Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-254-2013.pdf
PDF · 69.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/254/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: P. R., bytom V. XXX, L. Z. V., o vymoženie 66,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/2245/2008-14 zo dňa 28. marca 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. z dôvodu, že oprávnený navrhol zastavenie konania a súd je povinný rešpektovať jeho dispozičné právo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 203 ods. 1 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v uplatnenej výške 60,23 eur, a to minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 17 eur (za poštovné a kancelárske náklady) a 20 % DPH (z odmeny a náhrady hotových výdavkov), vo výške 10,04 eur.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že nemá k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie, preto ani nevie posúdiť, či náhrada priznaných hotových výdavkov má priamu súvislosť s exekučným konaním. Má za to, že sa mali súdnej exekútorke priznať len preukázateľné hotové výdavky za poštovné a nemali sa jej priznať kancelárske náklady pretože nemajú priamu súvislosť s výkonom exekúcie. Tieto náhrady sú podľa § 25 vyhl. MS SR č. 488/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej od 01.05.2008 zahrnuté v odmene súdnej exekútorky. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti určenia výšky trov zrušil a vrátil mu vec na nové konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné vo výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.
Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa poverením č. 5307 055604 zo dňa 13.10.2008 poveril súdnu exekútorku JUDr. Bronislavu Pračkovú vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 66,39
eur s príslušenstvom, na poklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Zvolen, č. AA 2503224 zo dňa 11.06.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2007 a vykonateľnosť dňa 26.06.2007. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por., nakoľko oprávnený podaním zo dňa 18.12.2008 navrhol zastavenie exekúcie. Predmetným uznesením zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 60,23 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por., pričom formulácia odôvodnenia uznesenia, v tejto oprávneným napadnutej časti výroku nezodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a nespĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu, č.k. I. ÚS 327/2010-37 zo dňa 11.11.2010, ktorý uvádza, že súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, iba takýmto rozhodnutím je rešpektované základné právo účastníka konania podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V demokratickom a právnom štáte sa tak v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (ale aj ústavného súdu), uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá povinnosť všeobecného súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musí vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Ak tak neurobí, založí tým nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia. Z neodôvodneného (a teda aj nepreskúmateľného) rozhodnutia nemožno totiž vôbec rozpoznať jeho dôvody pre konečný verdikt.
Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie v uplatnenej výške 60,23 eur, t. j. minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 17 eur (za poštovné a kancelárske náklady) a 20 % DPH (z odmeny a náhrady hotových výdavkov), vo výške 10,04 eur.
Na základe vyššie uvedeného, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, akým spôsobom súd prvého stupňa dospel záveru, že súdnej exekútorke patrí takáto odmena za exekučnú činnosť. Z týchto dôvodov nie je možné vecne preskúmať správnosť výpočtu trov exekúcie súdom prvého stupňa, a preto musel odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma vyúčtovanie trov exekúcie, predložených súdnou exekútorkou, a rozhodne o trovách exekúcie tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, za aké konkrétne úkony a činnosti súdnej exekútorke prizná náhradu hotových výdavkov, za aké nie, a to takým spôsobom, aby jeho rozhodnutie bolo jasné a výstižné, tak ako to predpokladá § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti, pričom súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.