Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/56/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/ XX, C., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpená: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., IČO: 36 865 606, so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Žilina, 2/ U9, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, zastúpená: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., IČO: 36 795 038, so sídlom Dunajská 15, Bratislava, 3/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F., zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o určenie neplatnosti dražby a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. februára 2022, č.k. -153, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti zrušenia uznesenia dražobníka o príklepe a v časti určenia, že na nehnuteľnosti neviazne záložné právo zmluvne zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobkyni (výrok I.), vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalovaným 1, 2/, 3/ voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2020 a zmenenou na základe uznesenia č.l. 109 zo dňa 12.03.2021 domáhala: I. zrušenia uznesenia dražobníka o príklepe, II. určenia, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti byt č. XX, A. XX, bytového domu číslo súpisné XXXX, na pozemku parc. č. 1635/114, k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 614/10000 k celku na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu a na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, katastrálne územie C., zapísaný na LV č. XXXX, vykonaná dňa 22.10.2018 je neplatná, III. určenia, že na predmetnej nehnuteľnosti neviazne záložné právo zmluvne zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobkyni a IV. určenia, že záložné právo žalovaného 1/ na predmetných nehnuteľnostiach na základe ktorého bola realizovaná dražba dňa 22.10.2018 žalovaným 2/ ako dražobníkom, na návrh žalovaného 1/ a na ktorej bola nehnuteľnosť vydražená žalovaným 3/, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1045/2018, spísanou G. B. H., notárskym kandidátom u JUDr. Marty Pavlovičovej, notárky, Šafárikovo námestie 4, Bratislava, je neplatné. Žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť pred prvým pojednávaním v časti zrušenia uznesenia dražobníka o príklepe a v časti určenia, že na nehnuteľnosti neviazne záložné právo zmluvne zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobkyni bez udania dôvodu. Súd konanie v tejto časti v súlade s ust. zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak zostali predmetom konania dva uplatnené nároky a to na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 22.10.2018 a určenie

neplatnosti záložného práva žalovaného 1/ na nehnuteľnosti. Neplatnosť opakovanej dražby žalobkyňa odôvodnila tým, že nebola dodržané termíny o dobrovoľných dražbách. Okrem oznámenia o opakovanom kole dobrovoľnej dražby jej nebola doručená dražobná vyhláška, nemohla sa odvolať proti znaleckému posudku, nebola poučená o postupe dražby. Uviedla, že jej uplatnením práva dražby bola spôsobená závažná ujma. Navrhla doplniť dokazovanie pripojením spisu sp.zn. , v ktorom sa domáhala určenia neplatnosti dražby včas, konanie bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobkyňou. Nemala vedomosť o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, preto má súd pri rozhodovaní prihliadnuť na včas podanú žalobu v tomto konaní . Žalovaný 1/ navrhol v časti, ktorá zostala predmetom konania žalobu zamietnuť, keď v časti určenia neplatnosti dražby bola žaloba podaná po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty. V časti určenia neplatnosti záložného práva došlo k jeho zániku realizáciou dražby a určenie jeho neplatnosti do minulosti je neprípustné a neprijateľné. Žalovaný 2/ navrhol žalobu zamietnuť, keď tiež namietal uplynutie prekluzívnej lehoty a v časti žaloby týkajúcej sa neplatnosti záložného práva považuje žalobu za chaotickú, nezrozumiteľnú, nie sú v nej identifikované dôvody, chýbajú konkrétne skutkové tvrdenia a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaný 3/ navrhol rovnako zamietnuť žalobu z dôvodu preklúzie v časti neplatnosti dražby a k neplatnosti záložnej zmluvy tvrdenia žalobkyne považuje za všeobecnej povahy, pričom uzatvorená záložná zmluva obsahuje štandardné zmluvné dojednania, ktoré nevykazujú rozpor so zákonom. Súd na vec aplikoval ust. zákona o dobrovoľnej dražbe a . Zistil, že medzi stranami nie je sporné, že pri opakovanej dobrovoľnej dražbe dňa 22.10.2018 žalovaný 3/ vydražil byt, v ktorom má žalobkyňa hlásený trvalý pobyt a reálne v ňom aj v čase dražby bývala. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/ a dražobníkom žalovaný 2/. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ak je v zákone stanovená lehota na uplatnenie práva na súde, je táto prekluzívna, jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadnuť na takýto zánik práva aj keď to účastník nenamieta. Ak sa právo na určenie neplatnosti dražby neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, tak právo zanikne. Dražba sa konala 22.10.2018, trojmesačná prekluzívna lehota uplynula 22.01.2019. Žaloba bola podaná na súde až dňa 06.04.2020, po uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalobkyňa dôvodila, že v tej istej veci podala žalobu včas, táto bola vedená pod sp.zn. . Súd má za to, že toto konanie bolo právoplatne zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Pri prekluzívnych lehotách nedochádza k prerušeniu ich plynutia, ani k ich spočívaniu. Z dôvodu uplatnenia práva po uplynutí prekluzívnej lehoty sa súd dôvodmi neplatnosti dobrovoľnej dražby nezaoberal a žalobu zamietol. Pokiaľ sa týka ďalšieho žalobného nároku, tu súd aplikoval ust. , ktoré pripúšťa možnosť podania žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu ( ), pripúšťa toto ustanovenie tiež žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu ( psím. b) ). V súlade s ustálenou judikatúrou NS SR (R 17/1972 sp.zn. , , ) nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný v tom prípade, ak by sa požadovaným určením právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo. Žalobkyňa sa posledným nárokom domáha určenia neplatnosti záložného práva po jeho realizácii v dražbe. V súčasnosti vyriešenie tejto otázky neodstráni neistotu v postavení žalobkyne, žiadnym spôsobom sa nedotkne jej právneho postavenia, nezmení ho, nepredíde ďalším sporom. Stav ohrozenia práva žalobkyne alebo neistotu v jej právnom postavení možno preto odstrániť, ak už došlo k realizácii záložného práva len určením, či tu je alebo nie je iné právo, napr. vlastnícke, ako konštatoval aj NS SR v rozhodnutí sp.zn. . Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu preto súd žalobu v časti určenia, že záložné právo je neplatné, zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , a . Vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď žalobkyňa sa domáhala štyroch určovacích výrokov, v dvoch súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia, teda žalobkyňa zavinila zastavenie konania a vo zvyšku boli žalovaní plne úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na znenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď v zmysle predmetnej právnej dikcie je predmetná lehota na domáhanie sa určenia neplatnosti dražby hmotnoprávnou, jej trvanie alebo uplynutie môže mať aj určité procesnoprávne následky, ak ju s takýmito zákon spája. V danom prípade ide o hmotnoprávnu lehotu pre uplatnenie procesného práva na súde. To znamená, že ak žalobkyňa v zákonnej hmotnoprávnej lehote uplatnila žalobou svoje právo na súde, lehota bola dodržaná a jej právo bolo uplatnené v súlade so zákonom, čím žalobkyňa splnila všetky podmienky v zmysle § 21 ods. 1 ZoDD a založila si tak svoje hmotné právo o určenie neplatnosti dražby, ako aj procesné

právo na riadne prejednanie veci pred súdom. Hmotné preto tým, že uplynutím v prekluzívnej lehote už jej právo na určenie neplatnosti dražby nezaniká. Podaním žaloby v konaní sp.zn. v zákonnej trojmesačnej lehote žalobkyňa splnila svoje právo a včas a riadne uplatnila svoje hmotné právo na určenie neplatnosti dražby na súde, čím došlo k vzniku a založeniu jej práva na prejednanie veci – procesného práva. Súd však vec neprejednal, žalobu zamietol bez prejednania veci. Zamietnutím žaloby však jej právo na prejednanie veci nezaniklo, pretože toto právo bolo riadne a včas uplatnené a preto hmotné právo žalobkyne na určenie neplatnosti dražby trvá, pretože takýto zánik hmotného práva zákon nepredpokladá, resp. zánik tohto hmotného práva nespája s následkami rozhodnutia súdu bez prejednania veci. Zastavenie konania súdom bez prejednania veci nemôže byť dôvodom pre zánik hmotného práva žalobkyne na rozhodnutie o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Analógiu je nutné vidieť v uplatnení predkupného práva v zmysle a nasl. . Podľa ZoDD je prekluzívna lehota hmotnoprávna, čo znamená, že v prípade splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: 1. podanie žaloby na súde, 2. v lehote 3 mesiacov od konania dobrovoľnej dražby nastáva nemenný stav trvania hmotného práva na prejednanie veci súdom a toto právo žalobcu trvá dovtedy, kým súd meritórne vo veci nerozhodne. Či bude súd rozhodovať v pôvodnom konaní alebo z procesných dôvodov vec prejedná v inom konaní, je úplne irelevantné. Následok zo splnenia prekluzívnej podmienky je buď právo zostáva zachované alebo zanikne. Ak hmotné právo zostalo zachované, je možné ho aj riadne uplatňovať, inak by súd o ňom nemohol procesne konať v žiadnom súdnom konaní. Skutočnosť, že došlo k procesnému zastaveniu konania nemôže natoľko oslabiť hmotné právo žalobcu na prejednanie veci, aby bolo vylúčené sa tohto práva domáhať na súde v poradí ďalšou podanou žalobou. Súd pri takto podanej žalobe nemôže vziať v úvahu naliehavosť právneho záujmu, pretože tento zo zákona neskúma, pretože určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predstavuje určenie právnej skutočnosti, nie práva. Naliehavosť právneho záujmu takéhoto konania je daná zákonom, resp. tým, že zákonodarca vyslovil, že takáto žaloba je prípustná, určil, že naliehavosť takéhoto nároku je zákonnou fikciou. Má tiež za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti, pretože z jeho obsahu nie je možné zistiť akými postupmi, názormi, závermi sa riadil súd keď dospel k vysloveným záverom. Prvoinštančný súd formálne zamietol žalobu a odmietol sa ňou zaoberať, v skutočnosti však žalobkyňa predmetné zákonné podmienky riadne splnila a tak jej právo na prejednanie veci pred súdom patrí. Navrhla napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia.

