Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/16/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, v právnej veci navrhovateľky RNDr. V. S. rodenej M., bytom V. Y. XXX/XX, W., právne zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom Š. Moyzesa 8, Prievidza proti odporcovi Mgr. J. S., bytom H. XXXX/XX, W., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. J. S., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode, v konaní zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. novembra 2012, č.k. -53, v senáte jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - o úprave výkonu práv a povinností k mal. J. S. , nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov, J. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Súčasne upravil styk odporcu s maloletým dieťaťom na čas po rozvode a to tak, že tento je oprávnený stretávať sa s mal. Ivanou každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že navrhovateľka je povinná v určenom čase maloleté dieťa odporcovi odovzdať vo svojom bydlisku a odporca je povinný dieťa navrhovateľke v určenom čase na tom istom mieste odovzdať. Súčasne stanovil povinnosť navrhovateľke informovať prostredníctvom elektronickej pošty odporcu pravidelne vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol s odkazom na ust. § 18 Zákona o rodine a ust.§ 23 ods. 1 Zákona o rodine, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, keďže manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, neplní si svoj spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného na výchovu detí ako aj prostredia kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujú si navzájom pomoc a podporu. Uviedol, že účastníci spolu nežijú, nezdieľajú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne a manželstvo si neplní ani biologickú funkciu. Za príčinu rozvratu manželstva označil mimomanželský vzťah odporcu, ktorý sa opakovane dopustil nevery, napriek zisteniu ktorej mu navrhovateľka dala šancu na obnovenie spolužitia, ktorú však tento nevyužil. Z vykonaného dokazovania v tomto smere okresný súd uzatvoril, že nie je možné vzhľadom na rozvrat manželstva, očakávať obnovu manželského spolužitia, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Súčasne s poukazom na ust. , keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, tieto upravil v

