Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: V. J., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Pribulom, advokátom, Bajkalská 33, Prešov, proti žalovanému: Obec V., S. nad C., V. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, o zaplatenie odstupného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. - 55 zo dňa 26.11.2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 10.275,68 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 2.568,92 eur splatných 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka je splatná 20. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkami straty výhody splátok.

Z a m i e t a návrh žalovaného na pripustenie dovolania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalobcu vydať žalovanému nákladné motorové vozidlo Praga V3S - valník bez evidenčných čísel, asi 50 - ročné, zelenej farby, ako aj dvojmetrový drevený rebrík v tvare A, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 10.275,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.2.2011 do zaplatenia v splátkach po 2.568,92 eur, ktoré sú splatné tak, že prvá splátka bude zaplatená do 31.12.2012, druhá splátka bude zaplatená do 31.3.2013, tretia splátka bude zaplatená do 30.6.2013 a štvrtá splátka spolu s úrokmi z omeškania bude zaplatená do 30.9.2013, a to pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania má súd rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.993,55 eur spolu s úrokom z omeškania s tým, že uvedená suma pozostáva z nároku na vyplatenie odstupného vo výške 2.924,08 eur, neuhradené cestovné výdavky za mesiace október až december 2010 vo výške 1.298,72 eur, za nevyčerpanú dovolenku za rok 2009 suma 1.170,75 eur a z Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 20.10.2010 suma 600,- eur. Žalobca podaním zo dňa 19.4.2012 zmenil petit žaloby tak, že žiadal doplatenie platu starostu vo výške 3.659,56 eur, vyplatenie päťmesačného odstupného vo výške 5.317,40 eur a vyplatenie cestovných náhrad vo výške 1.298,72 eur. Spolu žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť 10.275,68 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2011 do zaplatenia a tiež náhradu trov konania. Súd uznesením zo dňa 4.7.2012 pripustil zmenu žaloby. Žalobca oproti pôvodnej žalobe už neuplatňoval náhradu vyplývajúcu z Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 20.10.2010 vo výške 600,- eur, ako aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.170,75 eur, v tejto časti zobral žalobu späť a súd v tomto rozsahu konanie zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné konanie. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že žalobcovi patrí náhrada na doplatenie platu starostu vo výške 3.659,56 eur za obdobie od 1.5.2009 do 27.12.2010,

