Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15C-74-2013.pdf
PDF · 129.65 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/74/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 36 862 711, proti odporcovi: D. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. - O., H. č. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom p. D. V., súdnou tajomníčkou OS P., o zaplatenie 561,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 229,06 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 217,28 eur od 12.3. 2010 do zaplatenia a zo sumy 11,78 eur od 12.4. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ si návrhom podaným 5.11.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 561,- eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 217,28 eur od 12.3. 2010 do zaplatenia, zo sumy 11,78 eur od 12.4. 2010 do zaplatenia a zo sumy 331,94 eur od 12.1. 2011 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Pohľadávku voči odporcovi nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 6.12.2011, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky navrhovateľov, vrátane pohľadávky voči odporkyni. Odporca uzavrel s právnym predchodcom Slovak Telekom a.s. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby a odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou. Povinnosťou v prípade nedodržania zmluvných povinností bolo uhradiť i zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve o pripojení. Účelom zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Odporca je teda sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k zmluve, v dôsledku čoho musela byť SIM karta vypojená z prevádzky a došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty, resp. koncového zariadenia. Keby odporca riadne plnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok zabezpečiť odporcovi koncové zariadenia, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 11.3. 2010 znejúcu na sumu 217,28 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 11.4. 2010 znejúcu na sumu 11,78 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 11.1. 2011 znejúcu na sumu 331,94 eur.
Zároveň uplatnil aj úrok z omeškania 9 % ročne z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
Súd vyzval navrhovateľa na upresnenie a doplnenie návrhu, a to na základe akých skutočností, teda konkrétnych zmluvných dojednaní poskytnutých služieb a konania, prípadne opomenutia konania sa domáha zaplatenia žalovanej sumy.
Odporcovi bol uznesením 15C/74/2013 - 79 zo dňa 21.8.2013 ustanovený opatrovník z dôvodu neznámeho pobytu odporcu. Opatrovník odporcu navrhol rozhodnúť vo veci v zmysle platných právnych predpisov.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení z 10.2.2010, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s, preberacím protokolom, faktúrou za obdobie od 22.1.2010 do 21.2.2010, faktúrou za obdobie 22.2.2010 do 21.3. 2010, faktúrou na zmluvnú pokutu za obdobie od 22.11.2010 - 21.12.2010, prehľadom poplatkov a prevádzky, podrobnými mesačnými výpismi pre telefónne číslo XXXXXXXXX, 8.10.2009
- 7.11.2009, zmluvou o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, správami o zisťovaní pobytu odporcu, písomným vyjadrením navrhovateľa z 16.9.2013, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 10.2.2010 uzavrel odporca so spoločnosťou T-Mobile Slovensko a a.s. Bratislava zmluvu o pripojení
- služba Podľa SEBA X/XXXX/ a ostatné aktivované služby, ktorá umožnila odporcovi prostredníctvom pridelenej SIM karty užívať telekomunikačné služby navrhovateľa a odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Zároveň na základe dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 10.2. 2010 spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s. odpredala odporcovi mobilný telefón zn. Nokia 5630 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- eur pri dobe viazanosti 24 mesiacov. V dodatku v čl. 4 bola dohodnutá zmluvná pokuta, a to pre prípad porušenia povinnosti uvedených v bode 1 písm. b alebo v bode 2 alebo v bode 3 Dodatku, alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku. Účastník zmluvy bol povinný potom zaplatiť zmluvnú pokutu 331,94 eur.
Z faktúry zo dňa 22.2.2010 za obdobie od 22.1.2010 - 21.2.2010 vyplýva fakturovanie mesačného poplatku, hlasových a nehlasových služieb odporcovi celkom v sume 217,28 eur, pričom faktúra bola splatná 11.3.2010. Z faktúry zo dňa 22.3.2010 za obdobie od 22.2.2010 - 21.3.2010 vyplýva fakturovanie mesačného poplatku, hlasových a nehlasových služieb v celkovej sume 11,78 eur, pričom splatnosť faktúry bola 11.4.2010.
