Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14Co-27-2013.pdf
PDF · 71.41 KB
Case nature
Subarea
14Co/27/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, Mliekarenská 10, Bratislava, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 862 657, Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému S. U., nar. XX.XX.XXXX, A. č. XX, okr. J. Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, Petrovská 10, Skalica, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 1.092,63 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1C/82/2012-76 zo 14.12.2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka.
Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 1.092,63 eur s príslušenstvom. Súčasne náhradu trov konania žalobcovi a žalovanému nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 138,08 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil úspechom v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a tiež aplikáciou ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník konania. Trovy vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane úspešného žalovaného, pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia, ktorých výšku vyčíslil súd prvého stupňa ako odmenu a náhradu výdavkov za dva úkony právnej služby odmeňované s tarifnou odmenou 61,41 eur za úkon a s pripočítaním hotových výdavkov 2 x 7,63 eur.
Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o priznaní náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi, podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasí s týmto rozhodnutím. Namieta to, že úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. Vedľajší účastník v predmetnom konaní nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah, pretože z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Z rozhodnutia o veci mu neplynie žiadne právo, či nárok, ani nie je a nebol spoločne so žalovaným povinným na plnenie. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom považuje žalobca za rozporujúce dobrým mravom. Poukazuje na účelovosť i zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 - 4 O.s.p. evidentne motivovaný snahou o dosiahnutie
prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby, ktorej deklarovaný predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, sa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne aj vybavená a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom. Náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere podľa odvolateľa nepredstavujú účelne vynaložené trovy. Pre priznanie nároku podľa odvolateľa nie je preto žiadny právny dôvod. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť tak, že sa náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.
Žalovaný, ani vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili napriek tomu, že im rovnopis tohto odvolania bol doručený (doručenky pri č. l. 84 spisu).
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žiada sa však dodať, že výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bola žaloba zamietnutá, i ktorými bolo rozhodnuté o nepriznaní náhrady trov žalobcovi i žalovanému neboli odvolaním napadnuté, a preto v týchto výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v týchto odvolaním nenapadnutých výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.).
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti, nehospodárnosti, či neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, že vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má totiž v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z aplikácie ust. § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Nevylučuje sa pritom ani to, aby účastník aj odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z toho dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné a nemožno ich posúdiť ako náklady, ktoré nie sú účelne vynaložené s uplatnením, či bránením práva. Toto sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Odkázať pritom treba na aplikáciu aj čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.
Nemožno preto akceptovať odvolateľovu námietku o účelovosti zastúpenia, ani to, že by priznanie náhrady trov konania malo odporovať dobrým mravom. Takáto námietka odkazujúca na aplikáciu hmotného práva by obsahovo mohla zodpovedať aj požiadavke na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Táto aplikácia je však daná len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom musí ísť o výnimočný prípad. O takúto situáciu ani podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci nejde. Argumentácie odvolateľa o nepotrebnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka už boli vyššie vyhodnotené ako nedôvodné. Vo veci nejde o taký dôvod hodný osobitného zreteľa, či výnimočný prípad, pre ktorý by vedľajšiemu účastníkovi nebolo možné priznať nárok na náhradu trov konania, ak pri aplikácii ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bol tento dôvod na priznanie náhrady trov naplnený. Vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu žalovaného a preto podľa výsledku konania zdieľa totožný osud ako žalovaný.
Iné výhrady v podanom odvolaní žalobca proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka neuplatňuje. Pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 s použitím ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto by mu prislúchal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto návrh však nebol podaný, a preto pri aplikácii ust. § 151 ods. 1 O.s.p. mu ani nemohol byť takýto nárok priznaný. Preto odvolací súd účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zák. č. 33/2001 Z.z. účinnej od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.