Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5P/61/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľa: Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX., proti odporkyni: S., rod. O. nar. XX.XX.XXXX., bytom XXX XX X. XXX, zast. JUDr. Peter Janči, advokát so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarka 695,v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malol. deťom: J., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľa Z. a odporkyne S., rod. O. uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo I., vo zväzku X, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. X s a r o z v á d z a .

Maloleté deti J., nar. XX.XX.XXXX, maloletý Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletá Y., nar. XX.XX.XXXX s a na čas po rozvode z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka a otec s ú p o v i n n í zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo, a to v jednotýždňových intervaloch s tým, že otec bude zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti počas nepárnych týždňov kalendárneho roka a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti počas párnych týždňov kalendárneho roka, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva s tým, že rodičia si budú maloleté deti odovzdávať vždy v piatok o 17.00 hod. u toho ktorého rodiča.

Výživné s a n e u r č u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.08.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzavreté s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX vo I. a zároveň, aby súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo v jednotýždňových intervaloch, pričom výživné sa neurčuje.

V odôvodnení svojho návrhu ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po jednoročnej známosti, v ich vzťahu spočiatku neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty, problémy nastávali postupne, keď odporkyňa podľa jej tvrdenia zistila, aký navrhovateľ skutočne je, podľa jej predstáv jej dostatočne nepomáhal. Nezhody vznikali vo všetkých oblastiach manželského spolužitia vzhľadom k rozdielnosti ich pováh, názorov a postojov. Situácia sa zhoršila v októbri 2009, kedy odporkyňa zmenila zamestnanie, absolvovala polročný základný kurz príslušníkov U.

vo I. a začala v značnej miere využívať internet, email a SMS-správy na komunikáciu s mužmi, čo vníma navrhovateľ ako citovú neveru. Opakovane sa snažil spolužitie zlepšiť, odporkyňu vyzýval k spoločnej návšteve manželskej poradne, na jeho snahy však reagovala tým, že ku psychológovi má ísť sám. Od uvedenej doby spolu s manželkou intímne nežijú, spoločne nehospodária a posledný rok spávajú v rozdielnych miestnostiach. Došlo k absolútnej strate dôvery, komunikácie, vzájomné vzťahy ochladli a vzájomne sa odcudzili.

V ďalšom navrhovateľ na pojednávaniach zotrval na písomne podanom návrhu, na doplnenie ktorého uviedol, že ich manželstvo bolo podľa jeho názoru riadne fungujúce s bežnými každodennými problémami, samotný navrhovateľ pokiaľ absolvovala manželka polročný kurz U. sa dokázala postarať o deti, robil im desiaty, chystal raňajky, obedy. Problémy nastala následne, muž vníma, kedy je žena zamilovaná, pričom navrhovateľ zistil, že si jeho manželka píše s inými mužmi, že ho klame o tom, že bola u kamarátky a pritom mala rande. V danom prípade sa podľa jeho názoru jedná o citovú neveru, či sa jedná aj o iný druh nevery, toto navrhovateľ neskúmal, avšak stačí, že zo strany manželky je tu citová nevera. Manželke je prednejší telefón, neustále SMS-kovanie, písanie emailov, podľa jeho názoru skĺzla do internetovej závislosti, stále je na facebooku a rôznych komunikačných sieťach, je od toho závislá. Z uvedených dôvodov ani domácnosť nie je na požadovanej úrovni, čo preukázal fotografiami dokumentujúcimi stav potravín v chladničke. Posledné štyri roky nežijú s manželkou intímne, v súčasnosti majú oddelené spálne. Manželka sa kontaktuje s I., v počítači mala 32 800 správ.