Z faktúry zo dňa 22.12.2010 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu 331,94 eur, pričom splatnosť faktúry bola dňom 11.1.2011.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovak Telekom a.s. a BL Telecom debt, s.r.o. Bratislava zo dňa 6.12.2011 vyplýva okrem iného i postúpenie pohľadávky voči odporcovi.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa z 16.9.2013 vyplýva právny názor, že zo žiadnych ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, Občianskeho zákonníka nevyplýva, že nie je možné v spotrebiteľských zmluvách dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom, jedinou podmienkou platnosti je jej primeranosť. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa
skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Súd môže označiť dojednanie za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Z hľadiska primeranosti je právne relevantná taká výška, ktorá zahŕňa aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič ani zakúpené technologické zariadenie, ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti. Pre záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti. Zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi, a to telekomunikačné zariadenie Nokia 5530 za cenu 1,- eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 239,- eur. V uvedenom prípade preto nebol odporca sankcionovaný za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporkyni vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, pretože pod hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Z hľadiska prijateľnosti zmluvnej pokuty výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí žiadnu platbu. V uvedenom prípade je zmluvná pokuta primeraná, pretože navrhovateľ si neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. umožňovalo a z tohto dôvodu je zmluvná pokuta prijateľná. V prípade, ak by súd neuznal nárok na zmluvnú pokutu, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do kúpy koncového zariadenia, teda 238,- eur. Táto škoda by nebola vznikla, keby odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne a včas plnil po celú dobu viazanosti.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Navrhovateľ v konaní spoľahlivo preukázal, že odporca neuhradil cenu telekomunikačných služieb na základe platne uzavretej zmluvy o pripojení, ktorú cenu právny predchodca navrhovateľa v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami ako i Cenníkom fakturoval odporcovi faktúrami splatnými dňa 11.3. 2010 na sumu 217,28 eur a zo dňa 11.4. 2010 na sumu 11,78 eur. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb, ktorých spotrebovanie preukázal právny predchodca i podrobným rozpisom služieb, vyplýva nielen zo zmluvy, ale i z citovaných zákonných ustanovení. V tejto časti preto súd považoval návrh za dôvodný a vyhovel mu. Z priznanej ceny služieb súd v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení platnom v čase splatnosti faktúr priznal aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od splatnosti faktúry na sumu 217,28 eur od 12.3.2010 do zaplatenia a faktúry na sumu 11,78 eur od 12.4.2010 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 10.2.2010 zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporcovi službu v rámci programu Podľa SEBA 5/3000/ a ostatných služieb a v rámci zmluvy došlo i k predaju koncového zariadenia mobilného telefónu Nokia 5530 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- eur. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil zákonu č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena právnej úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah a na prípadnú dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadol, pretože ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože táto nebola individuálne dojednaná a aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná, napr. vo vzťahu k premlčaniu /uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 20/2009 z 25.1.2011/. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou zo dňa 22.12.2010 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu 331,94 eur z titulu zmluvnej pokuty.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 331,94 € s príslušenstvom neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností, a to najmä upravených v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok a následnej deaktivácie služby dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 331,94 €. V prvom rade súd udáva, že navrhovateľ odkazuje na porušenie povinnosti upravených vo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných datových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s., pričom tieto zmluvné podmienky čl. 3 bod 3.4 a 3.5 a čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ vôbec neobsahujú. S porušením povinností platiť riadne a včas cenu služieb podľa dodatku k zmluve o pripojení a pre účely zmluvnej pokuty spája ďalší následok , a to následná deaktivácia služby, ktorú potvrdzuje navrhovateľ len všeobecným konštatovaním v písomnom vyjadrení. V prvom rade teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký prípad porušenia povinností bola zmluvná pokuta dojednaná a následne pre porušenie ktorej povinnosti bola uplatnená a vyfakturovaná, kedy došlo k deaktivácii, a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bola deaktivácia už vykonaná.
Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporcu, ale zabezpečovala benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi (dotované koncové zariadenie)", pretože zo žiadneho ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva záväzok odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú cenu koncového zariadenia (uzavretie zmluvy o pripojení za takýchto
podmienok je potrebné vyhodnotiť len ako obchodnú politiku právneho predchodcu navrhovateľa), preto nemôže dôjsť k porušeniu záväzku (ktorý má byť zabezpečený zmluvnou pokutou) ak takýto záväzok nevyplýva zo zmluvy. Z dokazovania nevyplýva, či a aké poplatky s užívaním služieb nemal odporca uhradené v čase vyúčtovania služieb a či a kedy došlo k deaktivácii.
Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.
Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie
je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení sa vôbec nenachádza cena za poskytnutú službu, pretože program služby je len označený ako služba Podľa SEBA 5/3000/. Nie je preto možné ani posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty, ktorá v dojednanej sume 331,94 eur môže rovnako platiť pri cene za službu napríklad v sume 10,- eur, ako i pri sume 100,- eur za jedno zúčtovacie obdobie.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani náhradu škody v sume 238,- € neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenou koncového zariadenia odpredaného mobilného telefónu (239 €) a jeho akciovou cenou (1 €). V prejednávanej veci je tento rozdiel 238 € a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vznikla na strane jeho právneho predchodcu škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s odporcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení navyše ani nevyplýva povinnosť odporcu splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu koncového zariadenia, preto podľa názoru súdu ani nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby odporca nezotrval s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa by podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa predáva mobilné telefóny a koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu, pričom odporca ako kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu v súlade so zmluvou. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu, alebo platne dojednanou zmluvnou pokutou). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou koncového zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom, v rámci ktorej navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú kúpnu cenu.
Čo sa týka prípadného nároku na náhradu škody, tu navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal ani aktívnu vecnú legitimáciu na takýto nárok, pretože zmluvou o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty a nie z titulu náhrady škody. Ide o dve odlišné pohľadávky, v zmluve o postúpení pohľadávok bola riadne špecifikovaná pohľadávka, ktorá bola postúpená navrhovateľovi, išlo o pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty a teda čo sa týka nároku na náhradu škody, navrhovateľ nepreukázal, že je nositeľom takéhoto hmotnoprávneho nároku (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda či vo vzťahu k odporcovi je osobou poškodenou. Na uvedenom nič nemení ani ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, pretože medzi tieto práva patria najmä práva zo zabezpečenia pohľadávky a nie práv na náhradu škody, ktoré by muselo byť v zmluve o postúpení pohľadávok výslovne uvedené.
Pokiaľ sa navrhovateľ pri posudzovaní prejednávanej veci domáhal analogickej aplikácie § 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, na toto podľa názoru súdu neboli splnené podmienky, pretože nešlo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a na použitie analógie neboli splnené podmienky § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného súd návrh v časti o zaplatenie 331,94 eur ako nedôvodný zamietol.
V konaní uplatnil trovy konania len navrhovateľ. Tento však v konaní bol prevažne neúspešný vzhľadom na pomer uplatnenej pohľadávky a priznanej pohľadávky súdom. Súd preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./