Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/35/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: T. W., nar. XX.H. XXXX, bytom L. P. XXX/XX, XXX XX P. W., zastúpená Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jozef Palla, proti žalovanej: Z. L. O., nar. XX. H. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX X., zastúpená Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Mandzák, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -147 zo dňa 8. marca 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. -147 zo dňa 08. marca 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.3C/52/2022-147 zo dňa 08. marca 2023 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) rozhodol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pre k. ú. Z. Z. V. (ďalej len „okresný úrad“), parc. KN č. XXX/X o výmere 151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX/X o výmere 6 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN č. XXX o výmere 401 m2 vedenej ako záhrada, stavby - rodinného domu súp. č. XXX na pozemku, parc. KN XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) a o trovách prvoinštančného konania rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.

1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva skutkový a právny základ uplatneného nároku žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam preto, že kúpnu zmluvu, ani návrh na vklad vlastníckeho práva, na základe ktorých úkonov sa stala žalovaná vlastníčkou nehnuteľnosti nepodpísala. Tieto úkony v mene žalobkyne uskutočnila X. T., a to na základe podvodne získaného splnomocnenia. Žalobkyňa poukázala na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa a a , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s odôvodnením, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože právny úkon bol urobený v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom.

1.2. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože uskutočnila právny úkon v dobrej viere s dôverou v určitý skutkový stav prezentovaný druhou stranou a bola presvedčená o tom, že kúpna zmluva vrátane plnej moci, spĺňala všetky náležitosti riadneho právneho úkonu a bola v súlade so zákonom. Pokiaľ bola žalobkyňa presvedčená o podvodnom konaní v súvislosti s plnou mocou, mala podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Žalovaná nemala najmenší dôvod sa

domnievať, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy malo ísť o akýkoľvek spôsob podvodného správania. Z predloženého plnomocenstva jasne a zrozumiteľne vyplývalo, na aké úkony bolo dané. Plnomocenstvo bolo štandardné a nevyznievali z neho znaky nezákonnosti. Žalovaná bola presvedčená, že nebolo potrebné osobitne uzatvárať akúkoľvek zmluvu, t. j. ani príkaznú zmluvu tak, ako to tvrdila žalobkyňa, pretože uzavretie kúpnej zmluvy, ako i podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe riadnej plnej moci, priamo zaväzovalo žalobkyňu bez potreby uzatvorenia iného právneho úkonu - príkaznej zmluvy. Podľa názoru žalovanej kúpna zmluva bola v súlade so zákonom, v súlade s dobrými mravmi a preto ju nemožno považovať za neplatnú. Keďže plnomocenstvo spĺňalo všetky náležitosti a bolo v súlade so zákonom, mohlo dôjsť k prevedeniu nehnuteľností na kupujúcu - žalovanú a aj k plneniu zo zmluvy. Žalovaná ako kupujúca konala v dobrej viere a preto sa stala aj vlastníčkou nehnuteľností.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , a , v spojení s , a , , , a , , a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

1.4. Z rozsudku okresného súdu ďalej okrem iného vyplýva: „... Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila so žalovanou ako kupujúcou dňa 05.04.2022 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pre k.ú. Z. X. V., parc. KN č. XXX/X o výmere 151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX/ X o výmere 6 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN č. XXX o výmere 401 m2 vedenej ako záhrada, stavby - rodinného domu súp. č. XXX na pozemku, parc. KN XXX. Taktiež mal súd preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s prevodom týchto nehnuteľností na kupujúcu, ako aj na vykonanie všetkých právnych úkonov pred Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva z predávajúcej na kupujúcu, písomne splnomocnila ako splnomocniteľ na základe písomnej plnej moci zo dňa 05.04.2022 pani X. T., rod. W., trvale bytom Z., A. V. XXX/XX, ako splnomocnenca.

