Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, Košice-okolie, podnikajúci pod obchodným menom A. B., miesto podnikania: Ludvíkov dvor 801, 040 15 Košice-Šaca, IČO: 10 818 839, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., sídlo: Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 303,76 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 303,76 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 303,76 EUR od 18.12.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) doručenom príslušnému súdu žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 303,76 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 303,76 EUR od 18.12.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že pri škodovej udalosti bola spôsobená škoda na motorovom vozidle (ďalej len „MV“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému D. E.. Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená; poškodené MV bolo opravované v autoservise u žalobcu, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou cenu za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú si titulom nároku na náhradu škody v zmysle ust. poškodený uplatnil u žalovaného. Poškodenému bolo žalovaným oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a zároveň to, že mu nebola priznaná celá ním uplatnená suma náhrady škody; nepriznaná suma je predmetom žaloby. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že žalovanú pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu -poškodeného. Žalobca zároveň doložil listinné dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutkové okolnosti.

3. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 6. novembra 2020 platobný rozkaz, č.k. , ECLI:SK:OSBB:2020:6120397371.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote, žalovaný podal odpor.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný, žalobu v celom rozsahu žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že faktúru ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. 4.1. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanoveniami procesných predpisov ( ). 4.2. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecne legitimácie žalobcu, pretože žalobca podľa jeho názoru nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide (vlastník pohľadávky – nevyplatená, krátená časť právnym predchodcom žalobcu uplatneného nároku na poistné plnenie) a tiež nedošlo k postúpeniu pohľadávky, pretože podľa jeho názoru zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná. 4.3. Taktiež namietal žalobcom žiadané príslušenstvo a uviedol, že namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, keďže poskytol plnenie a zároveň uviedol z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožnil s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a prijať záver, že sa tak dostal do omeškania. Poukázal na závery vyplývajúce aj z rozhodnutia NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. . 4.4. K vecným dôvodom (skutkovým okolnostiam) žalobcom uplatneného nároku, žalovaný nič uviedol iba to, že žalobcom uplatnené nároky sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné; zdôvodnenie poskytnutej výšky uplatneného plnenia uvedené v Oznámení je riadne a dostačujúce.

5. K svojim tvrdeným skutkovým okolnostiam nedoložil žiadne listinné dôkazy (odkázal na listinné dôkazy doložené žalobcom) a k otázke neplatnosti právnych úkonov a vecnej legitimácie strany sporu poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa postúpenia pohľadávok a rozhodnutia NS SR sp. zn. a sp. zn. . K uplatnenému a ním namietanému príslušenstvu k istine poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. .

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore, pričom uviedol, že žaloba obsahuje podstatné náležitosti v zmysle procesných predpisov a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností; žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný s poukazom na ustanovenia hmotného práva, , týkajúce sa vzniku nároku poškodeného na náhradu škody, ktorá vznikla v spojení s prevádzkou motorového vozidla (plnenie a poistná zmluva uzavretá v zmysle zákon o PZP); týkajúce sa postupovania pohľadávok a náležitosti zmlúv a právnych úkonov; uznania záväzku žalovaného vyplatením časti uplatneného nároku a tým aj jeho evidenciu v účtovníctve žalovaného. Poukázal aj na viacero súdnych rozhodnutí zaoberajúcich sa danými otázkami. K tvrdeniam žalovaného ohľadom príslušenstva uplatnenej pohľadávky a určenia začiatku omeškania s plnením podrobne rozobral rozhodnutie NS SR sp. zn. a porovnal ho s právnymi názormi v iných súdnych rozhodnutiach (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ; rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.), ktoré sa danou problematikou zaoberali a ktoré sa stotožnili s ním prezentovaným názorom, že ako žalobca žiada zákonný úrok z omeškania v zmysle ust. ako sankciu za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas uhradiť uplatnený nárok na náhradu škody a nie ako sankciu za nesplnenie nepeňažnej povinnosti vykonania šetrenia (nečinnosť poisťovateľa) v zmysle ust. zákona o PZP. 6.1. K samotnému žalobou uplatnenému nároku žalobca uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože neuviedol žiadne skutkové okolnosti a nepodložil ich dôkazmi, ktorými by preukázal odôvodnenosť krátenia uplatneného nároku na poistné plnenia za svojho poistenca (škodca, vinník zo škodovej udalosti, dopravnej nehody). Poukázal aj na vznik nároku na náhradu škody (náhodná škodová udalosť, dopravná nehoda v zmysle zákona o cestnej premávke), náklady na odstránenie následkov škody. 6.2. Žalobca vo vyjadrení k odporu, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , Okresnom súde Košice I.

7. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa 04.06.2021 s priradením sp. zn. , po právoplatnom rozhodnutí - Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.4.2021, č.k. -110, ECLI:SK:KSBA:2021:6120397371.1, ktorým prikázal vec na rozhodnutie miestne príslušnému súdu Okresnému súdu Košice I (t.č. Mestský súd Košice) na námietku žalobcu.

8. Žalovaný bol súdom vyzvaný na podanie písomného vyjadrenia v zmysle ustanovení (ďalej len „“), dupliky, v zmysle ust. a zároveň bol poučený o následkoch nevyjadrenia sa. Žalovaný sa aj napriek poučeniu (prevzal dňa 21.03.2021) v lehote nevyjadril.

9. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.06.2023 bez prítomnosti strán sporu, ktoré svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili a zároveň uviedli, že súhlasia, aby súd pojednával v ich neprítomnosti v zmysle ich písomných vyjadrení a písomnej záverečnej reči. Obe strany sporu uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a navrhli, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (strana žalobca), resp. aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú (strana žalovaného).

10. Súd poukazuje na to, že žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (pododsek 4.2. odôvodnenia) s poukazom na neplatnosť v spore doloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedenú skutočnosť (aktívna, pasívna legitimácia strany sporu) skúma súd aj sám, z úradnej povinnosti (ex offo), v zmysle procesných ustanovení a preto súd pre zodpovedanie danej otázky vykonal dokazovanie. Súd sa oboznámil s obsahom žalobcom doložených Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom zistil, že z obsahu Zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia je postúpenie pohľadávky v presne určenej výške, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným spoločnosťou žalovaného (poisťovňa), z postupcu na postupníka, t.č. žalobcu za podmienok stanovených touto zmluvou. Postupca v zmluve prehlásil a presne definoval svoju pohľadávku, ktorú v čase postúpenia mal voči dlžníkovi (poisťovňa) opísaním jej vzniku, výšky a skutočnosťou jej uplatnenia voči dlžníkovi a jej čiastočnej úhrady a uznania; zároveň prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Z vykonaného dokazovania a hmotnoprávnych ustanovení (, , , , , , ) súd dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná.

11. Súd vzhľadom na svoju rozhodovaciu prax v skutkovo a právne obdobných sporoch (žalobca

- autoservis ako vlastník pohľadávky, ktorá vznikla z krátenia poškodeným uplatneného nároku na poistné plnenie voči poisťovni – žalovaný v zmysle ustanovení zákona o PZP) a rovnakú argumentáciu žalovaného uvedenú v pododseku 4.1. odôvodnenia, poznamenáva, že táto argumentácia v zmysle procesnoprávnych ustanovení (, – ďalej len „CSP“) je nedôvodná, pretože žaloba spĺňa kritéria v zmysle citovaných procesných ustanovení a súdu z ním opísaných rozhodných skutočností a podložených listinnými dôkazmi je zjavné čoho sa žalobca domáha (akým právnym titulom). Súd poukazuje na to, že žalobca sa domáha zaplatenia istiny titulom neuhradenia celého jemu, resp. jeho právnemu predchodcovi uplatneného nároku na náhradu škody vzniknutej z náhodnej udalosti, ktorá bola žalovanému riadne nahlásená v zmysle ustanovení zákona o PZP a žalovaným zaevidovaná ako poistná udalosť č. 9568012435. Žalovaný, po uplatnenom nároku, oznámením o poistnom plnení sčasti uhradil žalobcovi (poverená osoba) uplatnený nárok a teda nárok žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ako taký uznal, sporný bol a v čase súdneho sporu je jeho rozsah, výška. Súd za sporné medzi stranami považoval krátenie poistného plnenia v sume 303,76 EUR ako odpočet rozdielu medzi fakturáciou a kalkuláciou v cene práce za 1Nh (žalovaný priznal cenu práce vo výške max. 20,00 EUR bez DPH) a lakovacej konštante (žalovaný priznal koeficient 100%).