3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že argumentácia žalobkyne obsiahnutá v odvolaní nie je správna. Konanie pod sp.zn. bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. -61 zo dňa 23.01.2020. Poukázal na ust. . Podľa bodu 6 odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa údajne nemala vedomosť o povinnosti zaplatiť súdny poplatok a preto má súd pri rozhodovaní prihliadnuť na včas podanú žalobu v konaní . Žalovaný 2/ však je názoru, že žalobkyňa účelovo neuviedla okolnosti nezaplatenia súdneho poplatku v konaní pravdivo, nakoľko v bode 2 odôvodnenia uznesenia o zastavení konania sp.zn. je uvedené, že žalobkyňa bolo výzvou súdu vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 298,50 eur, výzva jej bola doručená dňa 13.11.2019, obsahovala náležité poučenie o účinkoch nezaplatenia súdneho poplatku v lehote stanovenej súdom. Žalobkyňa súdny poplatok v určenej lehote nezaplatila. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobkyne o nevedomosti o povinnosti zaplatiť súdny poplatok je zjavne nepravdivé. Neplatnosti dražby sa následne žalobkyňa domáha novou žalobou, v novom konaní, avšak podanou po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Žaloba bola zo strany žalobkyne podaná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. Právne normy ZoDD v spojení s požadujú od žalobcu, aby v lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu podal žalobu, v ktorej pravdivo a úplne označí a opíše tie skutočnosti, ktorými sa cíti dotknutý na svojich právach v súvislosti s dražbou. Súd môže rozhodovať iba o žalobe o určenie neplatnosti dražby podanej v rámci zákonnej 3 mesačnej prekluzívnej lehoty. Keďže žalobkyňa napriek výzve súdu nezaplatila súdny poplatok v konaní , bolo konanie právoplatne ukončené s plným vedomím žalobkyne. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a navrhuje ho potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti, postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý

rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súdu prvej inštancie pod sp.zn. po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 22.10.2018 a určenie, že záložné právo žalovaného 1/ na predmetných nehnuteľnostiach, na základe ktorého bola realizovaná dražba dňa 22.10.2018 žalovaným 2/ ako dražobníkom, na ktorej bola nehnuteľnosť vydražená žalovaným 3/ a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou, je neplatné.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania.

7. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobkyne sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého žalobca uplatnil svoj nárok na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby po uplynutí prekluzívnej lehoty a na určení neplatnosti záložného práva nemala žalobkyňa naliehavý právny záujem. Dôvody pre takýto záver, ktorý uviedol prvoinštančný súd, súd vyložil dostatočne, jasne, zrozumiteľne, pričom v spôsobe jeho rozhodnutia nebola odvolacím súdom zistená žiadna nezákonnosť a preto odvolací súd s poukazom na ust. v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd mal tiež za to, že v stanovuje lehotu na podanie žaloby na uplatnenie nároku a to určenia neplatnosti dražby, ktorá je lehotou prekluzívnou. V danej veci žalobkyňa v uvedenej lehote podala žalobu na súd, ktorou sa domáhala neplatnosti dražby. Toto konanie bolo právoplatne skončené zastavením pre nezaplatenie súdneho poplatku. Dôsledkom toho je, že toto konanie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a žalobkyňa sa mohla určenia neplatnosti dražby domáhať opakovane podaním žaloby, avšak len v rámci zákonom určenej trojmesačnej lehoty. Skutočnosť, že konanie o žalobe podanej v lehote bolo zastavené (nebolo o žalobe rozhodnuté meritórne) neznamená, že sa žalobca môže totožného nároku domáhať následne kedykoľvek po uplynutí lehoty, napr. aj po 5 rokoch, nakoľko by tým bol narušený princíp právnej istoty najmä pre osobu v postavení vydražiteľa a tiež by to bolo obchádzanie účelu zákona pri prekluzívnej lehote, ktorá je sankciou za včasné neuplatnenie práva, keď dobrovoľným nezaplatením súdneho poplatku v konaní začatom včas by získal žalobca neobmedzený čas (po uplynutí zákonnej lehoty) na uplatnenie svojho práva podaním ďalšej žaloby.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II. a výrok III.) za vecne správny a preto v súlade s ust. rozsudok v tejto časti potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).