Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6P/142/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v právnej veci navrhovateľky T.. V. S. rodenej M., bytom V. Y. XXX/XX, W., občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom Š. Moyzesa 8, Prievidza proti odporcovi V.. J. S., bytom H. XXXX/XX, W., občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. Dášou Valachovou, advokátkou so sídlom R. Jašíka 158/8, Partizánske, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. J. S., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto

rozhodol:

Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva sa upravujú nasledovne:

Maloletá J. S., nar. XX.X.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. sumou 100 € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je odporca p o v i n n ý zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou J. S., nar. XX.X.XXXX každý nepárny týždeň v čase od piatku od 17,00 hod. do soboty do 19,00 hod. a každý týždeň v stredu v čase od 16,15 hod. do 19,15 hod.; v čase letných prázdnin počas prvých 10 dní v mesiaci júl a počas prvých 10 dní v mesiaci august príslušného roku.

Navrhovateľka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s odporcom riadne a včas pripraviť, odporca je o p r á v n e n ý maloleté dieťa v stanovenom čase pred bytom navrhovateľky prevziať a je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenom čase navrhovateľke v mieste jej bydliska odovzdať.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Predmetom tohto konania bol rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k mal. J. S., nar. XX.X.XXXX. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 6.11.2012 č.k. -53 manželstvo účastníkov konania rozviedol, práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva upravil tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 € mesačne. Styk odporcu s maloletou bol upravený tak, že odporca bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 09.00 hod. do 19,00 hod.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie a to do výroku o zverení maloletého dieťaťa a úprave styku s maloletým dieťaťom. Namietal, že súd nevzal do úvahy ním uvádzané argumenty. Nesúhlasil s tým, aby zverenie maloletej a úprava styku s maloletou boli upravené na základe dohody predloženej v konaní zo strany navrhovateľky. Uviedol, že túto dohodu podpísal pod tlakom, že k podpisu predmetnej dohody bol donútený zo strany navrhovateľky pod hrozbou znemožnenia stretávania sa s maloletou. Navrhol, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, alternatívne v prípade zverenia maloletej do starostlivosti navrhovateľky, navrhol rozšírenú úpravu styku s maloletou.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -74 zo dňa 11.2.2013 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - o úprave výkonu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že rozhodol nesprávne, keď maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky bez toho, aby sa vysporiadal s existenciou podmienok na strane odporcu v kontexte so zreteľom na záujem mal. dieťaťa. Zároveň bol konštatovaný rozpor so zisteným skutkovým stavom a odôvodnením napadnutého rozsudku, keď sa uvádza, že dieťa bolo zverené navrhovateľke a odporcovi bola určená vyživovacia povinnosť za súhlasu oboch rodičov, pričom zo správy psychologičky ako i prednesu odporcu na pojednávaní vyplýva, že odporca prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť maloletej. Ďalej odvolací súd súdu prvého stupňa vytkol, že dostatočne neodôvodnil rozhodnutie o výške výživného, je preto v tejto časti nepreskúmateľné. Nevyplýva z neho, aké odôvodnené potreby na strane maloletej a aké osobné majetkové pomery vzal súd pri určení výšky výživného do úvahy. Hoci odporca priamo nenapadol rozhodnutie súdu o výživnom a s navrhovanou výškou výživného súhlasil, bolo úlohou súdu zaoberať sa tým, či výška výživného je v súlade so záujmom a odôvodnenými potrebami dieťaťa, ako aj možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa rozhodol o úprave styku odporcu s maloletou bez toho, aby rešpektoval záujem maloletého dieťaťa a právo odporcu rovnocenným spôsobom sa i touto formou na výchove maloletého dieťaťa aj po rozvode manželstva podieľať, pričom pre svoje rozhodnutie v danom smere nedostatočne zistil skutkový stav. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami odporcu proti výrazne obmedzenému styku s dieťaťom na čas po rozvode, ako ani so skutočnosťou, že odporca navrhovateľkou predloženú dohodu namietal. Poukázal na to, že postup, keď okresný súd úpravu styku odporcu s maloletým dieťaťom na čas po rozvode manželstva odôvodnil bez ďalšieho len odkazom na písomnú dohodu priloženú k návrhu, nemá oporu v zákone. Rozhodnutie okresného súdu nie je preto dostatočne zrejmé a preskúmateľné. Styk odporcu s maloletou, tak bol upravený rozsudkom súdu prvého stupňa, bez relevantných dôvodov prakticky znemožňuje odporcovi podieľať sa rovnocenným spôsobom na výchove maloletého dieťaťa, čo môže mať za následok postupnú stratu vzájomných citových väzieb medzi odporcom a maloletým dieťaťom.