12. Súd upriamuje pozornosť žalovaného na množstvo rozhodnutí súdov prvej inštancie a odvolacích súdov, ktoré sa ním vznesenými námietkami uvedenými v pododseku 4.1. a 4.2. (námietka nedostatočného opísania skutkového stavu a náležitosti podania; námietka vecnej legitimácie strany sporu; neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky – pozri odsek 10. a 11.) pravidelne zaoberajú, vysloviac právny názor ich neodôvodnenosti a neopodstatnenosti. Z uvedeného má súd za to, že žalovaný vznesenými námietkami sleduje oddialenie splnenia svojej zmluvne a zákonne dohodnutej povinnosti (Zmluva uzavretá s prevádzkovateľom MV v zmysle ustanovení zákona o PZP a a), čo v konečnom dôsledku má za následok popieranie racionálneho účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zmluvných dohôd.

13. Súd sa následne oboznámil so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými listinnými dôkazmi za účelom vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu, pričom poukazuje na to, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne

nenamietali (žalovaný sa ku skutkovým okolnostiam vôbec nevyjadril) a ktoré považuje súd za nesporné, pričom poukazuje na to, že v danom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 303,76 EUR titulom žalovaným neuhradeného, neoprávneného krátenia uplatneného nároku na náhradu škody z ním zaevidovanej poistnej udalosti č. 9568012435, ktoré sa týkali poškodeného MV: VW TOURAN s EČV: F..

14. Na základe uvedeného súd v súlade s procesnými predpismi ( a nasl. v spojení s a nasl. ) považuje za nesporné tieto skutočnosti:

- existencia zmluvného vzťahu medzi poisteným (vinníkom z dopravnej nehody) a žalovaným (poisťovateľom) titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody;

- vznik škody na MV s EČV: F.;

- zavinenie škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody poistencom žalovaného;

- riadne nahlásenie poistnej udalosti poistencom žalovaného (vinníkom z dopravnej nehody) a zaevidovanie poistnej udalosti žalovaným pod č. 9568012435

- oprava poškodeného MV osobou oprávnenou, čiže autoservisom, t.č. žalobcom

- uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným (alebo poverenou osobou) u žalovaného cez predloženie faktúry č. ZAK2019/042 (oprava poškodeného MV), poistné plnenie za jeho poistenca v zmysle zákona o PZP;

- priznanie sumy v zmysle Oznámenia o poistnom plnení k poistenej udalosti č. 9568012435, ktorá bola v nižšej sume, ako bola uplatnená faktúrou;

- vyplatenie priznanej sumy vo výške 2.257,03 EUR na účet žalobcu (autoservisu);

- vedomosť žalovaného o postúpení pohľadávky na žalobcu minimálne odo dňa doručenia platobného rozkazu so žalobou a prílohami.

15. Súd sa rovnako oboznámil s listom žalovaného adresovanom poškodenému, nazvanom Oznámenie o poistnom plnení, z ktorého zistil, že žalovaný dňa 02.12.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. č. 9568012435, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia v sume 2257,03 EUR, ktoré poukázal na účet žalobcu. Súd zistil, že žalovaný plnil na základe poistnej zmluvy 6604052386 uzavretej s vinníkom dopravnej nehody. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie súd zistil, že žalovaný uviedol: „Výška poistného plnenia vypočítaná podľa kalkulácie nákladov na opravu. Výška normo hodiny pre neautorizovaný servis priznaná max. 20 EUR bez DPH. Lakovacia konštanta (100%).“ Z výpočtu plnenia súd zistil, že žalovaný uviedol (k poistnej udalosti č.: 9568012435) faktúra za opravu vozidla č. ZAK2019/042 2 560,79 EUR rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou - 303,76 EUR

spolu priznané 2 257,03 EUR;

Poistné plnenie/doplatok celkom 23257,03 EUR.

16. Z vyjadrenia žalobcu (žaloba, faktúra č. 2019041 k zákazke č. ZAK2019/042, kalkulácia programu AUDATEX vypracovanej žalobcom a priložená ako príloha k faktúre), ktoré žalovaný nepoprel, súd zistil, že autoservis, t.j. žalobca, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla si pri za opravu účtoval za 1 NM cenu práce vo výške 37,00 EUR bez DPH ; lakovaciu konštantu vo výške 130%. Z cenníkov autoservisov košického kraja doložených žalobcom súd zistil, že cena za Nh práce, ktorú uviedol a účtoval autoservis vo svojej faktúre a kalkulácii, je v rozmedzí cien pre kategóriu motorových vozidiel, kde sa v zmysle kategorizácie zaraďuje aj poškodené motorové vozidlo.