súlade s návrhom navrhovateľky tak, že maloleté dieťa s odkazom na ust. § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi s odkazom na ust. § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine určil vyživovaciu povinnosť v prospech maloletého dieťaťa v sume 100,- eur mesačne, ako uviedol za súhlasu oboch účastníkov konania. Súčasne uviedol, že dohodnutá výška výživného zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa i príjmové možnosti a schopnosti odporcu. Styk odporcu s maloletým dieťaťom súd upravil vychádzajúc z ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine na každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. s odôvodnením, že vychádzal z písomnej dohody rodičov priloženej k návrhu a súčasne zdôraznil, že rodičia sa môžu dohodnúť i na stretávaní odporcu s maloletým dieťaťom nad rámec tejto úpravy, prípadne je možnosť po čase domáhať sa na súde návrhom rozšírenia takto určenej úpravy styku. Ďalej vychádzajúc z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine uložil navrhovateľke povinnosť informovať prostredníctvom elektronickej pošty odporcu pravidelne vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a to v časti úpravy výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Rozsudok okresného súdu v časti rozvodu manželstva účastníkov konania, zostal odvolaním nedotknutý. Odporca v zmysle svojho odvolania žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a to tak, že maloleté dieťa na čas po rozvode zverí do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu s tým, že maloletá bude jeden týždeň od pondelka od 16.00 hod. v párnom týždni, do pondelka 16.00 hod. v nepárnom týždni s matkou a jeden týždeň od pondelka od 16.00 hod. v nepárnom týždni, do pondelka do 16.00 hod. v párnom týždni s otcom s tým, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať opakovane v stanovených časových obdobiach. Podľa jeho vyjadrenia striedavá osobná starostlivosť začne právoplatnosťou rozsudku, odovzdávanie maloletej sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho z rodičov, ktorému končí súdom stanovený styk s tým, že žiaden z rodičov nebude povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa druhému z rodičov. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd v prípade, ak ponechá maloleté dieťa na čas po rozvode v starostlivosti matky a on bude zaviazaný prispievať na dieťa stanoveným výživným, zmenil rozsudok okresného súdu v časti o úprave styku tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom na čas po rozvode každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny víkend v čase od 16.00 hod. v piatok do 19.00 hod. v nedeľu bez prítomnosti matky s tým, že navrhovateľka je povinná v určenom čase dieťa otcovi odovzdať vo svojom bydlisku a odporca je povinný dieťa navrhovateľke v určenom čase na tom istom mieste vrátiť. V odôvodnení svojho odvolania poukázal na to, že podľa jeho názoru je potrebné z hľadiska zdravého vývinu dieťaťa, aby obaja rodičia mali poskytnutý rovnaký priestor na výchovu dieťaťa. Keďže kontakt rodiča je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje zdravý vývoj dieťaťa je tiež v jeho záujme, aby malo zo strany druhého rodiča vytvorené podmienky na rovnovážny vzťah s oboma rodičmi. Z týchto dôvodov má on ako otec záujem o čo najširší kontakt s maloletou dcérou a preto žiada o striedavú starostlivosť. Poukázal na to, že je starostlivým otcom, ktorý si svedomite plní svoje rodičovské povinnosti, má s dieťaťom vytvorený silný citový vzťah. Uviedol, že rovnako má vytvorené aj podmienky pre starostlivosť, resp. častý kontakt s dieťaťom, pretože býva v byte so svojimi rodičmi v W., ktorý je priestorný a nachádza sa v tesnej blízkosti škôlky maloletého dieťaťa. K časti rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený styk s dieťaťom na čas po rozvode uviedol, že s takouto úpravou styku v priebehu konania nesúhlasil a žiadal, aby bol jeho styk s dieťaťom upravený tak, ako to žiada v rámci odvolacieho konania, napriek čomu sa súd s jeho vyjadrením ani nezaoberal, neprihliadal na konkrétne okolnosti prípadu, nevzal do úvahy jeho vzťah k maloletému dieťaťu a rozhodol o úprave styku v súlade s vynútenou dohodou predloženou navrhovateľkou, s ktorou on nesúhlasil a bez toho, aby zvážil aký dopad bude mať na maloletú takéto obmedzenie jej stýkania s otcom, s ktorým predtým denno-denne trávila svoj voľný čas, ktorým rozhodnutím je vytvorený priestor pre bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu adekvátne sa stretávať s druhým rodičom, čo podľa jeho názoru je výrazným nedostatkom vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj jeho osobnosti v citovej a charakterovej oblasti. Poukázal na to, že okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, aký dopad bude mať na maloleté dieťa také výrazné obmedzenie styku s otcom, ako je vymedzené súdnym rozhodnutím ani tým, či pre takýto záver v čase jeho rozhodovania, bola existencia okolností svedčiacich v prospech takého výrazného obmedzenia jeho rodičovských práv.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení proti podanému odvolaniu, ktoré podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žiada rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho skutkovými aj právnymi závermi a to tak v časti, ktorá odvolaním napadnutá nebola, t.j. čo do príčin rozvratu manželstva, ako aj v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Jednoznačne nesúhlasila s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, ako to v odvolaní žiadal odporca. Poukázala na vek dieťaťa ako aj skutočnosť, že dieťa muselo v minulom roku v krátkom časovom slede podstúpiť dve sťahovania, čo bolo pre dieťa veľmi stresovou a záťažovou situáciou (prvé sťahovanie do väčšieho bytu a druhé sťahovanie po zistení odporcovej nevery do rodinného domu navrhovateľkiných rodičov), pričom maloleté dieťa veľmi zle znáša zmenu prostredia aj zmenu ľudí. Po návrate od odporcu je často nekľudné, rozhárané až roztopašné a nevie sa sústrediť na vykonávanie jednoduchých činností. Uviedla, že odporca vzhľadom na to, že netrávi dlhodobý čas s maloletým dieťaťom, toto úplne nepozná a neuvedomuje si aký dopad by malo na dieťa opakované odlučovanie od matky, na ktorú je dieťa silne citovo aj fyzicky naviazané. Narušením tohto prostredia odporcom žiadanou starostlivosťou by podľa jej názoru stratilo dieťa domov i dôveru v ľudí. Poukázala na to, že odporca sa o dieťa nikdy nestaral celkom sám, nechodil s dieťaťom k lekárovi, nevodil ju do škôlky, nevaril, nekupoval jej oblečenie, nezostával s ňou keď bola chorá doma a podobne. Navyše odporca momentálne býva v malometrážnom byte u svojich rodičov, v ktorom chýba pre dcéru samostatná izba. Ďalej poukázala na to, že odporca má známosť, s ktorou sa intímne stýka a preto navrhovateľka nesúhlasí, aby dieťa malo spoločnú izbu s odporcom. Striedavá starostlivosť za tejto situácie podľa jej názoru by mohla z dôvodu dlhodobého odlučovania od matky vzhľadom na vek dieťaťa vážne poškodiť psychiku maloletej a narušiť jej zdravý citový vývin. Ďalej poukázala na to, že takáto forma starostlivosti o dieťa si vyžaduje vzájomnú dôveru oboch rodičov, ktorú však navrhovateľka voči odporcovi nemá potom, ako rozvrátil ich manželstvo a opakovane ju klamal, z čoho vyplýva, že nemá morálne zábrany, ďalej poukázala na to, že požíva alkohol, notoricky klame, navštevuje psychiatra, musí užívať lieky na upokojenie a potom ako ho navrhovateľka s maloletou opustili musel vyhľadať lekársku pomoc. Podľa jej názoru odporca trpí depresiami a je psychicky nevyrovnaný. S ohľadom aj na túto skutočnosť podľa jej názoru bolo správne rozhodnutie okresného súdu aj v časti, v ktorej bol upravený styk otca s dieťaťom na čas po rozvode. Súčasne v písomnom vyjadrení napriek tomu, že odvolaním odporcu nebolo dotknuté rozhodnutie súdu v časti o rozvod manželstva poukazovala na opodstatnenosť dôvodov, ktoré ju k návrhu na rozvod manželstva viedli spočívajúcim jednak v spôsobe, akým odporca pristupoval k spoločnému životu počas trvania manželstva ako aj v jeho opakovanej nevere. Poukázala na nepravdivosť tvrdení odporcu spočívajúcich v tom, že nemá problémy s alkoholom, kde uvádzala konkrétne príklady, kedy evidentne odporca bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Poukázala aj na to, že odporcu od mája 2011 každodenná starostlivosť o dieťa zaťažovala aj v čase, keď dieťa vzal von z dôvodu, že s ňou chce stráviť spoločný čas, odkladal ho však u svojej matky a svojej sestry a on pod rôznymi zámienkami odchádzal preč. Uviedla, že dieťa ho začalo odmietať, pretože odporca s ním nemal trpezlivosť, správal sa k dieťaťu autoritatívne v dôsledku čoho sa dieťa viac upälo citovo na navrhovateľku. Pokiaľ ide o dohodu vo veci úpravy styku, ktorú predložila súdu uviedla, že táto bola účastníkmi podpísaná potom, ako sa odsťahovala navrhovateľka zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom a to za účelom určenia pravidiel stretávania sa dieťaťa s otcom, keďže už nežili v spoločnej domácnosti. Podľa jej názoru takto vymedzený styk otca s dieťaťom bol navrhovateľkou odporcovi a jeho rodičom slušne vysvetlený a táto dohoda podľa nej sledovala na prvom mieste čo najmenšiu psychickú ujmu ich spoločného dieťaťa. Poukázala na to, že odporca na pojednávaní dňa 06.11.2012 nespochybňoval tvrdenia navrhovateľky ani inak neapeloval na svoj obmedzený styk s dieťaťom. Označila za nepravdivé tvrdenie odporcu, že bráni jeho styku s dieťaťom. Uviedla, že prihliada len na záujmy dieťaťa a na jeho psychickú a citovú stabilitu, s cieľom vytvoriť mu pokojný a harmonický život.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. v časti výkonu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, je potrebné zrušiť a to podľa a čo do tejto časti podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa

V preskúmavanej veci bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a súčasne bol upravený výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode manželstva. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol, nebol napadnutý odvolaním, preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a ich povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Ako vyplýva z cit. zákonných ustanovení rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné prihliadať na záujem maloletého. Záujem maloletého však nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu treba rešpektovať vytvorený faktický vzťah. Zásadne na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti toho - ktorého z rodičov majú vplyv tieto okolnosti: osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, vzor pre vytvorenie sociálnej úlohy, kontinuita prostredia pre dieťa. Možnosť súdu na čas po rozvode zveriť dieťa buď do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov priniesla do ktorá pripustila možnosť nariadenia striedavej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa. Za týchto okolností musí prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní skúmať vždy splnenie zákonných podmienok pre takýto postup a výsledky jeho zistení sa musia odraziť jednak vo vykonanom dokazovaní, ako aj v samotnom odôvodnení rozhodnutia, kde sa musí vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré striedavú osobnú starostlivosť, ktorú žiada jeden z rodičov neakceptuje. Súd nemá dôvod sa podmienkami striedavej osobnej starostlivosti zaoberať a nemôže túto za týchto okolností ani nariadiť, výlučne v prípade, ak obaja rodičia takúto striedavú starostlivosť vylučujú, resp. s ňou nesúhlasia.

