Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4C-125-2011.pdf
PDF · 107.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľky Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX B. K. I. zastúpená Mgr. Viliamom Hajdukom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné proti odporcovi Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. V. Č.. XX okr. B. K. I. zastúpený U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. V. Č.. XX o zaplatenie príslušenstva zo sumy 4.040,53 eur, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3044,71 eur od 26.10.2010 do dňa 19.4.2011 zastavuje.
Súd z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3044,71 eur od 1.6.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 122,69 eur k rukám navrhovateľky a trovy právneho zastúpenia vo výške 882,66 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľky čo do zvyšku z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu uhradiť jej sumu 4.040,53 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 26.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že počas trvania manželstva s odporcom im bol na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej so Slovenskou štátnou sporiteľňou poskytnutý úver vo výške 100.000,- Kčs. Na zabezpečenie pohľadávky poskytnutého úveru bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. RIII 983/92. Na základe Zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu bol navrhovateľke a odporcovi poskytnutý štátny príspevok vo výške 60 000,- Kčs na nadstavbu a rekonštrukciu rodinného domu postaveného na parcele KN-C č. 179/1, kat. úz. B.. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. bol navrhovateľke a odporcovi poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 100.000 Sk. Po rozvode manželstva s odporcom vyššie uvedené záväzky spolu s príslušenstvom, na ktorých úhradu bola navrhovateľka s odporcom zaviazaná spoločne a nerozdielne, uhradila navrhovateľka. Listom zo dňa 20.09.2010 prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala odporcu na zaplatenie polovice dlhov. Odporca túto písomnú výzvu na úhradu v odbernej lehote na pošte neprevzal, preto bola dňa 25.10.2010 vrátená späť odosielateľovi.
Súd rozsudkom zo dňa 25.10.2011 č.k. 4C/125/2011-69 zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 3.044,71 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z vyššie uvedenej sumy od 26. 10. 2010 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa ďalej návrh navrhovateľky
čo do zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o čiastočnom vyhovení návrhu, podal odvolanie odporca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil k zaplateniu sumy 826,71 eur navrhovateľke bez úrokov z omeškania.
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 21.2.2013 č.k. 20Co/63/2012-116 potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd návrhu čiastočne vyhovel s výnimkou výroku o priznaní úroku z omeškania a zároveň zrušil rozsudok vo výroku o priznaní úroku z omeškania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že opodstatnenou odvolacou námietkou odvolateľa je námietka o doručení výzvy na úhradu zo strany navrhovateľky, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa pri priznaní úroku z omeškania navrhovateľke. Z obsahu spisu z č. l. 14, 15 vyplýva, že navrhovateľka doručovala odporcovi výzvu na úhradu žalovanej istiny vo výške 3.809,12 eur, pričom odporca si túto zásielku v odbernej lehote neprevzal a v zmysle č. l. 24 spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil prostredníctvom obecného úradu, že odporca sa v obci nezdržuje a podľa im dostupných informácií žije a pracuje v Českej republike, pričom do obce sa vracia niekoľkokrát do roka, a to iba na krátku dobu. Súd prvého stupňa predčasne rozhodol, ak zaviazal odporcu k zaplateniu úroku z omeškania počítaného od 26. 10. 2010, pretože nie je zrejmé, či v čase doručovania výzvy zo strany navrhovateľky sa odporca aj zdržiaval v mieste svojho bydliska S. V. Č.. XX (§ 46 ods. 2 O.s.p.).
Predmetom konania tak ostal iba nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Súd pri rozhodovaní vychádzal z už vykonaného dokazovania, ktoré doplnil o prednesy právneho zástupcu navrhovateľky a zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 17.9.2013.
Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žiada konanie o priznanie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 26. 10. 2010 do 19. 04. 2011 po späťvzatí zastaviť s tým, že čo do zvyšku trvá na podanom návrhu pokiaľ sa týka úhrady úroku z omeškania teda od 19. 04. 2011.
Odporca prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol, že vôbec nesúhlasí s úrokmi z omeškania a žiada aj v tejto časti žalobu zamietnuť. So späťvzatím žaloby pokiaľ sa týka úroku z omeškania za obdobie od 26. 10. 2010 do 19. 04. 2011 súhlasil.
