Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-186-2013.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/186/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právne veci navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliver Baláž, advokát so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti odporkyni X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., t. č. bývajúcej na adrese XXXX T., C. U. XX, H. republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1 353,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/149/2010-169 zo dňa 11.06.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 317,30 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol.
Vyslovil, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 296,48 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie o zamietnutí návrhu právne odôvodnil podľa ust. §§ 53 ods. 1, 4; 54 ods. 1, 2; 100; 101 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, vznesenej vedľajším účastníkom na strane odporkyne. Faktúry, ktorými bola odporkyni vyúčtovaní k zaplateniu cena a poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby mali byť uhradené najneskôr do 27.01.2007 - faktúra č. 2077718080, do 27.02.2007 - faktúra č. 2700906990, do 27.03.2007
- faktpra č. 2701807122 a do 27.04.2007 - faktúra č. 2702699314.
Návrh bol podaný na súd dňa 26.07.2010, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
Vznesenú námietku premlčania práva navrhovateľa na zaplatenie ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby považoval súd prvého stupňa za dôvodné, preto návrh v tejto časti zamietol.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o právo na zaplatenie zmluvných pokút 5 x 248,95 eur, spolu teda 1 244,75 eur, považuje dodávateľom vopred pripravené ustanovenia o zmluvnej pokute v článku 4 Dodatku k zmluve o pripojení č. 2452156 zo dňa 15.11.2006 a v článkoch 3 Dodatkov k zmluvám o pripojení FIX zo dňa 03.07.2006, zo dňa 14.08.2006, zo dňa 15.12.2006 a zo dňa 15.12.2006 za neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak by aj dojednania o zmluvných pokutách boli platné, i tak by bol návrh v časti o zaplatenie zmluvných pokút nedôvodný vzhľadom na odstúpenie od zmlúv o pripojení a zánik práv a povinností zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov, vrátane práv a povinností zo zmluvných pokút, keďže sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda by boli neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Keďže od absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno platne odstúpiť, po zistení absolútnej neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute sa následkami odstúpenia od zmlúv vo vzťahu k zmluvným pokutám bližšie nezaoberal.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. Úspešná odporkyňa návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť jej trovy konania v priebehu konania neurobila, preto jej náhradu trov konania nepriznal.
Návrh na rozhodnutie o trovách konania podal vedľajší účastník, ktorý trovy konania aj včas vyčíslil v podaní zo dňa 12.06.2013.
Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a plný úspech odporkyne mu súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania.
Vedľajší účastník si trovy konania vyčíslil tak, že tieto pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia vo výške 317,30 eur.
Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa konštatoval, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Tento zákon v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Uvedené sa vzťahuje v plnej miere tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Súd prvého stupňa konštatoval, že trovy konania vedľajšieho účastníka považované za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú z náhrady trov jeho právneho zastúpenia vo výške spolu 296,48 eur, pričom tieto pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby vo výške spolu 214,11 eur - prevzatie a príprava zastúpenia a prvá porada s klientom; odvolanie proti rozsudku a zastúpenie na pojednávaní dňa 11.06.2013 pri sume 71,37 eur za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, čo po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, režijný paušál za 3 uvedené úkony právnej služby vo výške 22,63 eur, náhrady cestovných výdavkov vo výške 10,33 eur za použitie motorového vozidla právnym zástupcom vedľajšieho účastníka za cestu na pojednávanie z miesta jeho sídla R. do L. a späť dňa 11.06.2013 podľa zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách pri cestnej vzdialenosti pre jednu cestu 100 km, sume základnej náhrady 0,183 eur/km a cene PHM 1,490 eur/ l, pričom priznaná výška náhrady zodpovedá 1/3 skutočných výdavkov vzhľadom na účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na troch pojednávaniach konaných po sebe činí na trovách právneho
zastúpenia a náhradách advokáta spolu 247,07 eur. Priznaná odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, ktorá činí 49,41 eur.
Celkovo teda súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 296,48 eur a tieto uložil zaplatiť navrhovateľovi, pričom ďalej konštatoval, že v súvislosti so zastúpením vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 11.06.2013 nepriznal náhradu za stratu času uplatnenú podľa § 17 vyhlášky, podľa ktorého ustanovenia náhrada za stratu času patrí advokátovi za predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom.