Súd si vyžiadal z Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru, originál spisu týkajúceho sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX. pre k.ú. U. C. V.. Súd z katastrálneho spisu Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru, pre k.ú. W. W. T., V XXXX/XXXX zistil, že Kúpnu zmluvu medzi zmluvnými stranami predávajúcou N. N., rod. Z., trvale bytom Z. P. XXX, P. W., a kupujúcou N.. O. L., rod. O., trvale bytom L. XXX/XX, X. - L. XXX XX, zo dňa 05.04.2022, za predávajúcu podpísala ako splnomocnenec X. T., rod. W., trvale bytom Z., A. V. XXX/XX na základe písomnej plnej moci zo dňa 05.04.2022, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2022. Zároveň súd zistil, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala kupujúca N.. O. L., ale za kupujúcu N.. O. L. podpísala kúpnu zmluvu osoba menom L. bez akéhokoľvek písomného splnomocnenia. Zároveň súd zistil, že v katastrálnom spise sa nachádza písomné splnomocnenie zo dňa 06.04.2022, ktorým N.. O. L. splnomocňuje H. L., trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX L., aby ju plne zastupovala pri všetkých úkonoch týkajúcich sa podania návrhu na vklad zmeny vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade Brezno, katastrálny odbor v Brezne, ktorý sa týka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pre k.ú. Z. U. V., parc. KN č. XXX/X o výmere 151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX/X o výmere 6 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN č. XXX o výmere 401 m2 vedenej ako záhrada, stavby - rodinného domu súp. č. XXX na pozemku, parc. KN XXX...“.

1.5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa 5. apríla 2022 uzatvorenú medzi predávajúcou T. W. a kupujúcou N.. L. O., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, kupujúca nepodpísala, ale bez akéhokoľvek písomného splnomocnenia ju podpísala iná osoba, z čoho vyplýva, že v kúpnej zmluve absentovala jedna z podstatných náležitostí a to podpis kupujúcej. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že okresný úrad nedostatočne preskúmal kúpnu zmluvu medzi zmluvnými stranami, nezisťoval či obsahuje podstatné náležitosti, teda pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepostupoval v súlade s § 31 ods.1 katastrálneho zákona, konal v rozpore s ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, keď rozhodol Rozhodnutím č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 5. mája 2022 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , , a h ) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uviedla, že v zásade súd prvej inštancie v rozhodnutí prijal záver, že: „... žalovaná nepodpísala vlastnoručne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV...“, okresný úrad pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva postupoval v rozpore so zákonom o katastri nehnuteľností, s ktorými názormi sa nestotožnila.

2.1. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie vec jednak nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom, zároveň sa dopustil závažnej procesnej vady, ktorou odňal stranám v konaní možnosť konať pred súdom. Zdôraznila, že v konaní ani žalobkyňa, ani žalovaná, netvrdila skutkové tvrdenia, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo bez splnomocnenia žalovanej. Skutkové tvrdenia a z toho plynúci právny záver preto považovala za prekvapivý. Z odvolania ďalej vyplýva, že: „... Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zodpovedá taký postup, ktorý umožní nielen iluzórne, ale i reálne uplatnenie základných práv a slobôd...“ Žalovaná navrhla zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože bola porušená zásada dvojinštančného konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že postup súdu prvej inštancie bol plne legitímny a v súlade s princípmi civilného sporového konania pričom súd rešpektoval všetky práva sporových strán, dal im dostatočný priestor uvádzať skutkové tvrdenia, ako aj navrhovať dôkazy na ich preukázanie a vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany. Na pojednávaní dal súd prvej inštancie stranám sporu možnosť vyjadriť sa ku skutkovým tvrdeniam protistrany a pred samotným skončením dokazovania vyzval strany k navrhnutiu dôkazov. Zo strany súdu nedošlo k žiadnym procesným vadám, ktoré by viedli k odňatiu možnosti konať pred súdom. Rovnako treba zdôrazniť, že: „... judikatúrou ako aj právnou praxou sa pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.)...“

3.1. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobkyňa uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol správne a legitímne ak dospel k záveru, že z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu vzniknúť právne účinky.

4. K vyjadreniu žalobkyne žalovaná uviedla, že trvá na podanom odvolaní.

5. Rovnako i žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanom vyjadrení k odvolaniu.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) podľa , vec preskúmal v medziach daných a a bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario rozsudok okresného súdu podľa , zrušil v celom rozsahu a vec vrátil podľa a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd pred samotným vecným prieskumom odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle skúmal či procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci meritórnemu rozhodnutiu bol zákonný a či boli splnené všetky procesné podmienky a predpoklady pre vyhlásenie rozsudku, pričom bolo zistené, že v konaní pred okresným súdom sa vyskytli závažné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré majú za následok nutnosť zrušiť rozsudok okresného súdu z procesných dôvodov bez možnosti v tomto štádiu konania skúmať jeho vecnú správnosť.

8. Hoci podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, avšak v súlade s na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch priamo a výslovne uplatnené.

9. Podľa , po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.

10. Podľa po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

11. Podľa upravujúceho právo prednesu záverečnej reči pred skončením dokazovania, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v dôsledku vád procesných podmienok v konaní pred okresným súdom bola stranám sporu znemožnená realizácia procesných práv za účelom ich ochrany. Okresný súd hoci je povinný po prednese podstatného obsahu žaloby a vyjadrení určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nepovažuje za účelné a potrebné vykonať a rovnako je povinný uviesť predbežné právne posúdenie veci ( ), v konaní takto nepostupoval. Toto jeho pochybenie vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 8. marca 2023 (ďalej len „zápisnica o pojednávaní“), v obsahu ktorej je uvedený okrem iného záznam o osobe právnych zástupcov, ktorí sa zúčastnili pojednávania, o tom, že sa nedostavila žalobkyňa, žalovaná a ani predvolaná svedkyňa. Z obsahu zápisnice o pojednávaní ďalej vyplýva, že po otvorení pojednávania bolo pristúpené k výsluchu právneho zástupcu žalobkyne a k výsluchu právneho zástupcu žalovanej. Právny zástupca žalobkyne podaním z 23. augusta 2022 požiadal o úpravu v písaní v petite žaloby, pretože došlo k zrejmej chybe v písaní označenia parciel a po tomto konštatovaní súd vyhlásil uznesenie s nasledovným znením: „... súd ďalšie dokazovanie vo veci nenariaďuje, pojednávanie vyhlasuje za skončené...“ Ďalej v zápisnici o pojednávaní je zaprotokolované, že súd čítal listinné dôkazy a na to bol vyhlásený rozsudok (pozri č. l. 143-145).

13. Z obsahu zápisnice o pojednávaní ale nevyplýva, či súd prvej inštancie po prednese žaloby a vyjadrení strán sporu ( ) určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a rovnako z nej nevyplýva ani to, či súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Z obsahu zápisnice o pojednávaní sa dá zistiť, že po výsluchu právnych zástupcov strán sporu súd pred skončením dokazovania nevytvoril priestor stranám prezentovať svoje záverečné reči a pred skončením dokazovania neumožnil stranám sporu zhrnutie ich návrhov, vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, tak ako mu to ukladá ustanovenie .

14. Vady procesných podmienok v postupe okresného súdu vyplývajú nielen zo zápisnice o pojednávaní, ale i zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 8. marca 2023, pričom odvolací súd konštatuje, že obsah zvukového záznamu z pojednávania sa s obsahom zápisnice o pojednávaní nezhoduje. Zo zvukového záznamu vyplýva, že súd prvej inštancie po tom, ako došlo k výsluchu oboch právnych zástupcov strán sporu a zaprotokolovaniu ich obsahu, vyhlásil uznesenie, ktorým ďalšie dokazovanie vo veci nenariadil a pred skončením dokazovania následne vyjadril predbežné právne posúdenie veci.