pretože ako starostovi mu bol vyplácaný mesačný plat podľa predložených výplatných pások v sume 1.030,- eur mesačne, pričom mu mal byť vyplácaný v roku 2009 plat vo výške 1.193,- eur mesačne a v roku 2010 vo výške 1.228,43 eur mesačne. Uvedené sumy patrili žalobcovi ako plat starostu v zmysle príslušných ustanovení zákona. Žalovaná Obec V. je podľa zákona obcou do 500 obyvateľov. Podľa o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, platného v čase, keď žalobca vykonával funkciu starostu, mu ako starostovi patril plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa citovaného zákonného ustanovenia. Podľa v platnom znení patril žalobcovi plat vo výške 1,65 násobku priemernej mzdy, ktorá bola podľa Štatistického úradu SR za rok 2008 723,03 eur x 1,65 = 1.193,- eur ako výška platu žalobcu ako starostu za rok 2009. Za rok 2009 bola podľa Štatistického úradu SR priemerná mzda 744,50 eur. Žalobcovi teda zo zákona ako starostovi za rok 2010 patril plat 744,50 eur x 1,65 = 1.228,43 eur mesačne. Žalobca, ako to vyplýva z výplatných pások, dostával plat v roku 2009 a v roku 2010 vo výške 1.030,- eur mesačne. Zo zákona mu však za rok 2009 patril plat vo výške 1.193,- eur mesačne. Rozdiel za rok 2009, pokiaľ sa týka mesačného platu starostu, predstavuje sumu 163,- eur (1.193,- eur - 1.030,- eur = 163,- eur). Za rok 2010 patril zo zákona žalobcovi plat ako starostovi 1.228,43 eur mesačne. Rozdiel za rok 2010 takto predstavuje sumu 198,43 eur mesačne (1.228,43 eur - 1.030,- eur = 198,43 eur). Žalobcovi ostáva doplatiť na plate za rok 2009 rozdiel mesačne po 163,- eur x 8 = 1.304,- eur a za rok 2010 198,43 eur x 11 mesiacov = 2.182,73 eur + časť platu za december 2010 172,83 eur. Spolu ostáva zaplatiť sumu 3.659,56 eur (1.304,- eur + 2.182,73 eur + 172,83 eur). Námietky žalovaného v tom smere, že starostovi nárok na plat zaniká dňom zániku jeho mandátu a že ide o preklúziu na doplatenie platu po uplynutí určitého obdobia, súd neakceptoval, pretože výšku jeho platu určoval priamo zákon. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že mu v žalovanom období bol vyplácaný plat v nesprávnej výške, teda za pôsobenia žalobcu ako starostu. Zákon určuje zákonnú výšku platu starostu a nesprávny výpočet nemôže nič meniť na opodstatnenosti nároku. Žalobca si uplatnil tiež nárok na zaplatenie odstupného a súd dospel k záveru, že žalovaný odstupné doteraz nevyplatil, hoci tak bol povinný urobiť zo zákona do 31.1.2010 s tým, že do súčasnej doby zaplatil žalobcovi len 810,- eur. Podľa v platnom znení, žalobcovi ako starostovi zo zákona po zániku mandátu starostu, okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise z dôvodu skončenia funkčného obdobia, patrí odstupné z rozpočtu obce, ktoré v závislosti od času výkonu funkcie je 5- násobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu 4 roky. Podľa uvedeného zákona, priemerným mesačným platom na účely odseku 2 a paragrafu 2, ods. 2, je súčet platu podľa alebo podľa a jednej dvanástiny odmien podľa odseku 1, s výnimkou mimoriadnych odmien vyplatených za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Pokiaľ sa týka odstupného, ktoré zo zákona patrí žalobcovi ako bývalému starostovi Obce V., jeho výpočet bol urobený tak, že za december 2009 mu patril plat 1.193,- eur + január až november 2010 po 1.228,43 eur = 13.512,73 eur. Spolu za 12 predchádzajúcich mesiacov to predstavuje sumu 14.705,73 eur : 12 mesiacov = 1.225,48 eur x 5 = 6.127,40 eur, čo je výška päťmesačného funkčného platu, ktorý patrí žalobcovi ako odstupné. Keďže žalovaný zaplatil žalobcovi 810,- eur, ostáva zaplatiť žalobcovi na odstupnom sumu 5.317,40 eur. Žalobca ako bývalý starosta Obce V. si uplatnil aj náhradu cestovného, ktoré vynaložil v súvislosti s výkonom svojej funkcie za mesiace október 2010, november 2010 a december 2010, pričom poukázal na skutočnosť, že uznesením obecného zastupiteľstva nebol určený limit na preplácanie cestovných výdavkov starostu pri plnení funkcie. Predložil súdu cestovné príkazy, ktoré vyhotovil v súvislosti s jednotlivými služobnými cestami. Z týchto cestovných príkazov vyplynulo, že žalobca ako starosta obce v súvislosti s výkonom svojej funkcie vynaložil na cestovných nákladoch sumu 1.298,72 eur a podľa , starostovi pri cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu ( o cestovných náhradách v platnom znení). Námietky žalovaného v tom smere, že neuznáva opodstatnenosť tohto nároku z dôvodu, že obec je rozpočtovou organizáciou, ktorá hospodári na základe rozpočtu na konkrétne časové obdobie, a aj prostriedky na cestovné náhrady sú súčasťou rozpočtu, podľa názoru súdu neobstoja. Podľa zákona má starosta obce nárok na cestovné náhrady súvisiace s výkonom funkcie bez ohľadu na to, či suma, ktorú žiada, prekročila rozpočet obce alebo nie. Žalovaný nenamietal tú skutočnosť, že žalobca nevykonal pracovné cesty súvisiace s výkonom funkcie a tieto neexistujúce pracovné cesty si vyúčtoval, a preto súd mal za to, že žalobca, ak vykonal pracovnú cestu súvisiacu s výkonom funkcie, patrí mu cestovná náhrada vo výške 1.278,72 eur tak, ako to dokladoval cestovnými príkazmi. Súd tak žalobe vyhovel do sumy 10.275,- eur, ktorá pozostávala zo sumy 3.659,56 eur ako doplatok k platu, ktorý zo zákona patril starostovi, zo sumy 5.317,40 eur za odstupné, ktoré žalobcovi ako bývalému starostovi mala obec vyplatiť, a ďalej zo

