Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sd-3-2013.pdf
PDF · 122.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa A. D., bytom Z. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Konanie vo veci nároku na nemajetkovú škodu 1 000,- € z a s t a v u j e .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.12.2012 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. (ďalej len „zákona“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu 01.12.2011.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3Sd/54/2012-42 zo dňa 2. októbra 2012 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2012 a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Zrušeným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2012 bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove vysloveného v rozsudku napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd uviedol, že Sociálna poisťovňa v predmetnej veci nezisťovala, aký počet rokov, teda obdobie výkonu služby ako policajta mal vplyv na jeho výšku, nezistila dostatočne skutkový stav a iba mechanicky vychádzala zo skutočnosti, že navrhovateľovi bola pri priznávaní výsluhového dôchodku započítaná doba 34 rokov výkonu služby ako policajta. Krajský súd v Prešove v predmetnom rozsudku zaviazal Sociálnu poisťovňu v ďalšom konaní zistiť, aká doba výkonu služby policajta bola rozhodujúca pre výšku jeho výsluhového dôchodku, v predmetnej veci maximálne 60 % a z odôvodnenia rozhodnutia sa javí, že nebolo započítané celé obdobie výkonu služby policajta, že táto doba nebola už rozhodujúca pre výšku priznaného výsluhového dôchodku, preto je túto dobu povinná hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia tak, ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 4So/11/2009.
Uviedla, že dávkové konanie začalo na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku spísanej dňa 13.12.2011, ktorý žiadal priznať od 01.12.2011. Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek. Obe podmienky musia byť splnené súčasne. Podľa § 65 ods. 2 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Dôchodkový vek navrhovateľ v súlade s § 65 ods. 2 dosiahol dňa 09.05.2010. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 255 ods. 5 za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych asociálnych činností zo dňa 17.01.2003 č.p. SPC-35.969-1/5-2003 vyplýva, že podľa § 81 ods. 3, § 38 v súlade s §§ 39, 58 a 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.11.2002 vo výške 13 211,- Sk mesačne. Pre výpočet výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru 34 skončených rokov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bolo zhodnotené obdobie podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-OSZ-VZ-35.969.17/2011 zo dňa 30. novembra 2011:
- obdobie od 02.10.1967 do 26.09.1969 - základná vojenská služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie,
- obdobie od 24.09.1970 do 31.12.1999 - služobný pomer v policajnom zbore zaradený do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie,
- obdobie od 01.01.2000 do 31.10.2002 - služobný pomer v policajnom zbore zaradená do III. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie.
Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.: SPC-35.969-1/5-2003 zo dňa 17.01.2003 a tiež podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 30.11.2011 mu pre výpočet výsluhového dôchodku bola podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru celkom 34 skončených rokov (t.j. obdobie od 02.10.1967 do 26.09.1969 ako doba výkonu základnej vojenskej služby a obdobie od 24.09.1970 do 31.10.2002 ako doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru). Nakoľko základná vojenská služba v trvaní 2 rokov a 3 mesiacov odpracovaných v Policajnom zbore Slovenskej republiky bola navrhovateľovi zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, Sociálna poisťovňa v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 zákona nie je príslušná na ich zhodnotenie. Zhodnotenie základnej vojenskej služby v období od 02.10.1967 do 26.09.1969 potvrdilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tiež oznámením zo dňa 13.07.2011, podľa ktorého pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu musela byť zhodnotená (započítaná) aj doba výkonu základnej vojenskej služby. V opačnom prípade (nezhodnotením a nezapočítaním doby výkonu základnej vojenskej služby do celkovej doby trvania služobného pomeru) by rozhodnutie o priznaní jeho výsluhového dôchodku bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Dôvodila, že v súlade s právnym názorom vyslovenom v rozsudku Krajskom súde v Prešove č.k. 3Sd/54/2012-42 zo dňa 02.10.2012 listom zo dňa 22.10.2012 Sociálna poisťovňa požiadala Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o vyjadrenie, aká doba výkonu služby policajta bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 14.11.2012 oznámilo nasledovné:
Rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR č.p. SPC-35.969.1/5-2003 zo dňa 17.01.2003 bol menovanému, na základe jeho žiadosti zo dňa 02.10.2002, priznaný od 01.11.2002 výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu priznania výsluhového dôchodku (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt a profesionálny vojak, ktorému skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Podľa § 39 zákona č. 328/2002
