Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-9-2013.pdf
PDF · 71.36 KB
Case nature
Subarea
11CoE/9/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej V. Q. so sídlom v M., Q. Z., D.É. S. X, T. XX Z., IČO: 30 807 484, proti povinnému A. V..R..J.., Z., M.Z. X, T. XX Z., IČO: 36 174 378, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 2.154,07 € s prísl., odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 39Er/1888/2011-11, Ex 2072/2011 z 19.10.2012 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, Štúrova 17, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 11,83 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, Štúrova 17, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 48 € a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie č. T./T. z 27.7.2011 predložil súdny exekútor dňa 5.9.2012 súdu vyčíslenie svojich exekučných trov spolu s kompletným exekučným spisom s odôvodnením, že súd uznesením sp. zn. 4CoKR/4/2012 povolil reštrukturalizáciu povinného. Súd vychádzal z § 114 ods. 1 písm. b), § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/104/2008, podľa ktorého v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného sa exekučné konanie zo zákona zastavuje, pričom súd o tom nevydáva samostatné rozhodnutie. Na základe analógie v procesnom práve bol toho názoru, že je treba obdobne postupovať aj v tomto prípade, a preto súd považoval exekúciu zo zákona za zastavenú. O trovách exekúcie súd rozhodol s poukazom na § 203 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), nakoľko podľa názoru súdu je možné toto ustanovenie analogicky použiť aj v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu povolenia reštrukturalizácie na majetok povinného. Za účelné považoval trovy exekúcie vo výške 48 €, ktoré pozostávali z odmeny za získanie poverenia (3,32 €), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, čo súd vyčíslil nesprávne na 33,19 €, k čomu pripočítal náhradu DPH vo výške 20% (6,6 €). Ďalej súd priznal náhradu hotových výdavkov za výdavky spojené s vedením spisu (3,32 €) a doporučené doručenie do vlastných rúd (3,20 €) + 20% DPH (1,30 €).
Uvedené rozhodnutie napadla včas podaným odvolaním oprávnená a navrhla, aby odvolaniu vyhovel sudca a napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu alebo ho zmenil tak, že zaviaže k náhrade trov exekúcie povinného. Namietala, že prvá zmienka o reštrukturalizácii povinného bola zverejnená dňa 18.1.2012 a oprávnená pri podaní návrhu nemohla predpokladať, že povinný sa dostane do situácie, že požiada o reštrukturalizáciu a súd ju povolí. Súdny exekútor mal podľa jej názoru dostatok času na vymoženie pohľadávky oprávnenej ako aj trov exekúcie. Podľa jej názoru účel reštrukturalizácie je odlišný od účelu konkurzu, a preto v danom prípade nie je možné použiť analogicky ustanovenie § 203 ods. 3 EP a preniesť záväzky na oprávneného. Súd mal uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, pričom poukázal aj na účel exekučného poriadku, ktorým je zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného výkonu rozhodnutia. Podľa jej názoru je nutné prihliadať na to, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorská činnosť je vykonávaná v podnikateľskom režime. Riziko, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora je kompenzované jeho monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. V časti výšky trov poukázala na to, že získanie poverenia a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú 2 úkony v hodnote 3,32 €, pričom ich súčet súd stanovil na 33,19 €. Ďalej namietala priznanie hotových výdavkov spojených s vedením spisu, ktoré sú nákladmi exekútorského úradu. Výdavky označené ako doručenie do vlastných rúk (DVR) označila ako nezrozumiteľné.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie oprávnenej je v časti výšky trov dôvodné, a preto napadnuté uznesenie v časti trov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,81 €.
Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a o reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú
Podľa § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že pohľadávka sa v reštrukturalizácii prihlasuje podobným spôsobom ako v konkurze a súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, keď považoval exekučné konanie za zastavené ex lege.
Podľa § 203 ods. 3 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Súd prvého stupňa správne pre rozhodnutie o náhrade trov aplikoval na vec § 203 ods. 3 EP, nakoľko exekučné konanie už nemožno obnoviť a teda nebolo by možné čakať na výsledok reštrukturalizačného konania a na prípadnú možnosť vymáhať trovy exekúcie od povinného.
K výške trov priznaných súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že nepovažoval náhradu hotových výdavkov spojených s vedením spisu za oprávnenú, nakoľko nesmeruje bezprostredne k vymoženiu pohľadávky, a preto túto náhradu nepriznal. Súd prvého stupňa ďalej nesprávne spočítal paušálne odmeny za získanie poverenia a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2 x 3,32 €), pričom správny súčet mal byť 6,64 €. K namietanému poštovnému za doporučene DVR odvolací súd uvádza, že poštovné za DVR (doručenie do vlastných rúk) mal z exekučného spisu za preukázané a preto ho priznal. Za účelne vynaložené považoval teda trovy exekúcie vo výške 11,81 € vrátane náhrady DPH vo výške 20%.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.