Aj konanie vo veci výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je konaním dôkazným. Vychádzajúc z ust. , ods. 2 aj pre toto konanie platí, že súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Vzhľadom k tomu, že v preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otec maloletého dieťaťa, teda odporca prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa, čo vyplýva jednak zo správy psychologičky zo dňa 31.10.2012, ktorá je súčasťou spisu, jednak priamo vo svojej výpovedi na pojednávaní vyjadril svoj nesúhlas so zverením mal. dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky, pochybil okresný súd pokiaľ sa za danej situácie v konaní nezaoberal tým, či na strane odporcu je existencia podmienok z hľadiska zákona rozhodujúcich preto, aby sa rovnocenne mohol na

osobnej starostlivosti o dieťa s navrhovateľkou, ako matkou a to formou striedavej osobnej starostlivosti podieľať. Z tohto pohľadu je zrejmý aj rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a odôvodnením napadnutého rozsudku, pokiaľ sa v ňom uvádza, že dieťa bolo zverené navrhovateľke a odporcovi bola určená vyživovacia povinnosť za súhlasu oboch účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že v priebehu prvostupňového konania nevyplynuli z vykonaného dokazovania žiadne skutočnosti, /tvrdenia matky v tomto smere sú doposiaľ len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení/, ktoré by relevantným spôsobom mohli vylúčiť úvahy o možnej striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, rozhodol okresný súd nesprávne, keď maloleté dieťa na čas po rozvode vychádzajúc z cit. zákonných ustanovení zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, teda matky, bez toho, aby sa vysporiadal s existenciou podmienok na striedavú starostlivosť na strane otca, v kontexte so zreteľom na záujem mal. dieťaťa. Výška vyživovacej povinnosti určená napadnutým rozhodnutím súdu odporcovi v prospech maloletého dieťaťa na čas po rozvode, odporcom v zmysle jeho odvolania síce priamo spochybnená nebola, avšak vychádzajúc z ust. , ods. 2, písm. a/ je potrebné uviesť, že aj čo do tejto časti je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné. Nevyplýva z neho aké odôvodnené potreby na strane mal. dieťaťa a osobné majetkové pomery na strane rodičov súd pri určení výšky výživného vzal do úvahy, ktoré okolnosti sú rozhodujúce z hľadiska zákona pre rozhodnutie v tomto smere. Neobstojí záver, že odporca s výškou výživného súhlasil, pretože aj v prípade rodičovskej dohody / ani o taký prípad však v preskúmavanej veci nejde/, nemôže súd túto schváliť bez toho, aby sa zaoberal tým, či jej obsah je súladný so záujmom a odôvodnenými potrebami dieťaťa, ako aj s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

Ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a ak rodičia žijú spolu prihliadne na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ako bolo vyššie uvedené z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako okresný súd vyhodnotil skutkové okolnosti a na základe existencie ktorých z hľadiska zákona výšku výživného na čas po rozvode ustálil.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola ešte odporcom napadnutá časť rozsudku týkajúca sa úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom na čas po rozvode.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, teda matka a otec sú pri ich výkone zásadne rovnocenní. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove dieťaťa, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť čo v najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine.

Obidvaja rodičia by mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravý, fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.

V danom prípade v preskúmavanej veci bola navrhovateľkou súčasne s podaným návrhom na rozvod manželstva predložená aj dohoda, ktorú ako uviedla uzatvorili s otcom po jej odchode s dieťaťom zo spoločnej domácnosti, v zmysle ktorej bol oprávnený otec s dieťaťom sa stretávať každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. teda prakticky dvakrát do mesiaca. Navrhovateľka tak v priebehu konania, ako aj v rámci svojho písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu otca tvrdila, že takto vymedzený styk otca s dieťaťom na čas po rozvode je t.č. postačujúci vzhľadom jednak na zastabilizovanie dieťaťa v novom prostredí, ako aj zmeny v správaní dieťaťa, ktoré sú podľa nej zreteľné potom, ako sa dieťa s otcom stretne. Z obsahu dohody nevyplýva, že túto účastníci konania uzatvorili s tým, že má byť súčasťou rozhodnutia súdu pre prípad rozvodu manželstva a samotný odporca v priebehu konania túto zásadným spôsobom spochybnil, s úpravou styku v zmysle tejto dohody jednoznačne nesúhlasil a v podstate tvrdil tak pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní, že kopíruje len to, čo žiada samotná navrhovateľka bez ohľadu na záujem dieťaťa a jeho právo na rovnocennú možnosť podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa aj formou adekvátne upraveného styku s maloletým dieťaťom na čas po rozvode. Skutočnosť, že odporca nesúhlasil s úpravou styku v rozsahu, ako to je prezentované v predloženej dohode vyplýva aj zo správy psychologičky zo dňa 31.10.2012, ktorá vykonal pohovor s účastníkmi konania, v ktorej sa uvádza, že v priebehu pohovoru bolo zvažované viac alternatív styku otca s dieťaťom, menovite styk každý párny víkend, styk cez týždeň, pričom zo správy vyplýva, že vzhľadom k tomu, že dieťa má rado oboch rodičov je potrebné, aby sa s otcom stretávala čo najviac. Záver z konzultácie bol taký, že s poukazom na dobré komunikačné predpoklady účastníkov je predpoklad, že sa dohodnú o styku a najvhodnejšiu alternatívu budú prezentovať na pojednávaní.