17. K otázke príslušenstva uplatnenej pohľadávky (vzniku nároku na úrok z omeškania), súd sa pri zodpovedaní danej právnej otázky oboznámil s viacerými súdnymi rozhodnutiami súdov prvej inštancie a odvolacích súdov v obdobných skutkových a právnych veciach. Zároveň sa oboznámil so stanoviskom obchodného kolégia odvolacieho súdu v Košiciach, z ktorého vyplýva, že v danom prípade ustanovením zákona o PZP je poisťovni určená ďalšia peňažná sankcia vo forme úrokov z omeškania podľa za nesplnenie nepeňažnej povinnosti poisťovne vo vzťahu k poškodenému, ktorá je uvedená v ustanovení zákona o PZP („začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne, skončiť prešetrovanie a poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovňa odmietla poskytnúť poistné plnenie, alebo znížila

poistné plnenie“).; lehota na splnenie nepeňažnej povinnosti je stanovená v § 11 ods. 7 zákona o PZP a ak poisťovňa nedodrží tieto lehoty a neoznámi poškodenému „odôvodnenú odpoveď“ prečo odmietla, alebo znížila poistné plnenie, je povinná zaplatiť poškodenému podľa zákona o PZP úroky z omeškania podľa za nesplnenie tejto zákonnej nepeňažnej povinnosti. Súd za odôvodnenú odpoveď považuje za takú, keď zodpovednosť poisteného nebola sporná a škoda bola úplne vyčíslená (vo faktúre autoservisu); akúkoľvek, teda nedôvodnú odpoveď poisťovne nemožno považovať za splnenie zákonnej nepeňažnej povinnosti poisťovne podľa zákona o PZP. Účelom uvedenej zákonnej sankcie pre poisťovňu za nesplnenie nepeňažnej povinnosti, je poskytnúť ochranu poškodenému, aby poisťovňa nezostala nečinná pri začatí a ukončení prešetrovania poistnej udalosti a svojvoľne neodďaľovala ukončenie prešetrenia, pretože len po skončení prešetrovania, môže poisťovňa plniť poškodenému. Uvedená sankcia pre poisťovňu za nesplnenie nepeňažnej povinnosti nemá žiaden vplyv na ďalšiu povinnosť poisťovne, a to „povinnosť poskytnúť poistné plnenie do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti“ v zmysle zákona o PZP. Toto poistné plnenie je peňažného charakteru, preto za jeho nesplnenie, je poisťovňa povinná zaplatiť poškodenému sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku – poistného plnenia, ktoré je podľa „lex generalis“ – vo vzťahu k „lex specialis“ – zákon o PZP určená v , ktorý upravuje poistnú zmluvu a povinnosť poisťovne uhradiť poškodenému poistné plnenie do 15 dní od skončenia vyšetrovania. Ak je poisťovňa v omeškaní s týmto peňažným plnením, je povinná podľa všeobecných ustanovení o omeškaní dlžníka s plnením peňažného plnenia upravených v , povinná zaplatiť úroky z omeškania, taktiež podľa ustanovenia , avšak až po uplynutí troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti podľa zákona o PZP ako „lex specialis“ o začiatku omeškania poisťovne s peňažným plnením pri povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel.

18. Taktiež sa oboznámil s právnym názorom ÚS SR v jeho rozhodnutiach, ktoré súdu sú známe z jeho rozhodovacej činnosti, konkrétne z nálezmi ÚS SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. a , ktorými bolo zrušené rozhodnutia (rozsudky) NS SR, sp. zn. , , týkajúce sa začiatku omeškania poisťovne s plnením poskytnutým v zmysle ustanovení zákona o PZP a nároku poškodeného na úrok z omeškania po posúdení vzájomných súvislosti ustanovení zákona o PZP a v kontexte eurokonfortného výkladu vychádzajúceho zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Z právneho názoru vysloveného najvyššou súdnou vyplýva najmä to, že poisťovateľovi (žalovanému) pri neposkytnutí poistné plnenie v lehote podľa zákona o PZP a to bez ohľadu na to, či porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. zákona o PZP vznikne zákonná povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Poisťovňa je tak v prípade nesplnenia si nepeňažnej povinnosti sankcionovaná úrokom z omeškania podľa zákona o PZP a v prípade omeškania s nesplnením peňažnej povinnosti podľa zákona o PZP je sankcionovaná úrokom z omeškania podľa . Obidve sankcie preto existujú vedľa seba, nie sú podmienené a každá z nich má svoj samostatný skutkový a právny základ.

