napadnutej časti výroku, ktorým oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/1516/2008-11 zo dňa 20. 12. 2012 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 55,26 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
Na odôvodnenie uviedol, že nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,.
Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke.
Súdnej exekútorke okresný súd priznal odmenu vo výške 33,19 Eur podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Okresný súd súdnej exekútorke nepriznal odmenu vyúčtovanú za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 13 x 33,19 Eur, spolu 431,47 Eur, plus 20 % DPH. V tejto súvislosti konštatoval, že odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu, druhého dielu vyhlášky, pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdnej exekútorke v prípade jej zastavenia určoval podľa ust. § 6 vyhlášky. Zároveň mal okresný súd za to, že pod pojem „zexekvovaná nehnuteľnosť“ nemožno zahŕňať iba doručenie exekučného príkazu, či príkazu na začatie exekúcie dotknutým subjektom, ale predovšetkým ďalšie úkony súdnej exekútorky, smerujúce k vymoženiu pohľadávky predajom nehnuteľnosti. Pokiaľ súdna exekútorka len zriadila exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, nedošlo ešte k vykonaniu exekúcie, ale len k zabezpečeniu predmetných nehnuteľností. Po posúdení účelnosti a preukázateľnosti trov exekúcie okresný súd súdnej exekútorke nepriznal už vyčíslené budúce hotové výdavky - poštovné, spolu vo
výške 22,30 Eur za žiadosť o právoplatnosť uznesenia o zastavení exekúcie, vrátenie poverenia, faktúru na trovy exekúcie, zrušenie príkazu na začatie exekúcie banky, oznámenie dopravnému inšpektorátu o skončení exekúcie a oznámenie správe katastra. Okresný súd mal za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky, preto súdnej exekútorke priznal len tie trovy, ktoré do času rozhodovania súdu reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súdnej exekútorke tiež nepriznal hotové výdavky - poštovné za osobné doručovanie písomností vo výške 2 x 1,-- Eur, nakoľko súdna exekútorka vynaloženie uvedeného výdavku a jeho výšky v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázala, keďže v spise sa nenachádzajú doručenky, resp. úradné záznamy z vykonania doručovania, pričom z jej strany žiadnym spôsobom nie je odôvodnená ani výška uvedeného výdavku. Okresný súd ďalej súdnej exekútorke nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 1,50 Eur za kancelárske potreby. Súdna exekútorka nepreukázala ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku.
Okresný súd súdnej exekútorke priznal hotové výdavky spolu vo výške 12,86 Eur, z toho vo výške 11,86 Eur za poštovné a vo výške 1,-- Eur za telekomunikačné výdavky. Po vykonaných úpravách okresný súd oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 55,26 Eur, pozostávajúcu z odmeny súdnej exekútorky vo výške 33,19 Eur, hotových výdavkov vo výške 12,86 Eur a 20 % DPH vo výške 9,21 Eur.
Okresný súd konštatoval, že oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne, k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným, až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Preto okresný súd o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku, ktorým oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uznesením okresného súdu, podľa ktorého podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa zastaví exekúcia z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Uviedol, že zákonný dôvod pre nepriznanie trov súdnej exekútorke priamo predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia je súd povinný uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, ako aj to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 12/05 zo dňa 13. 01. 2005 a na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v kauze Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23. 11. 1983. Podľa jeho názoru okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 203 Exekučného poriadku na tento prípad a na základe posúdenia nemožnosti oprávneného predpokladať vymazanie povinného z obchodného registra, okresný súd nemal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie vôbec priznať. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie zmeniť a súdnej exekútorke náhradu trov exekučného konania nepriznať.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka. Vo vyjadrení uviedla, že trvá na priznaní trov exekúcie.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30. 10. 2008 bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 07. 11. 2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/166/2007-45 zo dňa 28. 11. 2007. Súdna exekútorka podaním zo dňa 28. 08. 2012 podala návrh na zastavenie exekúcie, pretože povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdna exekútorka si zároveň v tomto podaní vyčíslila trovy exekúcie celkom vo výške 602,78 Eur. Následne okresný súd uznesením č.k. 4Er/1516/2008-11 zo dňa 20. 12. 2012 exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 55,26 Eur. Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku spravidla aj pri zastavení exekúcie je ten, proti komu sa vedie exekúcia (povinný), povinný nahradiť trovy exekúcie. Výnimku z tejto zásady zakotvuje zákon tak, že za určitých okolností súd môže a za určitých okolností musí zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Z vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má povinnosť, zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje.
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd uznesením č.k. 4Er/1516/2008-11 zo dňa 20. 12. 2012 exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to, že k zastaveniu predmetnej exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd bol povinný uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v súlade s týmto ustanovením Exekučného poriadku, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné