Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/73/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu MEDVE, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 4010, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 499, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Polákom, so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 28.172,27 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. -210 zo dňa 27.1.2023, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. -210 zo dňa 27.1.2023 potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. -169 zo dňa 23.11.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -171 zo dňa 10.12.2021 zamietol. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 23.11.2021 vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako ""), ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na návrh žalovaného z dôvodu, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a na vytýčené pojednávanie sa nedostavil.

2. Podaním doručeným súdu dňa 20.1.2022 žalobca navrhol, aby súd zrušil uvedený rozsudok pre zmeškanie. V návrhu uviedol, že právny zástupca žalobcu dlhodobo trpí recidivujúcou tvorbou obličkových kameňov. V deň konania pojednávania sa v dopoludňajších hodinách právny zástupca žalobcu ocitol v bolestiach vyvolaných ľadvinovou kolikou, ktoré sa v priebehu cca 20 minút vystupňovali tak, že ho paralyzovali a pripútali na lôžko. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu býva v Nitre a spis týkajúci sa prejednávanej veci mal v sídle kancelárie v Bratislave, nemal možnosť sa ospravedlniť ani telefonicky pred pojednávaním bez ohľadu na skutočnosť, že mu to jeho momentálna situácia nedovoľovala. K čiastočnému ustúpeniu bolestí došlo po užití liekov v popoludňajších hodinách, pričom tieto lieky právny zástupca žalobcu užíval do nasledujúceho dňa, kedy bolesti definitívne ustúpili, v dôsledku čoho nebola potrebná intervencia lekára. Z uvedeného dôvodu právny zástupca žalobcu uviedol, že nemá z tohto dňa lekárske potvrdenie. Zároveň uviedol, že v tejto súvislosti musel dňa 16.12.2021 vyhľadať lekársku pomoc, následne bol akútne hospitalizovaný s nutnosťou operácie, o čom priložil aj lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 18.12.2021 a potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti odo dňa 17.12.2021. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že bolesť vyvolaná ľadvinovou kolikou je akútny zdravotný problém odôvodňujúci neúčasť na pojednávaní, ktorý mu v tom čase neumožňoval

riešiť pracovné záležitosti, t. j. včas sa ospravedlniť a ani zabezpečiť iného zástupcu, a preto navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemal žalobcom tvrdené dôvody zmeškania pojednávania nariadeného na deň 23.11.2021 za preukázané, nakoľko dôkazy predložené žalobcom preukazovali zdravotný stav právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal vzniknúť v priamej súvislosti s tvrdenými zdravotnými ťažkosťami v deň konania pojednávania, avšak až v období po uplynutí takmer jedného kalendárneho mesiaca. Uvedené súd nepovažoval za dostatočné vo vzťahu k ospravedlneniu neúčasti žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2021. Súd má pritom za to, že strana, ktorej vznikne prekážka, kvôli ktorej sa nemôže na nariadený termín pojednávania dostaviť je povinná svoju neúčasť ospravedlniť a zároveň preukázať existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania. V prípade zdravotných dôvodov najmä potvrdením od lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia, z ktorého bude súdu zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav strane neumožňoval dostaviť sa na nariadené pojednávanie. Súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobca v deň pojednávania nevyužil všetky dostupné prostriedky, aby sa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, resp. aby požiadal súd o odročenie pojednávania, najmä, s ohľadom na čas konania pojednávania, t. j. 12:30 hod., nekontaktoval súd elektronicky (e-mailom) prostredníctvom podateľne ani telefonicky. V zmysle ust. , sú ospravedlniteľným dôvodom zmeškania pojednávania vo veci len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Takýmto dôvodom by mohli byť akútne zdravotné problémy alebo iná neprekonateľná prekážka, neodvrátiteľná, nepredvídateľná alebo neovplyvniteľná udalosť. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.1.2020 sp. zn. ). Súd prvej inštancie skonštatoval, že akútne zdravotné dôvody, na ktoré sa žalobca odvolával, sú bez ďalšieho dôvodom pre ospravedlnenie neúčasti strany na pojednávaní, avšak tieto je daná strana povinná sudu riadne preukázať, pričom súd nemôže prihliadnuť na dôkazy vzťahujúce sa k inému časovému obdobiu ako je deň kedy nastala skutočnosť zakladajúca vydanie kontumačného rozsudku. Zároveň je, okrem samotnej existencie ospravedlniteľného dôvodu, súd povinný skúmať, či strana v danom čase mohla svoju neprítomnosť zapríčinenú vážnymi okolnosťami oznámiť súdu včas a ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní, resp. požiadať súd o odročenie pojednávania. Pokiaľ tak nebolo možné urobiť pred začatím pojednávania a súd následne vo veci rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, má dotknutá strana právo obrany v rámci inštitútu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. , avšak je povinná existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania riadne preukázať. U osoby advokáta je s poukazom na znenie ustanovenia ospravedlniteľným dôvodom pre odročenie pojednávania v zásade len dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním, keďže vtedy nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby si zvolil substitučného zástupcu. Zároveň je však povinnosťou advokáta ako právneho zástupcu strany sporu tento dôvod - pokiaľ to okolnosti umožňujú - oznámiť konajúcemu súdu bezodkladne, t. j. ihneď, prípadne informovať o tomto dôvode svojho klienta (stranu sporu), aby sa pojednávania zúčastnila aspoň samotná strana. V opačnom prípade si musí byť advokát vedomý následkov porušenia tejto povinnosti, medzi ktoré napríklad patrí strata sporu v podobe vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech strany zastúpenej týmto advokátom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca tvrdené dôvody zmeškania pojednávania vo veci dňa 23.11.2021 relevantným spôsobom nepreukázal, a preto ich nemožno považovať za ospravedlniteľné tak, ako to predpokladá ust. . S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. -169 zo dňa 23.11.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -171 zo dňa 10.12.2021, doručený súdu dňa 21.1.2022, v celom rozsahu zamietol.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že vo vzťahu k ospravedlneniu z neúčasti, PZ žalobcu v návrhu jasne uviedol, že bolesť spojená s triaškou a zvracaním ho zastihla ešte v súkromí - doma a nie v kancelárii. PZ žalobcu nemal v danej chvíli technické prostriedky a hlavne myšlienky a fyzickú schopnosť ospravedlňovať sa (akoukoľvek formou), riešiť okolnosti súvisiace s pojednávaním na súde a „budovať si pre tento prípad dôkaznú situáciu“. Skutočnosť, že stav vyvolaný ľadvinovou kolikou je stav akútny a umožňujúci postihnutému sústrediť sa výlučne na tlmenie bolesti, je skutočnosť všeobecne známa. Najčastejším prejavom obličkovej koliky je bolesť na postihnutej strane

