Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/11/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci v prospech oprávnenej: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, so sídlom V. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: DRIN, s.r.o., IČO: 36 250 473, so sídlom Diakovce 276, vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky dňa 7. apríla 2016, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom exekútorského úradu Javorová 7, Šaľa (nástupca pôvodného súdneho exekútora A. B. C.), pod sp. zn. EX 489/2011, o vymoženie 100,82 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -21 zo dňa 8. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a a (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že dňa 14. júla 2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, s ktorým oprávnený súhlasil. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom exekučného spisu, s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, so správou o stave exekúcie ako aj so súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie a vzhľadom na skutočnosť, že poverený súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné vymáhanú pohľadávku oprávneného uspokojiť, exekúciu sa nepodarilo vykonať žiadnym zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku a ďalšie pokračovanie v exekúcii by viedlo len k navyšovaniu trov v rozpore so zásadou hospodárnosti, súd aj s ohľadom na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie, podľa Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, o trovách exekúcie súd rozhodol podľa Exekučného poriadku, Exekučného poriadku, Exekučného poriadku a tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník ( ) po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučné konanie malo byť zastavené z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 7. apríla 2016 vymazaný z obchodného registra. Zánik povinného ako právnickej osoby bez právneho nástupcu by mal súd považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie, t. j. má za následok neprípustnosť exekúcie, a preto je potrebné exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ktoré ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých pričin vedúcich k zastaveniu exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. decembra 2004). Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku povinného - právnickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Oprávnený ďalej uviedol, že mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi ani podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, keďže povinný bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už vymazaný z obchodného registra, už neexistuje a z toho dôvodu súd už nemôže posudzovať jeho majetnosť alebo nemajetnosť. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však povinný už právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Nemožno totiž klásť na ťarchu oprávnenému, že došlo k zániku povinného, keďže bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Z toho dôvodu nemožno zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.

3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Podľa Exekučného poriadku účinného od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového konania, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( Exekučného poriadku, ), či podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

11. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že prípustnosť odvolania proti výroku o zastavení exekúcie, aj keď dôvody odvolania nesmerujú proti samotnému výroku, ale len proti odôvodneniu výroku o zastavení exekúcie, je potrebné vyvodiť zo zásady ústavne konformného výkladu právnych predpisov v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č.k. -38 zo dňa 27. apríla 2022. V citovanom náleze Ústavný súd SR konštatoval, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením odvolacieho súdu porušené a to tým, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, pretože zastával názor, že po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu) zaniklo právo ním priznané. Avšak sťažovateľ sa vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie domáhal zastavenia exekúcie z iného dôvodu, a to podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, t. j. z dôvodu, že táto je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Aj keď je pravdou, že podľa odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, v tu preskúmavanej veci nemožno prehliadnuť ten fakt, že dôvod, resp. dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastavuje, sú rozhodujúce pre rozhodnutie o trovách exekúcie, resp. o tom, kto a v akej výške tieto trovy znáša. Dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavuje, môže byť dôležitý napr. aj pre posúdenie (ne)existencie prekážky rozsúdenej veci. Okrem toho tým, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je odvolanie proti tam označeným rozhodnutiam o zastavení exekúcie prípustné, v prípade využitia tohto riadneho opravného prostriedku subjektom na jeho podanie oprávneným (v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané) výrok rozhodnutia o trovách exekúcie napriek tomu, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie zákon ( a ani ) odvolanie výslovne nepripúšťa, celkom logicky nemôže nadobudnúť právoplatnosť skôr ako (nosný) výrok o zastavení exekúcie, od ktorého je výrok o trovách exekúcie závislý. V okolnostiach tu preskúmavanej veci odvolacím súdom použité právne predpisy neboli interpretované ústavne akceptovateľným spôsobom a pri ich aplikácii došlo k zásadnému popretiu ich účelu a významu, keď ich interpretáciou len na základe, že dôvod zastavenia exekúcie, prípadne jeho rozsah vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie nebol vyjadrený, dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa smeruje len proti jeho odôvodneniu, a z tohto dôvodu toto odvolanie ako neprípustné odmietol. Rovnako je podľa názoru ústavného súdu ústavne neakceptovateľný názor odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie za predpokladu súčasného podania odvolania sťažovateľom proti jeho výroku o zastavení exekúcie. Ak je totiž prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa , , až h), až m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 za predpokladu podania subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné dospieť záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré je od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu č. k. -36 z 23. mája 2013). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu, a preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.

13. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou výroku o zastavení exekúcie ako aj výroku o trovách exekúcie.

14. Z obsahu spisu bolo zistené, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 7. apríla 2016. Z rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. -26 zo dňa 28. júla 2015 vyplýva, že povinný bol zrušený bez likvidácie podľa z dôvodu, že nemá žiaden majetok, čomu svedčí zákonná domnienka, pretože spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a taktiež zisťovanie súdu v priebehu konania.

15. Dôvodom výmazu povinného z obchodného registra bola nemajetnosť povinného, teda vznikol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

18. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

19. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd prvej inštancie musel uložiť povinnosť na náhradu trov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko § 203 ods. 2 prvá veta jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a vzhľadom na procesný neúspech oprávnenej tak, že povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal pre stratu procesnej subjektivity povinného počas exekúcie a z dôvodu, že súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, trovy konania si neuplatnil a preto v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo rozhodnuté, že sa súdnemu exekútorovi náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ).

22. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).