Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-107-2013.pdf
PDF · 82.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/107/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobcu: J. S., G. N., S. N. XX, zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Prešov, Hlavná 61, proti žalovanému: RAPID life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 32 690 904, zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Koľice, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012, sp. zn. X U. XXXX/XXXX,
odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012, sp. zn. X U. XXXX/XXXX,
žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 23. 04. 2013 domáha sa žalobca, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, vydaný dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. X U. XXXX/XXXX a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 16.4.2013 mu bol doručený rozsudok sp. zn. X U. XXXX/ XXXX zo dňa 19. 01. 2012. Uviedol, že si nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že vo veci má konať prednostne rozhodcovský súd. Vo veci samej uviedol, že rozhodcovská doložka bola jednoznačne individuálne dojednaná. Pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu všeobecných poistných podmienok. Táto bola vysvetlená žalobcovi tretím subjektom
- sprostredkovateľom poistenia. Žalovaný preto považoval za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne, obsahom spisu Arbitrážneho súdu Košice X U. XXXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril s Prvou československou poisťovňou Rapid (v súčasnosti žalovaný) poistnú zmluvu. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo 01/2007 znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo forme samostatnej tabuľky, s uvedením textu : „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“
Na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. X U. XXXX/XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice. Rozsudok bol žalobcovi doručený 16.4.2013.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r Občianskeho zákonníka: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1, písm. c zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní: Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní: Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní: Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
V danom prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vo všeobecných poistných podmienkach v tejto poistnej zmluve v článku XV. je dojednanie o rozhodcovskej doložke. Na konci zmluvných podmienok ako osobitné zmluvné dojednanie
číslo 01/2007 k tejto poistnej zmluve, je dojednaná taktiež rozhodcovská doložka odkazujúca na článok XV. všeobecných poistných podmienok. Na základe uvedenej rozhodcovskej doložky bol dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. X U. XXXX/XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice.
Žalovaný tvrdí, že sa jednalo o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Súd považuje za preukázané, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, pretože bola obsiahnutá v XV. časti Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a ako taká bola dohodnutá už podpisom zmluvy. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012 v obdobnej právnej veci, kde NS SR vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednané rozhodcovskou doložkou a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V rozhodnutí 6 Cdo 1/2012 NS SR okrem iného uviedol:
„V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“
Na uvedených právnych záveroch nemení nič ani skutočnosť, že nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. 2 US 499/2012 bolo rozhodnuté, že Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 5/2012 porušil základné práva a právo spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., zaručené v článku 48 ods. 2 a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Dôvodom takéhoto rozhodnutia US SR bola skutočnosť, že okresný ani krajský súd pri svojom rozhodovaní nevytvorili podmienky pre aplikáciu práva na kontradiktórne konanie a rovnosť zbraní, keď vykonali určitý a v okolnostiach vo veci rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali sťažovateľke akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť. Tieto porušenia US SR rovnako pričítal aj Najvyššiemu súdu SR, ktorý mal efektívne prostriedky na ich nápravu, no nevyužil ich.
Okresný súd Prešov má za to, že Ústavný súd SR sa v tomto rozhodnutí nevyjadril k hmotnoprávnemu posúdeniu veci, teda k tomu, či rozhodcovská doložka bola alebo nebola dojednaná individuálne.
Z tlačovej informácie, ktorú predložil súdu zástupca žalovaného, vyplýva, že US SR prijal na ďalšie konanie návrh žalovaného, ktorým sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012. Okresný súd Prešov uvedené rozhodnutie používa ako súčasť argumentácie v súvislosti s vlastným záverom o tom, že rozhodcovská doložka v danej veci nebola individuálne dojednaná. Ani prípadné zrušenie veci 6 Cdo 1/2012 nemôže mať vplyv na právny názor súdu spočívajúci v tom, že rozhodcovská doložka v danej veci nebola dojednaná individuálne. Ústavný súd totiž skúma, či boli dodržané ústavné práva (právo na spravodlivý proces), nie správnosť hmotnoprávneho posúdenia veci.
Rozhodcovská doložka dojednaná v poistnej zmluve medzi účastníkmi konania je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r Občianskeho zákonníka. Táto doložka nebola dojednaná individuálne, ale už podpisom zmluvy, a teda je neplatná. Preto súdu neostalo nič iné, len zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky v súlade s § 40 ods. 1, písm. c zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 16.4.2013, žaloba bola podaná 23.4.2013, teda v 30 dňovej lehote ustanovenej v § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Na žiadosť žalobcu súd podľa § 40 ods. 2, posledná veta zákona o rozhodcovskom konaní odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku. Účinky odkladu vykonateľnosti trvajú do právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.
Námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Prešov súd považuje za nedôvodnú. Keďže rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nemôže ňou žalovaný odôvodniť prednostné právo rozhodcovského súdu riešiť spory vyplývajúce z poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Právo žalobkyne podať žalobu na príslušný súd vyplýva z § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Účelom ustanovenia § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je umožniť súdny prieskum rozhodcovských rozsudkov. Bolo by v rozpore s účeloch týchto ustanovení, aby súd tento prieskum nemohol vykonať z dôvodu, že rozhodcovská zmluva vyžaduje od účastníka spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP § 151 ods. 2 OSP. Žalobca bol v konaní úspešný, má preto právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania pozostávajúce iba z trov právneho zastúpenia. Žalobca tieto trovy nevyčíslil, a preto podľa § 151 ods. 2 OSP nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.