V predmetnej veci sa však pojednávania dňa 11.06.2013 zúčastnil advokátsky koncipient Mgr. J. L., pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. ). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim vedľajšieho účastníka, náhradu za stratu času za pojednávanie dňa 11.06.2013 súd prvého stupňa nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. V odvolaní uviedol, že argumentácia súdu prvého stupňa, týkajúca sa nepriznania náhrady za stratu času uplatnenú podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., je nesprávna. Z ustanovení §§ 16 ods. 2; 24 ods. 1, 2 a 64 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z. z. a z ustanovenia § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. nevyplýva záver, že advokát, ktorý vykonáva úkon právnej služby zastúpený advokátskym koncipientom, nemá nárok na náhradu za stratu času. Náhrada za stratu času v súvislosti s poskytovaním právnej služby v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, je náhradou za čas, kedy advokát nemohol poskytovať iné právne služby, pretože mu v tom bráni objektívna okolnosť, v konkrétnom prípade cesta z jeho sídla do miesta poskytnutia právnej služby. Ak bol teda úkon právnej služby vykonaný v mieste mimo sídla advokáta, má advokát na takúto náhradu nárok bez ohľadu na skutočnosť, či úkon právnej služby vykoná osobne, alebo na základe jeho poverenia ho vykoná jeho zástupca - advokátsky koncipient, ktorý je u advokáta zamestnaný. Aj advokátsky koncipient vykonáva činnosti - jednotlivé úkony právnych služieb (§ 64 ods. 2 zákona o advokácii), ktoré sú honorované, a ktoré rovnako ako advokát nemohol vykonávať v čase, kedy sa presúval zo sídla advokáta, ktorý ho zamestnáva, do miesta úkonu právnej služby. Na odmeňovanie advokáta platí advokátska tarifa. Advokátska tarifa vo všetkých ustanoveniach, aj čo sa týka odmeny, náhrady za hotové výdavky, ale aj náhrady za stratu času uvádza, že na tieto má nárok advokát. Ak teda advokát vykonal prostredníctvom advokátskeho koncipienta úkon právnej služby, má nárok na všetky zložky odmeny a všetky výdavky, ktoré vyplývajú z advokátskej tarify a nadväzujúcich právnych predpisov. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva záver stanovený súdom prvého stupňa, že náhrada za stratu času patrí iba advokátovi, nie advokátskemu koncipientovi, ktorý advokáta na úkone zastupuje. Aj nárok na odmenu a nárok na hotové výdavky podľa advokátskej tarify patrí advokátovi a súd ho aj v predmetnej veci priznal aj za úkon vykonaný advokátskym koncipientom za účasť na pojednávaní dňa 11.06.2013.
Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 317,30 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa nepriznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 11.06.2013 dôvodiac, že tohto pojednávania sa nezúčastnil osobne advokát, ale len jeho advokátsky koncipient.
Z ustanovenia § 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii vyplýva, že advokáta môže zastúpiť advokátsky koncipient (alebo aj iný zamestnanec advokáta).
Vzhľadom na postavenie advokátskeho koncipienta nepochybne vyplýva, že úkony, ktoré vykonáva v súvislosti so zastupovaním advokáta, u ktorého je zamestnaný, vykonáva v mene zamestnávateľa - advokáta, a tiež na jeho účet. Úkon uskutočnený advokátskym koncipientom je v konečnom dôsledku úkonom právnej služby advokáta, za ktorý zodpovedá samotný advokát.
Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a ani zo zákona o advokácii nevyplýva, že by pri rozhodovaní o trovách konania účastníka, ktorého zastupoval advokát, sa mal uplatniť iný právny režim zohľadňujúci okolnosť, či posudzovaný úkon vykonal advokát, alebo jeho koncipient.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolacie námietky vedľajšieho účastníka za dôvodné v tom smere, že advokát má nárok na náhradu za stratu času bez ohľadu na skutočnosť, či príslušný úkon právnej služby (tu účasť na pojednávaní dňa 11.06.2013) vykonal osobne, alebo na základe jeho poverenia ho vykonal jeho zástupca - advokátsky koncipient, ktorý je u advokáta zamestnaný.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ nepriznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu za stratu času advokáta za úkon účasť na pojednávaní dňa 11.06.2013.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 317,30 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uzensenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.