15. Procesným predpisom určený obligatórny postup okresného súdu má zásadný význam pre sporové strany v rámci kontradiktórnosti konania. Takto dodržaný procesný postup súdu je potom pre strany sporu a ich zástupcov predvídateľný a transparentný. Formulovanie sporných a nesporných skutkových tvrdení, spolu s označením dôkazov, ktoré budú súdom vykonané, prípadne zamietnuté, ako aj predbežné právne stanovisko súdu, nie sú samoúčelné. Tieto závery a predbežné právne stanovisko majú síce pre súd iba predbežný charakter, majú však zásadný vplyv na spravodlivosť a zákonnosť postupu súdu, pretože súd je povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im tak procesný priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov prípadného procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Na základe toho je umožnené stranám a ich zástupcom očakávať v nadväznosti na predbežné právne posúdenie súdu aj meritórne rozhodnutie. Predbežné právne posúdenie veci má tak predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, prehodnotenie vlastných skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a ide tak o zásadný inštitút,

ktorého účelom je zefektívnenie, stransparentnenie sporového konania, vrátane prevencie takzvaných prekvapivých súdnych rozhodnutí. Práve preto aj z pravidiel a zásad civilného sporového procesu vyplýva súdu povinnosť vyzvať strany sporu na zhrnutie ich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, ako aj tomu zodpovedajúce procesné oprávnenie využiť právo na záverečnú reč, pričom právo na záverečné reči majú strany sporu ešte pred skončením dokazovania.

16. Spomínaný inštitút záverečnej reči má rovnako zásadný vplyv na súdny proces. V záverečnej reči môžu strany sporu zhrnúť svoje návrhy a procesné postoje, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov a vyjadriť sa tak ku skutkovej, ako aj k právnej stránke veci prezentovanej súdom v rámci predbežného právneho posúdenia. Vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu, ako aj možnosť zaujať procesné stanovisko k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom, je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy, pričom môže mať zásadný vplyv na ďalší procesný postup súdu, ako aj na samotné konečné rozhodnutie, napr. na prípadné zváženie ešte doplnenia dokazovania, pričom nemožno opomínať ani zásadnú skutočnosť, že ide o dôležité skutočnosti majúce vplyv na predvídateľnosť meritórneho rozhodnutia súdu z hľadiska potreby zamedziť prekvapivému rozhodovaniu súdov. Podstatný obsah tohto procesného zhrnutia a vyjadrenia strán sporu v rámci záverečných prednesov, no nepochybne aj predbežné právne posúdenie veci súdom, treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Je už len vecou vôle a záujmu účastníka konania, či vytvorenú možnosť záverečného vyjadrenia sa a zhrnutia svojho postoja v konaní využije alebo nie (ide o právo, nie povinnosť strán sporu), avšak súd má povinnosť stranám sporu vytvoriť adekvátny procesný priestor a umožniť im využiť toto ich procesné právo. Súdna prax pritom prijala ustálený názor, že záverečným zhrnutím a vyjadrením nie je len procesný úkon účastníka (prípadne jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj formálne. Je ním i procesné vyjadrenie bez takéhoto výslovného a formálneho označenia, ako aj iný, na záver pojednávania urobený súhrnný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý po obsahovej stránke zodpovedá záverečnej reči a zhrnutiu postoja, avšak musí byť pred súdom prezentovaný v súlade s procesnými podmienkami upravenými v ustanoveniach a . V prejednávanej veci však tieto procesné pravidlá a zásady súd prvej inštancie nerešpektoval.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že je dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, tým že pred vyhlásením rozsudku nepostupoval podľa a , v dôsledku čoho potom odvolací súd podľa a, zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil podľa a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie Okresnému súdu Banská Bystrica s poukazom na ust. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene v znení neskorších predpisov (v znení Z .z. a č. ) v znení neskorších predpisov.

18. Bude vecou súdu prvej inštancie, aby opätovne vec prejednal a nanovo meritórne vo veci rozhodol, za dôsledného dodržania podmienok uvedených v a a . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.