Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-163-2012.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/163/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporkyni O. Z., nar. XX.XX.XXXX, N. N. XX, XXX XX D., o zaplatenie 144,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/219/2011-66 zo dňa 25.06.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 7,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 63,73 eur od 01.11.2008 do zaplatenia a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 80,62 eur od 22.10.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 144,35 eur s 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,73 eur od 01.11.2008 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,62 eur od 22.10.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 517 ods. 2; 524 ods. 1, 2; 526 ods. 1, 2; 588; 589 Občianskeho zákonníka, §§ 48 ods. 2 písm. a); 54 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pričom konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah, a to na základe Prihlášky odberu plynu zo dňa 19.12.1992. Súd nemal pochybnosti o tom, že navrhovateľ si splnil svoje povinnosti a poskytol odporkyni dodávky plynu. Na základe navrhovateľom predložených listín nevznikli pochybnosti ani o tom, že odporkyňa si svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnila, a to tým, že nezaplatila cenu za dodávky plynu. Ktoré jej boli vyúčtované vyúčtovacími faktúrami č. 7411504470 vo výške 63,73 eur splatnou dňa 31.10.2008 a č. 7411669550 vo výške 80,62 eur splatnou dňa 21.10.2009. Odporkyňa nepoprela výšku dlžnej sumy.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že odporkyňa sa nesporne dostala so splnením svojho peňažného dlhu do omeškania, a to tým, že navrhovateľovi nezaplatila cenu za odobratý plyn v lehote splatnosti
faktúr, ktorými bola vyúčtovaná. Preto jej vznikla povinnosť okrem istiny zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške, ktorý si navrhovateľ uplatnil vo výške 7,5 % ročne zo sumy 63,73 eur od 01.11.2008 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 80,62 eur od 22.10.2009 do zaplatenia.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na začatie konania je v celom rozsahu dôvodný, preto mu vyhovel a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 144,35 eur s príslušenstvom tak, ako je uvedené vyššie.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že odporkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov z dôvodu jej nepriaznivej životnej situácie, a to na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/219/2011-54 zo dňa 27.03.2012 a táto okolnosť na strane odporkyne je dostatočným dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi, teda navrhovateľovi, ktorý si trovy uplatnil. Nepriznaním trov majetková sféra navrhovateľa nebude výrazným spôsobom dotknutá.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania a odporkyňa voči výške priznaného úroku z omeškania.
Navrhovateľ v odvolaní proti výroku o trovách konania uviedol, že v predmetnom konaní nebol daný dôvod na nepriznanie navrhovateľom požadovaných trov právneho zastúpenia, nakoľko navrhovateľ požaduje úhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. Právny zástupca sa ešte pred podaním návrhu snažil o doriešenie predmetnej veci mimosúdnou zmiernou cestou a zabrániť tak zbytočnému navyšovaniu dlžnej sumy o trovy konania prostredníctvom výzvy na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy, a to listom zo dňa 13.06.2011 - Pokus o zmier, ktorým navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca vyzval odporkyňu k dobrovoľnej úhrade dlžnej sumy. Odporkyňa bola upozornená na riešenie veci súdnou cestou v prípade, ak jeho pohľadávka nebude uhradená v stanovenej lehote a bola tiež upozornená na zvýšenie dlžnej sumy o trovy konania právneho zastúpenia. Predmetný list zaslal navrhovateľ obyčajnou poštou z dôvodu, aby bola výzva odporcom prevzatá a jej prevzatie neodignorované nevyzdvihnutím na pošte.
Navrhovateľ ďalej namietal, že cieľom ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo predovšetkým zabrániť neprimeranej výške cestovného, prípadne náhrady straty času v drobných sporoch, avšak nie obmedziť nárok úspešného účastníka na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia za úkony nevyhnutne potrebné za účelom dosiahnutia úspechu vo veci. Navrhovateľ práve v záujme hospodárnosti konania ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, aj s ohľadom na výšku pohľadávky, nakoľko nemal v úmysle zbytočne navyšovať trovy konania, ktoré by sa inak navýšili o úkon právnej služby - účasť na pojednávaní.
Pokiaľ ide o oslobodenie od súdnych poplatkov, navrhovateľ mal za to, že cieľom predmetného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je oslobodenie účastníka konania od platenia súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, v prípade uplatnenia práva. Teda pri platení súdneho poplatku za návrh na začatie konania, pri podaní odporu a pod. V danom prípade si však navrhovateľ uplatnil trovy konania, ktoré musel vynaložiť, aby sa domohol svojho práva, ide teda o náklady vynaložené navrhovateľom, ktoré by nevznikli v prípade splnenia si povinnosti odporkyňou.
Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil a priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia-
Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to vo výške 19,12 eur.
Odporkyňa doručila súdu prvého stupňa dňa 31.08.2012 podanie, označené ak odvolanie, v ktorom uviedla, že sa odvoláva voči rozhodnutiu súdu z dôvodu, že bolo rozhodnuté bez jej účasti, aj keď
sa riadne ospravedlnila dodatočným odovzdaním dokladu o maródovaní na podateľni, pretože v čase pojednávania bola hospitalizovaná dňa 25.06.2012 a pripravovaná na operáciu dňa 26.06.2012, ktorá bola naliehavá, išlo o zlomeninu kosti v chodidle. Z tohto dôvodu bola imobilná.
Dňa 21.09.2012 doručila odporkyňa súdu prvého stupňa podanie, označené ako vyjadrenie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s odvolaním navrhovateľa, list navrhovateľom označený ako Pokus o zmier zo dňa 13.06.2011, ktorý uvádza v odvolaní, nikdy neprevzala, v tom čase sa na adrese trvalého pobytu nenachádzala a nemohla naň reagovať.
Súd prvého stupňa postupom podľa ust. § 209 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyzval odporkyňu uznesením č. k. 6C/219/2011-82 zo dňa 04.10.2012 na doplnenie odvolania v zmysle ust. § 43 ods. 2 a 205 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporkyňa svoje odvolanie písomným podaním zo dňa 05.11.2012 doplnila tak, že odvolanie podáva voči výške úroku z omeškania.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 08.10.2013 o 9.30 hod. a zistil, že odvolanie navrhovateľa a ani odvolanie odporkyne nie sú dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
Zo spis vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 01.07.2011 domáhal voči odporkyni vydania platobného rozkazu, ktorým súd uloží odporkyni zaplatiť mu sumu 144,35 eur so 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 63,73 eur od 01.11.2008 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 80,62 eur od 22.10.2009 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,43 eur, pričom predmetná istina s príslušenstvom bola žalovaná ako pohľadávka vyplývajúca zo Zmluva o dodávke plynu, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 19.12.1992.
Na základe tejto zmluvy sa odporkyňa zaviazala platiť navrhovateľovi za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku platnom v čse uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky v zmluve.
Odporkyňa si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnila, cenu za poskytnuté služby navrhovateľovi neuhradila. Ku dňu podania návrhu dlžná suma predstavovala sumu 144,35 eur. Odporkyňa sa neuhradením dlžnej sumy dostala do omeškania.
Navrhovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu požadoval od odporkyne - dlžníčky popri plnení aj úroky z omeškania, a to vo výške stanovenej vykonávacím predpisom, ktorý vyčíslil na 7,5 % ročne zo sumy 63,73 eur za obdobie od 01.11.2008 do zaplatenia a vo výške 9 % zo sumy 80,62 eur za obdobie od 22.10.2009 do zaplatenia.
Súd prvého stupňa vydal dňa 08.09.2011 vo veci platobný rozkaz č. k. 1Ro/133/2011-22, ktorým uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 144,35 eur s
úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 63,73 eur od 01.11.2008 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 80,62 eur od 22.10.2009 do zaplatenia a trovy konania 74,12 eur.
Proti predmetnému platobnému rozkazu podala odporkyňa dňa 16.11.2011 odpor, ktorý odôvodnila tým, že nesúhlasí s výškou trov právneho zastúpenia 86,43 eur, ako neprimeraných s ohľadom na celkovú dlžnú sumu za neuhradené faktúry.
Súd prvého stupňa na základe podaného odporu nariadil vo veci pojednávanie.
Dňa 10.02.2012 doručila odporkyňa súdu prvého stupňa žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú odôvodnila tým, že je nezamestnaná a jej jediným príjmom je iba dávka v hmotnej núdzi.
Dňa 15.02.2012 doručila odporkyňa súdu prvého stupňa podanie, označené ako vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a zároveň žiada o možnosť uhradiť dlžnú sumu formou malých splátok, keďže sa v súčasnosti nachádza v hmotnej núdzi.
Dňa 23.02.2012 doručil navrhovateľ súdu prvého stupňa vyjadrenie k odporu odporkyne, v ktorom uviedol, že trovy konania vo výške 74,12 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z dvoch úkonov právnej pomoci po 19,92 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, zvýšených o sadzbu DPH a režijného paušálu k dvom úkonom právnej služby po 8,89 eur, zvýšených o sadzbu DPH. Trovy konania boli vyčíslené v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch a trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.