sumy 1.298,72 eur, čo sú cestovné náhrady súvisiace s pracovnými cestami, ktoré vykonal žalobca ako starosta obce. Sumu 10.275,- eur uložil súd žalovanému zaplatiť žalobcovi spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.2.2011 do zaplatenia s tým, že úrok z omeškania priznal podľa , nakoľko žalobcovi patrí úrok z omeškania, výšku ktorého ustanovuje vykonávací predpis. Úrok z omeškania bol priznaný žalobcovi od 1.2.2011 z dôvodu, že úhrada zo zákona patriacich náhrad žalobcovi mala byť vyplatená zo strany žalovanej obce v najbližšom výplatnom termíne v roku 2011, čo sa nestalo. Vzhľadom na zlú hospodársku situáciu žalovanej obce súd povolil zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach

podľa .

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, pričom odvolanie sa týkalo len toho výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.275,- eur s úrokom z omeškania. Podľa názoru žalovaného, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil možnosť žalobcu domáhať sa zaplatenia sumy 3.659,56 eur titulom doplatenia platu starostu. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, podľa ktorého, nárok na plat starostovi zaniká dňom zániku jeho mandátu. Nárok na plat starostovi nezaniká, ak bol starosta do funkcie opätovne zvolený, a ktorý takto zakotvuje preklúziu nároku na plat starostu obce. Na toto ustanovenie opakovane poukazoval žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa uzavrel túto otázku tak, že pri nároku uplatnenom žalobcom sa nejedná o zaplatenie platu, ale o to, že žalobca ako starosta obce mal na plat, ktorý určuje zákon, nárok tak, že priamo stanovuje jeho výšku v tom smere, aký plat mu podľa zákona patrí. Takéto zdôvodnenie však nevysvetľuje dôvod, pre ktorý nárok žalobcu nepodlieha zákonom stanovenej preklúzii. Ohľadom žalobcom žiadaného odstupného podľa súd prvého stupňa tento čiastkový nárok nesprávne právne posúdil, nakoľko priznal žalobcovi odstupné vo výške 5.317,40 eur v rozpore so zákonom. Žalovaný citoval ustanovenie , pričom poukázal na to, že zákon používa termín „priemerný mesačný plat“, teda nepochybne ide o sumu určiteľnú ako priemernú, teda sumu vždy určenú iba na základe reálnych príjmov. Znamená to, že ak má byť odstupné násobkom priemerného mesačného platu, musel ho súd priznať vždy iba z takých platov, ktoré reálne aj starosta obce v rozhodnom období poberal. Z toho dôvodu obec navrhovala vykonať znalecké dokazovanie na výpočet výšky odstupného. Ďalej súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil, aj pokiaľ ide o náhradu cestovných náhrad. Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca ako starosta v čase žalovaných mesiacov prekročil sumu, ktorá bola na rozpočtové obdobie roka 2010 určená a rozpočtovaná na cestovné náhrady. Žalovaná obec je rozpočtovou organizáciou, ktorá hospodári na základe rozpočtu na konkrétne časové obdobie. Aj prostriedky na cestovné náhrady sú súčasťou rozpočtu na bežné rozpočtové obdobie. Žalobcom v konaní požadovaná suma 1.298,72 eur je žiadaná nad rámec rozpočtu obce na rok 2010. V súvislosti s rozsudkom v trestnej veci sp. zn. , v ktorej bol žalobca uznaný vinným z trestného činu podľa a , žalovaný poukázal na prípadné majetkové nároky, ktoré vzniknú vo vzťahu k žalobcovi.