Právny zástupca odporkyne s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení ako aj vo svojich výpovediach na pojednávaní s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nesúhlasila však s dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v písomne podanom návrhu ako aj na pojednávaní. Uviedla, že po uzavretí manželstva bývali krátko u jej rodičov vo I., následne sa presťahovali do X. do rodičovského domu navrhovateľa, ktorý rodinný dom nadobudol darovacou zmluvou od svojej matky s vecným bremenom doživotného bývania pre jeho matku. V krátkom čase mali po sebe tri deti, odporkyňa bola na materskej dovolenke, manžel sa venoval štúdiu na vysokej škole, svojej kariére a aktivitám v obci X. (hasič, športové aktivity, práca v dielni a jeho koníček - fotografovanie). Vzťah ochladol medzi nimi, nakoľko navrhovateľ všetok svoj voľný čas venoval uspokojovaniu svojich potrieb, záľub a koníčkov, ktoré uprednostňoval pred rodinou a odporkyňa zostávala sama s deťmi. Tým, že navrhovateľ čoraz častejšie odchádzal zo spoločnej domácnosti a venoval sa výhradne rekonštrukcii domu a svojim aktivitám, cítila sa odporkyňa na všetko sama a najmä osamelá, pričom v domácnosti muselo byť vždy všetko poriadené, v čistote a navarené. Popri rekonštrukcii domu sa starala aj o chlapov, ktorí pracovali na dome. Spolužitie so svokrou narúša ich súkromie, nakoľko o ich veciach vedela celá rodina, keďže návštevy do rodičovského domu chodia často. Kvôli rodine navrhovateľa a jeho matke a bratovi sa s manželom často hádala, nakoľko manžel uprednostňoval vo všetkom svoju rodinu a ich názory pred názormi odporkyne. Pod vplyvom manželovej rodiny sa cítila odporkyňa nešťastná, z toho dôvodu uvítala návrat do práce po materskej dovolenke, ktorá trvala sedem rokov. Zlom v ich manželskom spolužití nastal po výmene fotografií z kurzu manžela s kolegom z U.. Manžel jej neustále kontroluje korešpondenciu, dostal sa aj do jej emailovej komunikácie. Tým, že ju manžel obviňuje z citovej nevery, ju sklamal, nedôveruje mu, nakoľko manžel ju sleduje pri bežnej komunikácii. Došlo k značnému citovému ochladeniu jej citov voči manželovi. Z toho dôvodu nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX vo I.. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v X., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na toto súdne konanie. Z manželstva účastníkov konania sa narodili tri maloleté deti, a to dňa XX.XX.XXXX dcéra J., dňa XX.XX.XXXX syn Y. a dňa XX.XX.XXXX dcéra Y. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine: 1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov tak, ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie zákona. K takémuto záveru súd dospel po výsluchu účastníkov konania, ktorí zhodne potvrdili, že v ich manželstve došlo k hlbokému a trvalému rozvratu zapríčinenému najmä rozdielnymi povahovými vlastnosťami oboch manželov, rozdielnym prístupom k plneniu si manželských a rodičovských povinností. V súčasnosti manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevedú intímny ani citový život. Spoločenský účel tohto manželstva, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde by manželia žili vo vzájomnej zhode, v citovom zblížení, poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc, sa v tomto manželstve už dlhšiu dobu nenapĺňa. Medzi manželmi vznikli nezhody, ktoré už nie je možné preklenúť vzájomným dialógom, porozumením, prípadne návštevou odborníka. Obaja manželia sú presvedčení, že ich spolužitie ďalej do budúcna je nemožné. Navrhovateľ poukazoval na správanie odporkyne, ktorá v neprimeranej miere využíva telefón, internet, je pripojená na sociálne siete, v dôsledku čoho zanedbáva domácnosť. Okrem toho komunikuje s inými mužmi na uvedených sociálnych sieťach a cestou SMS-správ. V danom prípade zo strany navrhovateľa došlo k citovému odcudzeniu, strate dôvery, rovnako i na strane odporkyne.

V manželstve došlo k nepochopeniu vzájomných potrieb manželov, nerešpektovaniu ich prianí, záujmov, nedošlo zrejme k naplneniu predstáv o spoločnom harmonickom živote.

Na základe uvedeného súd potom manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné bez reálnej možnosti obnovenia jednotlivých funkcií manželstva, rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1,2, a 4 Zákona o rodine: 1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Zákona o rodine: 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa , ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedaných za výchovu maloletého dieťaťa.

Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré je hmotnoprávnej povahy vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, teda zverenie dieťaťa, resp. detí do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov. Základom pre hmotnoprávne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby alebo do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa.

Dieťa má právo na oboch rodičov, aj keď prestanú byť manželmi, zároveň rodičia majú povinnosť zúčastňovať sa na výchove dieťaťa. Zachovať dieťaťu oboch rodičov je v záujme maloletých detí. Striedavá starostlivosť zrovnoceňuje pozície oboch rodičov a aj ich zodpovednosť za výchovné problémy detí, rodičia budú musieť viac komunikovať o problémoch svojich detí. Zníži sa možnosť detí manipulovať

s rodičmi a zneužívať ich strach, že o dieťa prídu. Je nepochybné, že dieťa potrebuje oboch rodičov, to najdôležitejšie čo dieťa potrebuje je cítiť ich vzťah, ak tam už nie je láska, z ktorej sa deti narodili a ktorú cítili, je potrebné, aby vo vzťahu rodičov pretrvávala vzájomná úcta a rešpektovanie. Striedavá výchova je riešením v prospech detí, kedy deti majú voľbu slobodne naplniť svoje citové potreby k obom rodičom, nemusia svoje city k rodičom kontrolovať a potláčať, deti nie sú tlačené do rozhodnutia zvoliť si jedného rodiča, čo v ich vnútornom citovom prežívaní vedie vždy k pocitom viny voči rodičovi, ktorého priamo alebo nepriamo odmietli.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ak je účastníkom konania maloleté dieťaťa, súd môže jeho názor zisťovať, ak je s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne ho vyjadriť, a to nielen výsluchom na pojednávaní, ale aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Je vecou súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

V danom prípade súd zisťoval názor maloletých detí prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, pričom maloleté deti boli vypočuté psychologičkou I. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, podľa úradného záznamu zo zisťovania názoru maloletých detí (č.l. 40 spisu), zisťovanie názoru prebiehalo bez prítomnosti rodičov, samostatne s každým maloletým dieťaťom za prítomnosti kolízneho opatrovníka maloletých detí a K. všetky tri deti boli informované o záležitostiach a okolnostiach zisťovania ich názoru, o možnostiach a možných dôsledkoch ich rozhodnutia. Maloleté deti sa zhodne vyjadrili, že na čas po rozvode rodičov chcú byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá by sa mala vykonávať v týždenných intervaloch od pondelka do nedele. Taktiež boli poučené o skutočnosti, že v prípade, že by im takáto forma starostlivosti nevyhovovala, je rozhodnutie možné zmeniť.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať, pričom zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je najmä v záujme maloletých detí, ktoré rozvodom manželstva svojich rodičov nestrácajú niektorého z rodičov, ale čas, ktorý rodičia môžu a majú venovať svojim deťom bude zrovnocennený. Zachovanie oboch rodičov po rozvode manželstva je pre deti prospešnejšie a odlúčenie rodičov nebude pre deti pôsobiť stresujúco. Uvedené by si mali uvedomiť obaja rodičia, je potrebné si uvedomiť, že identita a jedinečnosť dieťaťa je daná jeho matkou a otcom, dieťa ich oboch potrebuje vnímať a cítiť, aby určitým spôsobom zrkadlilo pozitívne ale aj negatívne vlastnosti rodičov. V procese vývoja sa deti učia prežívať svoje hodnoty, svoje sebavedomie, formujú sa ich životné postoje a osobnosť. V určitom období je pre deti dôležitá osoba matky, následne aj osoba otca, práve v súčasnom veku maloletých detí potrebujú deti cítiť silu, odvahu mužskej autority akou je otec. Keďže súd mal za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať a každý z rodičov má záujem podieľať sa na výchove maloletých detí, súd nezistil jeden dôvod, pre ktorý by nemali byť maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd i napriek nesúhlasu matky maloletých detí (ktorá navyše nepredložila žiaden právne relevantný argument, pre ktorý by maloleté deti nemali byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov), rozhodol tak ako, je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na § 62 ods. 6 Zákona o rodine, súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na veta prvá tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu v konaní o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.