V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu bolo po vrátení veci povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne podrobne vypočuť účastníkov konania vo veci existencie podmienok a vhodnosti zverenia maloletého dieťaťa do prípadnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, na existenciu prípadných okolností, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na rozsah úpravy styku s maloletým dieťaťom, pre prípad, že okresný súd opätovne dospeje k záveru vo veci vhodnosti výlučnej starostlivosti o dieťa zo strany navrhovateľky, vykonať dokazovanie za účelom preukázania prípadne vyvrátenia takýchto skutkových tvrdení, vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré v tomto smere tvrdili v odvolacom konaní účastníci, náležite vykonať dôkazy, zdôrazňujúc správu z psychologického posúdenia s odporúčaním častého styku odporcu s dieťaťom; následne opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v súlade s kritériami v zmysle ust.

Súd prvého stupňa v zmysle viazaný právnym názorom odvolacieho súdu následne v konaní opätovne rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

Navrhovateľka po vrátení veci súdu prvého stupňa navrhla, aby súd práva a povinnosti rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva upravil tak, že maloletú zverí do jej osobnej starostlivosti, odporcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 € mesačne. Styk odporcu s maloletou navrhla upraviť v súlade s odporúčaním súdom ustanoveného znalca ako i závermi správy

ÚPSVaR Partizánske a psychológa ÚPSVaR Partizánske tak, že odporca bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 17,00 hod. do soboty do 19,00 hod. a každý týždeň v stredu tri hodiny, od 16,15 do 19,15 hod. s poukazom na to, že maloletá má v čase do 16.15 krúžok. V čase letných prázdnin, teda v mesiacoch júl a august, navrhla, aby mal odporca maloletú celý prvý júlový týždeň a prvý augustový týždeň. Uvedené odôvodnila tým, aby mali odporca i navrhovateľka možnosť tráviť s maloletou letné dovolenky v zahraničí.