Z.z. výsluhový dôchodok je za 15 rokov trvania služobného pomeru 3 0% základu podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z.. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu, zisteného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z., najviac však do 60 % základu podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/ a f/ zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru je aj doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, doba trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pred januárom 1993, doba trvania služobného pomeru od 01.01.1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky. V súlade s uvedeným bola pre nárok a výšku výsluhového dôchodku menovaného zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1967 do 26.09.1969 a doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 24.07.1970 do 31.10.2002, čo je celkom 34 rokov a 104 dní. Základom pre výpočet výsluhového dôchodku menovaného bol jeho priemerný mesačný služobný plat zistený podľa § 60 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v ukončenom kalendárnom roku 2000 vo výške 22 017,- Sk. 60 % z tohto platu predstavuje výsluhový dôchodok v sume 13 211,- Sk, ktorý bol menovanému aj priznaný. Tvrdenia menovaného v žalobe proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 16.07.2012 č. XXX XXX XXXX, že z rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: SPC-35.969/1-5/2003 zo dňa 17.01.2003 o priznaní výsluhového dôchodku jednoznačne vyplýva, že mu bola podľa § 60 zákona zhodnotená len doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore, a to od 16. skončeného odslúženého roku do 30. ukončeného roku, bez vojenčiny, kedy mu vyplynul 60 % nárok z hrubej mzdy daného roku, sú nepravdivé. V citovanom rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku sa na druhej strane v prvom odseku jednoznačne uvádza: „Pre výpočet výsluhového dôchodku bola podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru 34 skončených rokov.“ Neobstojí ani ďalšie tvrdenie menovaného uvedené v žalobe, že 2 roky a 3 mesiace služby v Policajnom zbore a 2 roky základnej vojenskej služby vo VÚ 7411 v U. C. už nemali žiadny vplyv na vypočítanie a výšku jeho výsluhového dôchodku, a preto mu nemali byť zhodnotené pre nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku, ale túto dobu mala zhodnotiť Sociálna poisťovňa pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku. Ak by orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky postupoval pri výpočte výsluhového dôchodku tak, ako žiada menovaný, t.j. nezhodnotením 4 rokov a 3 mesiacov trvania služobného pomeru pre jeho nárok a výšku (pričom nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že by sa mu nemala započítať práve doba 2 rokov výkonu základnej vojenskej služby, čo je začiatok započítateľnej doby, a doba služby v Policajnom zbore 2 rokov a 3 mesiacov z konca trvania služobného pomeru), takýto postup by bol v rozpore so zákonom č. 328/2002 Z.z., ktorý v § 58 jednoznačne ustanovuje, aká doba je rozhodujúca pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku. Pri nezhodnotení doby 4 rokov a 3 mesiacov trvania služobného pomeru pred jeho skončením, by menovanému nemohol byť priznaný výsluhový dôchodok v takej výške ako mu bol priznaný, pretože v takom prípade by výsluhový dôchodok nemohol byť vypočítaný ani zo základu, t.j. najlepšieho služobného platu menovaného v príjmovo najlepšom ukončenom roku 2000. V oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 14.11.2012 bolo ďalej uvedené, že do doby poistenia rozhodujúceho pre výšku starobného dôchodku menovaného započítať len obdobie trvania služobného pomeru presahujúceho 34 skončených rokov, t j. 104 dní (od 20.07.2002 do 31.10.2002), ktoré nemalo vplyv na výšku výsluhového dôchodku.
K odporúčaniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúcej sa vypočítania teoretickej výšky Vášho starobného dôchodku, na ktorý by navrhovateľovi podľa názoru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznikol nárok dňa 09.05.2003 poukázala na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nakoľko krajský súd Sociálnu poisťovňu zaviazal v ďalšom konaní dôsledne zistiť, aká doba výkonu služby policajta bola rozhodujúca
pre výšku výsluhového dôchodku, odporúčanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúce sa dátumu priznania starobného dôchodku, resp. vypočítania teoretickej výšky starobného dôchodku, nepovažuje za záväzné. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok postupovala v súlade s právnym názorom krajského súdu, ktorý vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4So 11/2009, ktorý v právnej vete uviedol, že (citácia): „Ak doba výkonu služby policajta zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nemožno ju hodnotiť pri výpočte výšky starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Jej vylúčenie pre zistenie výšky dávky, na ktorú vznikne nárok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, zodpovedá § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Obdobie výkonu služby policajta, ktoré pre výšku výsluhového dôchodku hodnotiť nemožno, lebo nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok alebo nemalo vplyv na jeho výšku, však treba hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo inak by časť týchto dôb poistenia nebola hodnotená v žiadnom z týchto systémov.“ Nakoľko v potvrdení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 14.11.2012 bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi bolo pre nárok na priznanie a výšku výsluhového dôchodku zhodnotené obdobie trvania služobného pomeru skončených 34 rokov, dodatočne zhodnotila obdobie od 20.07.2002 do 31.10.2002, t.j. 104 dní, ktoré podľa predmetného potvrdenia nemali vplyv na priznanie a výšku navrhovateľovho výsluhového dôchodku tak, ako to určil Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 3Sd/54/2012-42 zo dňa 02.10.2012. Pre úplnosť poznamenala, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: SPC-205-133/4-2002 zo dňa 04.12.2002 mu bolo priznané odchodné vo výške 341 264,- Sk. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že mu patrí odchodné za 34 rokov skončených rokov služobného pomeru vo výške 15,5 - násobku základu podľa § 60 citovaného zákona. Na výpočet odchodného bola podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1967 do 26.09.1969 a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 24.07.1970 do 13.10.2002. Správnosť zhodnotenia 34 skončených rokov trvania služobného pomeru pre vznik nároku a výšku odchodného navrhovateľ nenamietal napriek tomu, že doba trvania služobného pomeru rozhodujúca na vznik nároku na odchodné a jeho výšku je podľa § 58 citovaného zákona totožná s dobou rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Ku dňu 01.12.2011 získal navrhovateľ 4 496 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 01.12.2011 (teda ku dňu, od ktorého navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok) navrhovateľ získal 12 rokov a 116 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia). Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku uvedenú v § 65 ods. 1 zákona - podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku mu bola zamietnutá správne, nakoľko nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a tým nesplnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a namietal jeho nesprávne právne posúdenie. Čo do dôvodov nesprávneho právneho posúdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So 138/2011, kde je uvedené, že Sociálna poisťovňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok má zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služby v I. či II. kategórii funkcií. Rovnako poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4So 10/2009, v ktorom je uvedené, že obdobie výkonu služby policajta, ktoré pre výšku výsluhového dôchodku hodnotiť nemožno, lebo nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok alebo nemalo vplyv na jeho výšku je potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo inak by časť týchto dôb poistenia nebola hodnotená v žiadnom z týchto systémov.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 30.01.2013, kde opätovne poukázala na dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a poverená zástupkyňa odporkyne s poukázaním na toto vyjadrenie žiadala preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, sekcia personálnych a sociálnych činností rozhodnutím Č.p.: SPC-35.969-1/5-2003 zo dňa 17.01.2003 podľa § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 38 v súlade s § 39, § 58 a § 60 navrhovateľovi priznalo výsluhový dôchodok od 01.11.2002 do výške 13 211,- Sk mesačne. V odôvodnení tohto rozhodnutia je okrem iného uvedené, že pre výpočet výsluhového dôchodku bola podľa § 58 zákona zhodnotená doba trvania služobného pomeru 34 skončených rokov. Základom na výpočet výsluhového dôchodku podľa § 60 zákona bol priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku 2000 vo výške 22 917,- Sk. Pretože podľa § 39 zákona je najvyššia výmera výsluhového dôchodku 60 % základu, tento sa priznal vo výške 13 211,- Sk mesačne. Ďalej z listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 č. SPC-OSZ- VZ-35.969-17/2011 vyplýva, že pre nárok na výsluhový dôchodok navrhovateľovi bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.10.1967 do 26.09.1969 (I. kategória funkcií), služobného pomeru v Policajnom zbore od 24.09.1970 do 31.12.1999 (I. kategória funkcií), služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.01.2000 do 31.10.2002 (III. pracovná kategória).
Podľa § 255 ods. 5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 14 ods. 4 v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.
Podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., občan ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 16 rokov uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií.
Podľa § 60 ods. 2 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
Z obsahu dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ si podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku dňa 13.12.2011, pričom starobný dôchodok žiadal priznať od 01.12.2011. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahol navrhovateľ dňa 09.05.2010. Odporkyňa žiadosť o priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi zamietla z dôvodu, že nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a tým nesplnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 zákona. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. rozhodnutím zo dňa 17.01.2003 odporkyňa aplikovala ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona. Je teda nesporné, že v danom prípade sa pri posúdení nároku na starobný dôchodok súbežne aplikuje všeobecný ako aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia.
Súd preto v tomto prípade po posúdení odôvodnenia rozhodnutia odporkyne poukazuje a cituje odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So 138/2011, v ktorom je uvedené:
„Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Nová právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom
poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poisteného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systém sociálneho poistenia. Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, či nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“
S prihliadnutím na vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto toto rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a vo veci rozhodnúť v súlade s citovaným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom
v rozsudku sp.zn. 9So 138/2011, ktorým je odporkyňa viazaná (§ 250j ods. 6 v spojení s § 250ja ods. 4 O.s.p.).
Navrhovateľ sa v opravnom prostriedku okrem iného domáhal aj v dôsledku dlhodobého riešenia jeho nároku vo vzťahu k starobného dôchodku aj nemajetkovej škody voči odporkyni vo výške 1 000,- €. Na pojednávaní dňa 27.03.2013 prehlásil navrhovateľ, že na tomto svojom návrhu netrvá a berie v tejto časti návrh späť.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoj návrh vzal späť, krajský súd podľa § 250d os. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.