19. Na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav sporu súd aplikoval hmotnoprávne normy ustanovenia , , až 8, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ustanovenia , , 428, a , v spojení s , v spojení s , a nasl. .

20. V zmysle procesnoprávnych ustanovení , ust. , ust. v spojení s ust. a ust. (ďalej len „“), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania). Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.

22. Súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe a v nasledujúcich sa nezaoberal otázkou oprávnenosti krátenia uplatneného nároku na náhradu škody poškodeným u žalovaného za jeho poistenca, v časti ním vykonaného krátenia a taktiež súdu nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali správnosť jeho krátenia tak ako to vyplýva z jeho Oznámenia o poistnom plnení (odsek 15. odôvodnenia), či ktorými by namietal skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, resp. v jeho ďalších písomných vyjadreniach a podporené žalobcom doloženými listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd oboznámil. Súd poukazuje aj na to, že slovné vyjadrenie krátenia uplatneného poistného plnenia nemá oporu v zákone, pretože súd mal preukázané, že pri uplatnení nároku na náhradu škody (nárok poškodeného zo ) neboli porušené zákonne povinnosti poistenca žalovaného (a teda žalovanému nevzniklo právo na krátenie uplatneného nároku na náhradu škody).

23. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody a hodnoverným spôsobom tento nárok aj preukázal. Ďalej je na žalovanom, aby počas svojho šetrenia (v zmysle ), zistil, či škoda je v danej výške oprávnená, alebo nie. Ak si túto svoju povinnosť riadne a včas v zmysle zákonných ustanovení nesplní, tak sa dostáva do omeškania. Súd sa stotožnil s názorom prezentovaným žalobcom v konaní, že ak si poškodený uplatní nárok na náhradu škody priamo u poisťovne, tak omeškanie s peňažným plnením sa riadi podľa ustanovení Občianskeho práva, pretože ust. má motivovať poisťovne, aby vykonali šetrenie v lehote, ktorú v zmysle judikatúry a smerníc Európskej únie je možné chápať ako lehotu primeranú pri ochrane práv poškodených osôb, a nemôže byť v neprospech osoby voči ktorej poisťovňa nesprávne vyhodnotila rozsah svojej zákonnej povinnosti. Súd poukazuje na to, že žalovaný ako poisťovateľ si čiastočne splnil svoju nepeňažnú povinnosť uloženú mu zákonom, ale nesplnil si ju riadne, pretože z písomného oznámenia zaslaného poškodenému nie sú dôvody krátenia uplatneného nároku na náhradu škody odôvodnené a preukázané spôsobom zrozumiteľným a taktiež poukazuje na to, že dôvody krátenia žalovaný nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) ani počas súdneho konania.

24. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako poisťovateľ si nesplnil svoju nepeňažnú povinnosť v zmysle riadne a včas a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení a v spojení s právnym názorom vysloveným vo väčšine súdnych rozhodnutí súdov prvej inštancie a odvolacích súdov podporený stanoviskom obchodného kolégia Krajského súdu v Košiciach a Nálezom ÚS SR sp. zn. a , súd dospel k záveru, že žalobca v takýchto prípadoch má nárok na príslušenstvo – úrok z omeškania v zmysle ustanovenia .

25. Z vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nárok žalobcu považuje za dôvodný v rozsahu krátenia určeného žalovaným a žiadaného žalobcom spolu vo výške 303,76 EUR; žalovaný sa s plnením uplatneného nároku na náhradu škody dostal do omeškania a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý je v súlade s vyššie prezentovaným právnym

názorom najvyšších súdnych autorít (ÚS SR) a zákonnými ustanoveniami občianskeho práva tak ako to uviedol vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku.

26. V zmysle ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Mestskom súde Košice, v troch písomných vyhotoveniach [ (ďalej len „“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V zmysle ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V zmysle ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 363 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.