Odporca súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súhlasil s navrhovanou výškou výživného v sume 100 € mesačne. Styk s maloletou na čas po rozvode manželstva navrhol upraviť v rozsahu styku každý týždeň v utorok a vo štvrtok, v čase od 15.00 do 19.00 hod., a každý nepárny víkend v čase od 16.00 v piatok, do 19.00 v nedeľu. Má za to, že takouto úpravou styku bude rešpektované právo otca na výchovu a starostlivosť o dieťa a takisto aj právo dieťaťa na rovnovážny a rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Uviedol, že o svoju dcéru sa dokázal samostatne postarať, vodil ju a vyzdvihoval zo škôlky, hral sa s ňou, športoval, chodil s ňou na výlety, využíval svoje pedagogické vlohy a vzdelával ju, čo je potvrdené napríklad aj tým, že navrhovateľka sama na pojednávaní uviedla, že odporca trávil s maloletou tri hodiny denne. Do času rozpadu manželstva boli šťastná rodina a ich vzťah bol vyvážený. Následne, keď došlo k jeho rozpadu a pre neho začalo ťažké obdobie, urobil veci, s ktorými sa nestotožňuje. Ale tieto skutočnosti a toto obdobie je už za ním, vysporiadal sa s tým. Chce sa venovať svojej dcére a chce byť s ňou v kontakte čo najčastejšie, zároveň i maloletá má k nemu vytvorené silné citové väzby. Sama nechápe, prečo so svojím otcom nemôže byť tak ako predtým. Poukázal na to, že znalec v znaleckom posudku navrhuje styk rozšíriť, pričom však ním navrhovaný styk len mechanicky preberá návrh navrhovateľky. Pokiaľ znalec navrhuje, aby k rozšíreniu styku došlo postupnou expozíciou, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k traumatizácii maloletej, chce zdôrazniť, že je vylúčené, aby bolo dieťa traumatizované, ak má čas tráviť so svojím rodičom, ku ktorému má citové väzby, a ktorého má rovnako rada ako druhého rodiča. Nesúhlasí s tvrdením, že striedavá starostlivosť by v aktuálnom vývinovom období maloletej, mohla maloletej spôsobovať akúkoľvek psychickú dekompenzáciu. Maloletá sa momentálne nachádza vo vývinovom období, ktoré je vhodné na adaptáciu, na striedavú starostlivosť, a to vzhľadom na jej vek a vzhľadom na skutočnosť, že v aktuálnom vývoji a psychickom stave maloletej neexistujú žiadne odchýlky od emočného, sociálneho vyspievania. Napriek tomuto presvedčeniu o vhodných podmienkach na striedavú starostlivosť, odporca na striedavej starostlivosti netrvá, avšak má záujem o čo najširší možný styk. Odporca má za to, že navrhovateľka citové väzby medzi ním a maloletou ignoruje a cielene zamedzuje maloletej v jej styku s otcom, v dôsledku čoho maloletá trpí a reálne jej hrozí pretrhnutie citového puta voči vlastnému biologickému otcovi a vznik syndrómu zavrhnutého rodiča. Navrhovateľkou navrhovaný styk preferuje len styk dieťaťa s matkou a ak by mal byť styk upravený v takomto rozsahu, šlo by o nerešpektovanie práv otca a takisto aj nerešpektovanie práv dieťaťa na udržovanie pravidelného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi. Táto skutočnosť môže znamenať do budúcnosti pre maloletú omnoho väčšiu traumu ako zmena prostredia, ktorú maloletá podstúpila. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa v dôsledku odcudzenia je neskôr už ťažko napraviteľná.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcu zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 100 € mesačne a styk odporcu s maloletou navrhol upraviť podľa návrhu navrhovateľky.

Súd po vrátení veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, oboznámením listinných dôkazov, a to sobášnym listom, rodným listom maloletej, dohodou o úprave styku, potvrdením MÚ Partizánske, potvrdením zamestnávateľa odporcu, potvrdením zamestnávateľa navrhovateľky, správou ÚPSVaR Partizánske, správou RPPS ÚPSVaR Partizánske, rozsudkom OS Partizánske č.k. -53 zo dňa 6.11.2012, odvolaním odporcu proti rozsudku, vyjadrením navrhovateľky k odvolaniu, uznesením KS v Trenčíne č.k. -74 zo dňa 11.2.2013, pracovným posudkom odporcu, mzdovým listom odporcu, pracovným posudkom navrhovateľky, mzdovými listami navrhovateľky, správami UPSVaR Partizánske, lekárskou správou, písomným vyjadrením navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, znaleckým dokazovaním - oboznámením znaleckého posudku č. 12/13 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného Partizánske č.k. -53 zo dňa 6.11.2012.

Z manželstva účastníkov pochádza jedno mal. dieťa, a to mal. J., nar. XX.X.XXXX (č.l. 6 spisu), ktorá navštevuje Materskú školu v Partizánskom (č.l. 96 spisu).

Vo svojej výpovedi navrhovateľka vyslovila nesúhlas s tým, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti rodičov. Odôvodnila to nízkom vekom maloletej, ako i potrebou stability domáceho prostredia pre maloletú. Má za to, že odporca, ktorý býva v byte svojich rodičov, nemá pre striedavú starostlivosť vytvorené vhodné bytové podmienky. Uviedla, že odporca sa v čase, keď mal mimomanželský pomer o maloletú riadne nestaral, chodil neskoro domov. Poukázala na to, že odporca sa nedokáže s rozvodom ich manželstva vyrovnať. Odporca maloletej rozpráva, ako navrhovateľku stále miluje a že s ňou chce žiť. V tomto duchu zasiela SMS správy i navrhovateľke. Navrhovateľka poprela, že by odporcovi bránila v stretávaní sa s maloletou. Uviedla, že tak ako pôvodne sľúbila, sama po dvoch mesiacoch iniciovala rozšírenie styku odporcu s maloletou, čo však odporca neakceptoval.