(pravostranná x ľavostranná kolika) v oblasti medzi rebrami a panvou, ktorá vystreľuje (vyžaruje) do brucha a podbruška. Bolesť zvyčajne prichádza vo vlnách, ktoré trvajú 20 až 60 minút, a potom ustupuje pred ďalšou vlnou. Podľa Čl. 2 ods. 1 musí byť ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa Čl. 6 majú strany sporu v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa Čl. 9 majú strany sporu právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. S ohľadom na závery, ktoré prijal súd dôvodiac aj preukázateľne nepravdivými a vecne nesprávnymi tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení, považuje žalobca postup súdu, ktorým rozhodol bez riadneho dokazovania a teda bez toho aby poskytol žalobcovi možnosť reagovať na žalovaného, za nesprávny a s vážnym dopadom na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Žalobca v tejto súvislosti odmieta záver súdu o tom, že sa zo strany žalobcu jednalo o pasivitu. Žalobca preukázal lekárskou správou, že jeho PZ trpel obličkovým kameňom a za žiadnych okolností neprichádza do úvahy rozumný záver, že by sa obličkový kameň o veľ kosti brániacej spontánnemu vylúčeniu, ktorý musel byť odstránený výlučne operačnou intervenciou, vytvoril v obličke PZ žalobcu za obdobie až po dni pojednávania do dňa operácie, a teda, že by žalobca tento dôvod účelovo v rozpore so skutočnosťou uvádzal ako dôvod, pre ktorý sa PZ žalobcu nemohol dostaviť na pojednávanie, včas sa ospravedlniť, informovať žalobcu alebo urobiť iné vhodné opatrenie. Ak teda súd nepovažuje akútny zdravotný stav PZ žalobcu, vyvolaný ľadvinovou kolikou za dostatočný dôvod brániaci včasnému ospravedlneniu a účasti na pojednávaní, potom aj s ohľadom na širokú prax súdov (uznávajúcich zdravotný stav ako ospravedlniteľný dôvod) nie je zrejmé, aký iný dôvod a dôkaz by súd považoval alebo mohol považovať za dostatočný. ÚS SR v uznesení sp. zn. dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie nie je žiaduci. Podľa názoru ÚS SR je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Tento právny záver ÚS SR je plne aplikovateľný aj v opačnej situácii - v prípade, ak sa v konaní inak aktívny žalobca nedostaví na pojednávanie. Z uvedeného záveru ÚS SR teda vyplýva, že ani v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie - ak by jeho vydanie bolo zjavne nespravodlivé. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nezrozumiteľné, rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230701> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Podľa , ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného možno v odôvodnených prípadoch zrušiť. Podmienky zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného sú upravené v ustanovení , Základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená na zrušenie kontumačného rozsudku v neprospech žalobcu je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný tvrdiť a aj dôkazmi preukázať (resp. osvedčiť). 8. Odvolací súd bol toho názoru, že v posudzovanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol s odôvodnením, že nepreukázal (neosvedčil) súdu zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že dôkazy predložené žalobcom preukazovali zdravotný stav právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal vzniknúť v priamej súvislosti s tvrdenými zdravotnými ťažkosťami v deň konania pojednávania, avšak až v období po uplynutí takmer jedného kalendárneho mesiaca od pojednávania dňa 23.11.2021. Strana, ktorej vznikne prekážka, kvôli ktorej sa nemôže na nariadený termín pojednávania dostaviť je povinná svoju neúčasť ospravedlniť a zároveň preukázať existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania. V prípade zdravotných dôvodov najmä potvrdením od lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia, z ktorého bude súdu zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav strane neumožňoval dostaviť sa na nariadené pojednávanie. Žalobca nevyužil včas všetky dostupné prostriedky, aby sa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, resp. aby požiadal súd o odročenie pojednávania, najmä, s ohľadom na čas konania pojednávania, t. j. 12:30 hod., nekontaktoval súd elektronicky (e-mailom) prostredníctvom podateľne ani telefonicky. V zmysle ust. , sú ospravedlniteľným dôvodom zmeškania pojednávania vo veci len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Takýmto dôvodom by mohli byť akútne zdravotné problémy alebo iná neprekonateľná prekážka, neodvrátiteľná, nepredvídateľná alebo neovplyvniteľná udalosť. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.1.2020 sp. zn. ). Okrem samotnej existencie ospravedlniteľného dôvodu je súd povinný skúmať, či strana v danom čase mohla svoju neprítomnosť zapríčinenú vážnymi okolnosťami oznámiť súdu včas a ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní, resp. požiadať súd o odročenie pojednávania. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. podľa ktorého ak to zdravotný stav umožňuje, je povinnosťou advokáta oznámiť zhoršenie zdravotného stavu strane, ktorú v konaní zastupuje, alebo v súlade so znením ustanovenia oznámiť túto skutočnosť bezodkladne (pred pojednávaním, resp. bezprostredne po ňom) konajúcemu súdu buď telefonicky (aby bol o tejto skutočnosti spísaný úradný záznam) alebo e-mailom, ktorý sa dá vzhľadom na súčasné technické možnosti odoslať aj z mobilného telefónu, a následne po lekárskom ošetrení - takisto bezodkladne - doručiť súdu aj potvrdenie o samotnom lekárskom vyšetrení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Vzhľadom na tú skutočnosť, že advokát neoznámil konajúcemu súdu ospravedlnenie na pojednávaní z vážnych dôvodov a tieto dôvody ani hodnoverným spôsobom neosvedčil je odvolací súd toho názoru, že dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa , nie sú dané. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že životné a zdravotné situácie strán konania a ich právnych zástupcov môžu spôsobiť zmeškanie pojednávania ale je nevyhnutné aby ten kto pojednávanie zmeškal takúto skutočnosť a dôvod preukázal a neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

9. Je nesprávny názor odvolateľa v tom, že podanie na súd je možné urobiť písomne alebo v elektronickej forme a preto na telefonické ospravedlnenie súdy neprihliadajú. Uvedené tvrdenie sa vzťahuje na úkony strán v konaní (procesné podanie vo veci). Z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu je nesporné, že v prípade akútneho stavu strany alebo jej právneho zástupcu a nemožnosti

účasti na pojednávaní je telefonické ospravedlnenie (zaznamenané vo forme úradného záznamu) vždy akceptovateľné a to za podmienky, že dôvod ospravedlnenia bude následne aspoň osvedčený.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa potvrdil ako vecne správne. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a , tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).