Navrhovateľ vo vyjadrení zároveň namietal, že odporkyňa vo svojom podaní neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala žalovaný nárok. Navrhovateľ trvá na podanom návrhu.
Súd prvého stupňa uznesením č. k. 6C/219/2011-54 priznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré v súlade s ustanovením § 169 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku neodôvodňoval.
Súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok vo veci na pojednávaní dňa 25.06.2012.
Odvolací súd k odvolacím námietkam navrhovateľa konštatuje, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o trovách konania.
Moderačné právo súdu, obsiahnuté v ustanovení § 150 totiž umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania. Pri úvahe súdu o tom, či v prípade, že aj keď sú naplnené všetky predpoklady na rozhodnutie o trovách konania podľa zásady úspechu (§ 142 O.s.p.), nie sú splnené zákonné predpoklady na vyslovenie záveru o tom, že pre dôvody hodné osobitného zreteľa náhradu trov konania úspešnému alebo čiastočne úspešnému účastníkovi neprizná. Súd pritom skúma splnenie dvoch predpokladov:
- musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa
- a musí isť o výnimočné okolnosti
Posúdenie toho, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov na takýto postup, sa vyžaduje preskúmanie všetkých okolností konkrétneho prípadu a na základe zistenia vyhodnotiť, či tu sú také okolnosti, ktoré môžu tvoriť podklad pre rozhodnutie o zmiernení alebo odstránení účinkov právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania (konkrétne rozhodnutie podľa zásady úspechu v konaní).
Tak ako bolo vyššie uvedené, odporkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 144,35 eur a navrhovateľ, ako inak v konaní úspešný účastník, si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku jednak nepriaznivou situáciou na strane odporkyne a zároveň tým, že v nepriznaním trov konania navrhovateľovi nebude jeho majetková sféra výrazným spôsobom dotknutá.
Súd prvého stupňa správne postupoval, keď ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadňoval predovšetkým majetkové pomery, a to oboch účastníkov konania a správne neopomenul skúmanie vplyvu nepriznania trov v konaní úspešnému navrhovateľovi.
Účelom ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania. Vzhľadom na správne vyhodnotenie relevantných okolností na strane oboch účastníkov zo strany prvostupňového súdu je možné vysloviť záver, že dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania v tejto veci boli naplnené a preukázané, a to zo všetkých hľadísk, ktoré sú pre posúdenie tejto otázky relevantné.
Prípadné uloženie povinnosti odporkyni nahradiť navrhovateľovi trovy konania preto odvolací súd považuje za neprimerane prísne a zároveň nemajúce zásadný vplyv do majetkovej sféry navrhovateľa.
Preto prvostupňový súd správne postupoval, keď vzhľadom na všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré správnym spôsobom vyhodnotil, aplikoval v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
K odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd konštatuje, že tieto sú nedôvodné.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Diskontná sadzba Národnej banky Slovenska ku dňu 01.11.2008 bola stanovená na 3,75 %.
Podľa ustanovenia § 3 citovaného nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnení m peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky podľa jej oznámenia účinného od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola stanovená na 1 %.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania, a to zo sumy 63,73 eur za obdobie od 01.11.2008 do zaplatenia vo výške 7,5 % ročne a zo sumy 80,62 eur za obdobie od 22.10.2009 do zaplatenia vo výške 9 % ročne.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu, stanovujúcu výšku úrokov z omeškania, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 63,73 eur od 01.11.2008 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 80,62 eur od 22.10.2009 do zaplatenia, keďže vo vzťahu k sume 63,73 eur, splatnej dňa 31.10.2008 mohol navrhovateľ požadovať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto sumy vo výške 3,75 % x 2 = 7,5 % a vo vzťahu k sume 80,62 eur, splatnej dňa 21.10.2009 mohol navrhovateľ požadovať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto sumy vo výške 1 % + 8 % = 9 %.
V súlade s uvedeným preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku odporkyne voči výške úroku z omeškania za nedôvodnú.
Nedôvodná je i námietka čo do odňatia možnosti odporkyne konať pred súdom. Tak ako konštatoval súd 1.stupňa na pojednávaní dňa 25.06.2012, žiadosť odporkyne o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti podľa § 119 O.s.p.
Vzhľadom na tieto závery odvolací súd konštatuje, že odvolanie navrhovateľa a odvolanie odporkyne nie sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že navrhovateľ ani odporkyňa v odvolacom konaní úspech nemali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.