Odporca vo svojej výpovedi vyjadril presvedčenie, že o maloletú sa dokáže samostatne postarať. Má za to, že jeho bytového podmienky sú pre zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov vyhovujúci. Svoj mimomanželský vzťah označil za dávno skončený. Poukázal na veľmi dobrý vzťah vytvorený medzi ním a maloletou. Úpravu styku navrhovanú navrhovateľkou považuje za neprimerane krátku. Uviedol, že navrhovateľka mu v stretávaní sa s maloletou bráni, trvá na odovzdávaní maloletej v presne určenom čase. Pripustil, že navrhovateľke posielal SMS správy s osobným obsahom, odôvodnil to vtedajším psychickým tlakom, pod ktorým bol. Vyjadril presvedčenie, že psychické problémy už nemá a môže riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Zdôraznil, že má možnosť maloletú vyzdvihovať zo škôlky, tiež poukázal na aktívne trávený čas s maloletou.

Navrhovateľka je zamestnaná ako vedúca laboratória v spoločnosti FORTISCHEM a.s., Nováky. Podľa potvrdenia zamestnávateľa poberá priemerný čistý mesačný príjem 794,20 € (č.l. 91-93 spisu).

Odporca je zamestnaný ako učiteľ na Základnej škole v K. N. M.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa poberá priemerný čistý mesačný príjem 607,87 € (č.l. 88-89 spisu).

ÚPSVaR Partizánske vo svojej správe zo dňa 4.4.2013 (č.l. 96 spisu) odporučilo rozšíriť styk odporcu s maloletou na každý párny víkend od piatku 15,00 hod. do soboty 19,00 hod. a každú stredu od 15,00 hod. do 17,30 hod.

V správe psychologičky ÚPSVaR Partizánske zo dňa 3.4.2013 (č.l. 135 spisu) sa uvádza, že počas konzultácii s účastníkmi konania sa nepodarilo uzavrieť rodičovskú dohodu. Navrhovateľka bola naklonená hľadaniu alternatív, odporca trval na svojich návrhoch. Striedavú starostlivosť psychologička neodporučila vzhľadom k nízkemu veku dieťaťa a ku skutočnosti, že dieťa za posledný cca 1 rok u odporcu nespalo. Styk odporcu s maloletou je potrebné rozšíriť, s čím súhlasí i navrhovateľka. Psychologička odporučila rozšíriť styk maloletej s odporcom na dva dni, t.j. jedno prespatie, aby sa maloletá postupne adaptovala na separáciu od matky a odporca mohol tráviť s maloletou viac času. Konzultácia bola tiež venovaná na vhodnosť komunikácie pred maloletou, bolo prebraté nevhodné podporovanie dieťaťa v nereálnych predstavách o spoločnom živote zo strany odporcu. Záverom bolo dané odporučenie na úpravu styku odporcu s maloletou v rozsahu každý párny víkend od piatku 15,00 hod. do soboty 19,00 hod. a každú stredu od 15,00 hod. do 17,30 hod.

Súdom ustanovený znalec W.. P. A., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých v závere znaleckého posudku č. 12/2013 uviedol, že vzhľadom k osobnostnej štruktúre navrhovateľky i odporcu nie je ani u jedného z rodičov znížený predpoklad k zabezpečeniu vyváženej, riadnej výchovy maloletého dieťaťa. Vzťah odporcu k maloletej je harmonický, vytvára priestor k napĺňaniu emocionálnych potrieb maloletej. Napĺňanie potreby vzťahu otca a matky k

