Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-3658-2008.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Er/3658/2008
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35925922 proti povinnému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XX o vymoženie 184,68 € s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod. sp. zn. EX 644/2008, takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka pod sp. zn. EX 644/2008 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie vo výške 71,58 € a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5608 011294 zo dňa 03.07.2008 poveril Okresný súd Revúca súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému o vymoženie 184,68 € s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, so sídlom Mydlárska 185, Žilina, sp. zn. UD-465/07-MK zo dňa 30.01.2008. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 06.06.2008.
Na výzvu súdu boli súdu predložené dohoda o uznaní dlhu č. 3168516065 so splátkovým kalendárom (ďalej len Dohoda o uznaní dlhu) a Zmluvné ustanovenia (ďalej len Všeobecné obchodné podmienky), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Dohody o uznaní dlhu, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Súd zistil, že povinný uzatvoril s oprávneným dňa 14.05.2007 Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému záväzok vo výške 133,53 € (4.023,- Sk), v 8 mesačných splátkach vo výške 16,69 € (503,- Sk).
Podľa čl. 9 Všeobecných obchodných podmienok, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky v článku 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi.
Podľa čl. 9.2 Všeobecných obchodných podmienok, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou tejto Dohody budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní jedným z nasledujúcich rozhodcov (JUDr. Gustáv Ret, Mgr. Michal Krnáč, JUDr.
Erik Končok). V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že žiadny z rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.
Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o uznaní dlhu, ktorú súd posúdil ako právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, teda na tento právny vzťah sa použijú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodu o uznaní dlhu oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí i predmetná Dohoda o uznaní dlhu spĺňať vyššie uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.
Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Podľa citovaného § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá.
Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia Dohody nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. V súvislosti s ktorou bola rozhodcovská doložka vyhodnotená ako neprijateľná podmienka.
Predmetná Dohoda o uznaní dlhu obsahuje v čl. 9.2 Všeobecných podmienok rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory z Dohody o uznaní dlhu rozhodne rozhodca. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných podmienkach, s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom Dohody, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise Dohody nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú Dohodu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne.
Rozhodcovská doložka neumožňuje zmluvným stranám voľbu, či podajú žalobu na všeobecný súd SR alebo rozhodcovský súd. Súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd a tým povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý z Dohody, videl tunajší súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech povinných.
Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 9.2 Všeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie Dohody o uznaní dlhu zo zákona neplatné.
Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých
prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému z Dohody o uznaní dlhu a dňa 30.01.2008 vydal rozsudok sp. zn. UD-465/07-EK a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia Dohody a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci.
Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok oprávneného ako postupníka, ktorý vznikol na základe zmluvy o pripojení ( v rozhodcovskom rozsudku nie je uvedené ani číslo zmluvy o pripojení ani dátum jej uzatvorenia), ktorú uzatvoril povinný so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v Dohode, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia Dohody o uznaní dlhu, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul je teda nulitným právnym aktom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Súdny exekútor si podaním zo dňa 06.09.2013 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 75,56 €, a to nasledujúcim spôsobom:
1. odmena podľa § 14 vyhlášky po zaokrúhlení v zmysle § 26 vyhlášky.........................33,50 €
2. náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky
- poštovné..........................................................................................................................26,15 €
- telekomunikačné...............................................................................................................3,32 €
Spolu.................................................................................................................................29,47 €
3. DPH...............................................................................................................................12,59 €
Celkom spolu....................................................................................................................75,56 €
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora má oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého žiadal vykonanie exekúcie, je nulitným právnym aktom.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,58 €, ktoré pozostávajú: 1/ z odmeny podľa § 14 vyhlášky, po zaokrúhlení v zmysle § 26 vyhlášky vo výške 33,50 €.2/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 26,15 €, nakoľko súd nepriznal náhradu za telekomunikačné výdavky, nakoľko z obsahu exekútorského spisu nevyplýva skutočnosť, že tieto náklady v priebehu vykonávania exekúcie vznikli a 3/ DPH vo výške 11,93 €, nakoľko odmena bola skrátená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.