Podľa ust. § 96 ods. 1 a ods 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 17.9.2013 prostredníctvom svojho zástupcu vzala návrh na začatie konania späť v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3044,71 eur od 26.10.2010 do dňa 19.4.2011. Odporca prostredníctvom svojej zástupkyne priamo na pojednávaní so späťvzatím súhlasil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.
Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, keď doba splnenia nie je určená dohodou (ani výslovne, ani mlčky), ďalej nevyplýva z povahy záväzku a neustanovuje ju ani právny predpis, ani rozhodnutie súdu.
V takom prípade, veriteľ môže kedykoľvek oznámiť dlžníkovi, že má plniť. Len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu (upomienku) na plnenie.
Splatnosť záväzku tak nastáva prvého dňa po tom, čo dlžníkovi bola doručená veriteľova výzva (upomienka) na plnenie. Zákon neobmedzuje veriteľa, kedy má požiadať dlžníka o plnenie a tento je oprávnený vyzvať dlžníka na plnenie ihneď po vzniku záväzku.
Výzva na plnenie má povahu jednostranného právneho úkonu. Aj keď zákon nepredpisuje formu ani spôsob výzvy, veriteľ by mal vyzvať dlžníka písomne.
Oznámenie veriteľa sa môže uskutočniť i podaním žaloby. Ak veriteľ namiesto výzvy podá žalobu na plnenie, považuje sa za deň oznámenia dlžníkovi ten deň, kedy mu bol doručená žaloba veriteľa. V takom prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň. Ak by plnil neskôr, dostal by sa do omeškania.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľka doručovala odporcovi výzvu na úhradu žalovanej sumy vo výške 3.809,12 eur, pričom odporca si túto zásielku v odbernej lehote neprevzal. Súd prostredníctvom obecného úradu zistil, že odporca sa na adrese S. V. XX nezdržuje a podľa im dostupných informácií žije a pracuje v Českej republike, pričom do obce sa vracia niekoľkokrát do roka, a to iba na krátku dobu. Keďže nie je zrejmé, či v čase doručovania výzvy zo strany navrhovateľky sa odporca v mieste svojho bydliska zdržiaval, súd nepovažoval doručenie výzvy za použitia fikcie doručenia za účinné, za výzvu na plnenie považoval až podanie žaloby a za deň oznámenia výzvy odporcovi deň, kedy mu bola doručená žaloba navrhovateľky.
Z doručenky na čl. 22 súdneho spisu je zrejmé, že odporcovi bola žaloba doručená dňa 30.5.2011. Odporca bol tak povinný plniť nasledujúci deň, teda 31.5.2011. Keďže v uvedený deň neplnil, dostal sa do omeškania odo dňa 1.6.2011. Súd preto zaviazal odporcu na plnenie úroku z omeškania odo dňa 1.6.2011 a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na priznanie úroku z omeškania zamietol.
Ku dňu 1.6.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,25% p.a. a úroky z omeškania tak bolo možné priznať pri sadzbe 9,25% ročne. Navrhovateľka však žiadala úrok
z omeškania vo výške 9% ročne, súd preto nemohol prekročiť jej návrh a priznal navrhovateľke úrok z omeškania v požadovanej výške.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto
záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010).
Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť jeho trovy odporca.
Pretože navrhovateľka vzala návrh späť v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3044,71 eur od 26.10.2010 do dňa 19.4.2011, pričom dôvody späťvzatia neuviedla, zavinila tým z procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie cit. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z pôvodne uplatnenej sumy 4.040,53 eur s príslušenstvom navrhovateľke bolo priznaných 3044,71 eur spolu s príslušenstvom a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Navrhovateľkin úspech tak predstavoval 75,35 % a neúspech 24,65 %. Úspešnejšej navrhovateľke tak po odrátaní jej neúspechu od úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,70 % (75,35 -24,65 =50,70%).
Navrhovateľka si vyčíslila trovy konania podaním doručeným súdu dňa 19.9.2013 v sume 1834,94 eur.
Podľa prechodného ustanovenia účinného od 1.júla 2013 v § 20c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhlášky“), za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.
Súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky zo sumy 4.040,53 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby tak predstavuje sumu 151,05 eur. Právny zástupca navrhovateľky nesprávne účtoval trovy právneho zastúpenia z výšky súdom priznaného plnenia v sume 3044,71 eur.
Pri plnom úspechu v prejednávanej veci by navrhovateľke patrili trovy konania v nasledovnej výške:
Rok 2010 v sume 158,26 eur
- odmena v sume 151,05 eur za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a), vyhlášky. Paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky bola v roku 2010 vo výške 7,21 eur.
– prevzatie a príprava zastúpenia ............................................... 151,05 eur + RP 7,21 eur
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za písomné podanie vvo veci samej (predžalobná výzva) dňa 20.9.2010, keďže s účinnosťou od 1.6.2009 písomné podanie protistrane vo veci samej nebolo úkonom právnej služby a to až do 1. júla 2013. Vzhľadom na prechodné ustanovenie v § 20c vyhlášky, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013, preto advokátovi za tento úkon vykonaný 20.9.2010 odmena nepatrí.
Rok 2011 v sume 882,64 eur
- odmena v sume 830,77 eur za 7 úkonov právnej služby podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. b),c), vyhlášky. Paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky bola v roku 2011 vo výške 7,41 eur.
– písomné podanie na súd dňa 19.4.2011................................... 151,05 eur + RP 7,41 eur
– písomné podanie na súd dňa 6.6.2011..................................... 151,05 eur + RP 7,41 eur
– účasť za konanie pred súdom dňa 28.6.2011.............(krátené podľa §14 ods. 5 písm. b) vyhlášky).................................................................................. 37,76 eur + RP 7,41 eur
– účasť za konanie pred súdom dňa 28.7.2011.......................... 151,05 eur + RP 7,41 eur
– účasť za konanie pred súdom dňa 25.8.2011.......................... 151,05 eur + RP 7,41 eur
– účasť za konanie pred súdom dňa 4.10.2011.......................... 151,05 eur + RP 7,41 eur
– účasť pri vyhlásení rozsudku dňa 25.10.2011...........(krátené podľa §14 ods. 5 písm. b) vyhlášky).................................................................................. 37,76 eur + RP 7,41 eur
Rok 2012 v sume 158,68 eur
- odmena v sume 151,05 eur za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods.1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky bola v roku 2012 vo výške 7,63 eur.
– písomné podanie na súd dňa 26.1.2012................................... 151,05 eur + RP 7,63 eur
Rok 2013 v sume 287,77 eur
- odmena v sume 264,34 eur za 3 úkoyn právnej služby podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky a 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1.7.2013. Paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je v roku 2013 vo výške 7,81 eur.
– účasť pri vyhlásení rozsudku dňa 21.2.2013...........(krátené podľa §14 ods. 5 písm. b) vyhlášky).................................................................................. 37,76 eur + RP 7,81 eur
– účasť za konanie pred súdom dňa 17.9.2013.......................... 151,05 eur + RP 7,81 eur
– účasť pri vyhlásení rozsudku dňa 8.10.2013...........(krátené podľa §13a ods. 4 vyhlášky).................................................................................. 75,53 eur + RP 7,81 eur
V zmysle § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky požadovanú náhradu za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 28.6.2011, dňa 28.7.2011, dňa 25.8.2011, dňa 4.10.2011, dňa 25.10.2011 Humenné -Vranov n.T. a späť v rozsahu 10 polhodín x 12,35 eur, teda spolu v sume 123,50 eur.
Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 17.9.2013, dňa 8-10-2013, Humenné -Vranov n.T. a späť v rozsahu 4 polhodín x 13,01 eur, teda spolu v sume 52,04 eur a náhradu za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 21.2.2013, Humenné - Prešov a späť v rozsahu 6 polhodín x 13,01 eur, teda spolu v sume 78,06 eur.
Trovy právneho zastúpenia by tak spolu predstavovali sumu 1740,95.
Navrhovateľke vznikli trovy konania aj v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom za návrh vo výške 242 eur.
Keďže navrhovateľka má právo na náhradu 50,70 % zo súdneho poplatku 242 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 122,69 eur a 50,70 % z trov právneho zastúpenia vo výške 1740,95 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 882,66 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal v prevažnej miere neúspešného odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.