Pokiaľ odporca ako dôvod odvolania čo do tejto časti uvádzal, že okresný súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom bez toho, aby rešpektoval záujem maloletého dieťaťa a jeho právo ako otca rovnocenným spôsobom sa aj touto formou na výchove maloletého dieťaťa aj po rozvode manželstva podieľať, pričom pre svoje rozhodnutie v danom smere nedostatočne zistil skutkový stav, je podľa názoru odvolacieho súdu tento dôvod odvolania v celom rozsahu opodstatnený s poukazom na čo bolo potrebné za použitia aj čo do tejto časti napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť.

Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami otca proti výrazne obmedzenému styku s dieťaťom na čas po rozvode, ako ani so skutočnosťou že navrhovateľkou predloženú dohodu namietal a bez ďalšieho v odôvodnení svojho rozsudku týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom uviedol len skutočnosť, že tento upravil s odkazom na písomnú dohodu rodičov priloženú k návrhu. Takýto postup okresného súdu nemá oporu v zákone. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľkou predložená dohoda nie je súčasťou súdneho rozhodnutia a teda vo veci úpravy styku rozhodoval autoritatívne súd. Nie je preto dostatočne zrejmé a preskúmateľné, prečo súd styk odporcu s dieťaťom na čas po rozvode bez ďalšieho dokazovania vychádzajúc len z tvrdení navrhovateľky upravil v rozsahu navrhovateľkou predloženej dohody, ktorú zásadným spôsobom odporca spochybňoval. Súd sa pri svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal zo správou psychologičky podanou súdu v priebehu konania, z ktorej jednoznačne vyplýva, že táto v záujme zachovania a rozvíjania citových väzieb otca s dieťaťom, ktoré vyhodnotila pozitívne, doporučuje čo najčastejší styk otca s dieťaťom za čo nemožno považovať takú úpravu styku odporcu s dieťaťom, v rámci ktorej je mu umožnené sa s maloletým dieťaťom stretnúť len dvakrát do mesiaca. Takáto úprava styku bez preukázania relevantných okolností, ktoré by umožňovali súdu pri svojom rozhodovaní takto radikálnym spôsobom obmedziť styk otca s dieťaťom (na existenciu, ktorých však okresný súd žiadne dokazovanie nevykonal) nemožno uzatvoriť, že tento rozsah úpravy styku korešponduje so záujmom maloletého dieťaťa, ktorý mal mať na zreteli predovšetkým okresný súd pri svojom rozhodovaní v tomto smere, rovnako tak nie je súladný ani s právami otca, ako rodiča vyplývajich mu z ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Takto upravený styk naopak bez relevantných dôvodov prakticky znemožňuje odporcovi rovnocenným spôsobom sa na výchove maloletého dieťaťa podieľať, čo môže mať za následok postupnú stratu vzájomných citových väzieb a odcudzenie medzi otcom a maloletým dieťaťom.

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude pri ďalšom postupe opätovne podrobne vypočuť účastníkov konania, vo veci existencie podmienok a vhodnosti zverenia mal. dieťaťa do prípadnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, na existenciu prípadných okolností, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na rozsah úpravy styku s maloletým dieťaťom, pre prípad, že okresný súd dospeje opätovne k záveru vo veci vhodnosti výlučnej starostlivosti o dieťa zo strany matky, vykonať dokazovanie za účelom preukázania, prípadne vyvrátenia takýchto skutkových tvrdení, vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré v tomto smere v odvolacom konaní tvrdili účastníci, náležite vyhodnotiť všetky dôkazy ( ), pričom nemožno ponechať bez povšimnutia aj obsah správy z psychologického posúdenia maloletého dieťaťa s doporučením častého styku otca s dieťaťom a následne súd prvého stupňa opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie bude povinný odôvodniť tak, aby bolo súladné s kritériami v zmysle ust. , ods. 2

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vysloveným právnym názorom je prvostupňový súd viazaný ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.