maloletej je pre oboch rodičov rovnako významná a prioritná. Realizácia vzťahu odporcu a maloletej je aktuálne oslabená v dôsledku kratšieho trvania spoločne stráveného času. Maloletá je citovo viazaná na oboch rodičov. Aj vzhľadom k veku maloletej je možné pozorovať výraznejšiu fixáciu na navrhovateľku, u ktorej prežíva pocit bezpečia a istoty. Uvedené však nie je atypické vzhľadom k vývinovému obdobiu maloletej. Vzťahová väzba maloletej k rodičom je aktuálne pevne ukotvená, ak keď v poslednom období je táto vzťahová väzba k odporcovi mierne oslabovaná v dôsledku kratšieho trvania spoločne stráveného času. Súčasná úprava styku, podľa ktorej je odporca oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 9,00 hod. do 19,00 hod. je nedostatočná s ohľadom na záujem maloletej. Zmena rozsahu styku odporcu s maloletou je dôvodná. Aktuálne upravený styk je nedostatočný vzhľadom k citovým aj vývinovým potrebám maloletej. Maloletá je citovo naviazaná na oboch rodičov, ale v poslednom období je táto vzťahová väzba k odporcovi oslabovaná v dôsledku kratšieho trvania spoločne tráveného času. Preto znalec navrhol styk odporcu s maloletou rozšíriť tak, aby maloletá mala možnosť tráviť čas s odporcom častejšie s tým, že toto rozšírenie styku odporcu s maloletou je potrebné realizovať postupnou expozíciou, aby nedochádzalo k traumatizácii maloletej z dôvodu náhlej alebo dlhodobej separácie od matky. Postupnou expozíciou sa rozumie navyšovanie počtu hodín, resp. dní styku odporcu s maloletou. Znalec teda navrhol, aby styk odporcu s maloletou bol upravený tak, že odporca bude oprávnený stretávať sa s maloletou nepárny týždeň od piatku do soboty v čase od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každý týždeň v stredu tri hodiny poobede. Zároveň odporučil ďalšie terapeutické vedenie rodičov k osvojeniu si primeranej rodičovskej komunikácie, na ktorú majú predpoklady a k preklenutiu napätiu v ich vzájomnom vzťahu v súvislosti s rozsahom styku maloletej s rodičmi. Vo vyššom veku maloletej je možné uvažovať o zmene rozsahu styku odporcu s maloletou. Striedavá starostlivosť by v aktuálnom vývinovom období mohla spôsobovať psychickú dekompenzáciu, čo by sa mohlo prejavovať nežiaducimi neurotickými prejavmi v prežívaní maloletej.

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

V otázke zverenia maloletého dieťaťa došlo po vykonanom dokazovaní k zhode medzi účastníkmi konania. Odporca, ktorý pôvodne navrhoval zveriť maloletú do striedavej starostlivosti rodičov, následne súhlasil s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky odporučil i kolízny opatrovník ako i súdom ustanovený znalec. Súd preto na čas po rozvode manželstva zveril mal. Ivanu do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Spornou otázkou medzi rodičmi maloletej nebola ani otázka výživného. Po ustálení otázky zverenia maloletej súd uložil odporcovi vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov ako i vek a odôvodnené potreby maloletej. Navrhovateľka je zamestnaná ako vedúca laboratória a poberá čistý mesačný príjem 794,20 €; odporca je učiteľ a poberá čistý mesačný príjem 607,87 €. Maloletá má 5 rokov, navštevuje materskú školu. Jej odôvodnené potreby zahrňujú okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, obuv, detskú kozmetiku a hygienické potreby tiež výdavky na škôlku a záujmové krúžky. Navrhovateľka ani odporca iné vyživovacie povinnosti než k maloletej nemajú. Po posúdení týchto skutočností súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej navrhovanú sumu výživného 100 € mesačne, s ktorou sumou odporca súhlasil, keď má za to, že táto je primeraná nielen príjmovým pomerov oboch rodičov, ale i veku a odôvodneným potrebám maloletej.

Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Spornou otázkou medzi rodičmi maloletej bola úprava styku. O úprave styku s maloletým dieťaťom by sa mali rodičia v prvom rade dohodnúť a upraviť si taký režim stretávania, ktorý by zohľadňoval potreby a záujmy maloletého dieťaťa, časové možnosti rodičov a nepôsobil by pre maloleté dieťa stresujúco. Situácia, kedy styk dieťaťa s rodičom, prebieha len v striktne stanovenom čase, určite nie je optimálna. K dohode rodičov však nedošlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť potrebu komunikácie medzi rodičmi vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Sú to práve rodičia, ktorí svoje maloleté dieťa najlepšie poznajú a ktorí zároveň svojim postojom a správaním na maloleté dieťa výrazne vplývajú. Až v prípade, že k dohode medzi rodičmi nedôjde, ako tomu bolo i v tomto prípade, rozhodne o úprave styku súd. Pri určení úpravy styku je súd povinný prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, súd je tiež povinný rešpektovať právo dieťaťa stretávať sa so svojim rodičom ako i právo rodiča stretávať sa s dieťaťom. Za týmto účelom bolo vo veci vykonané i znalecké dokazovanie, ktorého závery súd použil ako podklad pre svoje rozhodnutie. Odporca so závermi znaleckého posudku nesúhlasil. Súd však po preskúmaní nielen záverov ale i celého obsahu znaleckého posudku dospel k záveru, že znalecký posudok bol vypracovaný riadne, komplexne, znalec podrobne vypočul oboch rodičov i maloletú, dôsledne rozobral psychologické profily rodičov i maloletej a zodpovedal všetky položené otázky. Pokiaľ odporca namieta, že znalec len

mechanicky prebral návrh navrhovateľky, je potrebné uviesť, že znalec svoje závery riadne odôvodnil a samotná skutočnosť, že odporca s týmito závermi nesúhlasí, nie je dôvodným spochybnením tohto dôkazu. Tiež nie je možné súhlasiť s tým, že by si znalec rozporoval v tom, že označil úpravu styku za nedostatočnú s ohľadom na záujem maloletej a pri tom sám navrhol nedostatočnú úpravu styku. Je zjavné, že znalec sa vyjadroval k pôvodnej úprave styku a túto označil za nedostatočnú; nie úpravu styku, ktorú sám navrhol. Nebolo tiež preukázané tvrdenie odporcu, že navrhovateľka mu zámerne bráni v styku s maloletou. Pokiaľ navrhovateľka trvá na odovzdávaní maloletej v presný čas, tu je potrebné poukázať na hodinu odovzdania, ktorá doposiaľ bola 19,00 hod. Vzhľadom k veku maloletej sa dá predpokladať, že maloletá chodí skôr spávať. Hoci odporca opakovane tvrdil, že k pôvodne uzavretej dohode bol navrhovateľkou donútený pod hrozbou, že maloletú neuvidí, pred znalcom sa odporca vyjadril, že navrhovateľka niečo také ani nenaznačila, ale sám to tak nejak cítil. Navrhovateľka dodržala svoj sľub, že pôvodne predložená dohoda je len dočasná a po dvoch mesiacoch sama ponúkla rozšírenú úpravu styku. Taktiež, ako vyplýva zo správ o psychologických konzultáciách na RPPS ÚPSVaR Partizánske, navrhovateľka navrhovala rôzne alternatívy riešenia, odporca so žiadnou nesúhlasil. V súlade so závermi znaleckého posudku, ale i správ ÚPSVaR Partizánske a psychologičky RPPS ÚPSVaR Partizánske ako i odporučenia kolízneho opatrovníka súd upravil styk odporcu s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou J. každý nepárny týždeň v čase od piatku od 17,00 hod. do soboty do 19,00 hod. a každý týždeň v stredu v čase od 16,15 hod. do 19,15 hod.; v čase letných prázdnin počas prvých 10 dní v mesiaci júl a počas prvých 10 dní v mesiaci august príslušného roku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého účastníci v konaní o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Partizánske v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (, ods. 1 ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej

- príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa , účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , )

Pokiaľ si osoba povinná platiť výživné nebude plniť povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia prostredníctvom exekúcie.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné

V prípade, že styk rodiča s maloletým dieťaťom nie je realizovaný v súlade s

rozsudkom je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi

styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.