Žalobca vo svojom vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovaného považoval za účelové a nedôvodné, nakoľko vychádza z nesprávneho výkladu príslušných právnych predpisov. Ak by sa považoval výklad žalovaného, týkajúci sa ustanovenia o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, za správny, potom každý starosta obce alebo primátor mesta by po skončení mandátu nemal nárok na posledný plat, pretože ten je splatný až po zániku mandátu. Ak zákon hovorí o zániku nároku na plat po zániku mandátu, myslí sa tým zánik nároku na plat momentom zániku mandátu do budúcnosti od momentu zániku mandátu, nie do minulosti pred jeho zánikom. Nesprávny výklad o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, nakoľko na záväzky voči tretím osobám nie je možné použiť predmetné ustanovenie zákona. Ak obec prekročí svoj rozpočet, neznamená to, že záväzok obce neexistuje. Ak by tvrdenie žalovaného bolo správne, potom by sa žiadna obec alebo mesto nemohli dostať do nútenej správy.

Odvolací súd podľa prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd v zmysle sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. K odvolacím námietkam považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na plat, tento vyplýva zo o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, a to z ustanovenia . Toto ustanovenie súd vyložil v súvislosti s daným prípadom správne, a to pokiaľ ide o jeho výšku, ale tiež aj v súvislosti s ustanovením uvedeného zákona, podľa ktorého, nárok na plat starostovi zaniká dňom zániku jeho mandátu. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, žeby za obdobie výkonu mandátu starostu mu už plat nepatril len z dôvodu, že medzičasom došlo k zániku mandátu starostu. Je evidentné, že nárok na plat starostu zaniká dňom zániku jeho mandátu do budúcnosti, nie za čas, kedy tento mandát vykonával. Pokiaľ ide o nárok na odstupné, tento nárok súd prvého stupňa posúdil v súlade s ustanovením a citovaného zákona. Priemerným mesačným platom na účely ods. 2 a je súčet platu podľa alebo podľa a /12 odmien podľa ods. 1, s výnimkou mimoriadnych odmien vyplatených za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Neobstojí v tejto súvislosti námietka žalovaného, že priemerným mesačným platom v danom prípade je ten plat, ktorý bol za uvedené obdobie žalobcovi vyplatený. Správne súd vychádzal z priemerného mesačného platu, ktorý by za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu, žalobcovi patril. Aj ďalší nárok, pokiaľ ide o náhradu výdavkov poskytovaných v súvislosti s výkonom funkcie, bol posúdený v súlade s uvedeného zákona, podľa ktorého, starostovi pri cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu. Tieto náhrady nemôžu byť závislé na tom, či obec ich rozpočtovala v uvedenom období, prípadne či rozpočet bol v uvedenom období prekročený. Pri výklade, aký žalovaný použil, je odôvodnený nárok vždy závislý od toho, či obec s ním v rozpočte počíta alebo nie. Odôvodnený nárok oprávneného subjektu nemôže byť závislý od toho, či sa s ním v rozpočte ráta alebo nie.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a zmenil ho len v tej časti, pokiaľ bola stanovená splatnosť mesačných splátok, pretože ich dátum predchádzal dátumu právoplatnosti rozsudku, čo by znamenalo jeho nevykonateľnosť v zmysle .

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval vzhľadom na to, že o týchto rozhodne súd prvého stupňa v zmysle .

Žalovaný žiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie na zodpovedanie dovolacej otázky, či podlieha nárok bývalého starostu obce na zaplatenie časti platu za obdobie jeho pôsobenia vo funkcii starostu obce preklúzii podľa v tom zmysle, že bývalému starostovi obce nie je možné následne po skončení jeho pôsobenia vo funkcii starostu obce v súdnom konaní priznať akúkoľvek časť jeho platu, vypočítaného podľa , nad rámec tohto platu, ktorý reálne poberal počas trvania jeho funkcie starostu obce za splnenia tých podmienok, že počas jeho pôsobenia vo funkcii starostu obce nebolo prijaté písomné rozhodnutie o danosti nároku starostu obce na vyšší plat, ako v skutočnosti aj poberal, a zároveň že starosta obce si ani nenárokoval zaplatenie platu vo vyššej sume. Odvolací súd zamietol tento návrh na pripustenie dovolania, pretože z dôvodov rozsudku odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že nejde o otázku zásadného právneho významu, pre ktorú by bolo treba dovolanie pripustiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.