Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/177/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, 2/ K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. E. XXX, obaja zast. Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 19, proti odporcovi: ZLATNER, spol. s r.o., so sídlom Perecká 22, Levice, IČO: 34 109 919, zast. Mgr. Petrom Nyúlom, advokátom, so sídlom v Leviciach, Kpt. Jaroša 4, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Leviciach zo dňa 23. 01. 2013 č.k. -93, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti a v časti o povinnosti zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania účastníkov z m e ň u j e takto:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade náhradu trov konania vo výške 870,66 eura a navrhovateľovi v 2. rade vo výške 870,66 eura, všetko na účet Mgr. Ľudovíta Pauloviča, advokáta v Lučenci, vedený v E. E., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť každému z navrhovateľov v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 207,75 eura na účet Mgr. Ľudovíta Pauloviča, advokáta v Lučenci, vedený v E. E., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 16.000 eur a odporcovi v 2. rade sumu 8.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy za smrť N. O., manžela navrhovateľky v 1. rade a otca navrhovateľa v 2. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania 4.780,16 eura na účet právneho zástupcu a na účet súdu súdny poplatok 1.440 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , . Vychádzal zo zistenia, že zamestnanec odporcu D. R., dňa 29. 09. 2010, v čase okolo 8.45 hod. viedol dodávkové motorové vozidlo H. F., s ktorým sa zrazil s dodávkovým vozidlom zn. L. R., ktoré riadil N. O.. Vo vozidle vedľa neho sedela jeho manželka, navrhovateľka v 1. rade. V dôsledku dopravnej nehody N. O. utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Súd konštatoval, že úmrtím manžela zostala navrhovateľka sama, odkázaná na pomoc iných a kvalita jej osobného a spoločenského postavenia sa podstatne zhoršila. Manžel jej zomrel v čase, keď sa mohli tešiť z dosiahnutých úspechov a užívať si spokojne rodinný život. K strate osoby blízkej došlo u nej v takom veku, že nemožno predpokladať, že by čas zhojil túto stratu a bola by schopná začať nový život. S ohľadom na uvedené, ňou požadovanú výšku nemajetkovej ujmy v sume 16.000 eur považoval za primeranú, a preto jej návrhu vyhovel. Navrhovateľ v 2. rade stratil svojho otca, s ktorým mali krásny vzťah nielen v detstve, ale aj v jeho dospelosti. Otec strávil s rodinou spoločné chvíle a jeho smrť bola krutým zásahom do emocionálneho života nielen jeho, ale aj celej jeho rodiny. Pri posudzovaní intenzity zásahu do osobnostnej sféry navrhovateľa v 2. rade súd vzal do úvahy skutočnosť, že v čase úmrtia otca mal svoju rodinu, osamostatnil sa od rodičov, žil vlastným životom so svojou rodinou, u ktorej má podporu a útechu, a preto vyhodnotil, že zásah do jeho osobného práva nebol takej intenzity, ako u navrhovateľky v 1. rade, preto znížil výšku nemajetkovej ujmy na polovicu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , keďže výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu, priznal náhradu trov konania navrhovateľom v plnej výške a to za 6 úkonov právnej pomoci (príprava, prevzatie, písomné podanie žaloby, vyjadrenie z 30. 05. 2012, účasť na pojednávaní 21. 09. 2012, 28. 11. 2012 a 23. 01. 2013). Hodnotu úkonu určil sumou 320,34 eura, resp. 237,34 eura, pričom za 6 úkonov priznal odmenu 1.922,04 eura, resp. 1.424,04 eura, režijný paušál 1x 7,41 eura, 4x 7,63 eura, 1x 7,81 eura, spolu 45,74 eura pre každého z navrhovateľov. Celkovo navrhovateľke v 1. rade priznal 1.967,78 eura a navrhovateľovi v 2. rade 1.496,78 eura, k tomu náhradu za stratu času za cestu z M. - M. a späť a 5x za cestu z M. do M. a späť, spolu 30 polhodín v sume 304,68 eura a náhradu cestovných nákladov osobným motorovým vozidlom T. V. za cestu z M. do M. a späť a 3x za cestu do M. a späť vo výške 18,09 eura a náhradu za používanie vozidla pri pracovnej ceste za cestu dňa 21. 09. 2012 v sume 62,63 eura, dňa 28. 11. 2012 v sume 62,04 eura a dňa 23. 01. 2013 v sume 61,88 eura s tým, že náklady cestovného dosiahli sumu 241,24 eura pre oboch účastníkov. Celkove náhrada trov konania navrhovateľky v 2. rade s DPH je 2.688,88 eura a navrhovateľa v 2. rade 2.091,28 eura.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na to, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. z 20. 04. 2011, v ktorom Najvyšší súd riešil otázku náhrady nemateriálnej ujmy spôsobenej pozostalým usmrtením blízkej osoby a poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd zaujal právny názor, že na základe povinného zmluvného poistenia poisťovňa nemôže byť zaviazaná na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože táto nie je škodou. S poukazom na to neprichádza do úvahy aplikácia ust. na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Jej výšku určuje súd podľa svojej úvahy, ktorá však podlieha hodnoteniu. Základom úvahy je zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí prípadu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo súd priznal navrhovateľke v 1. rade práve 16.000 eur a navrhovateľovi v 2. rade práve 8.000 eur. Poukázal na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený vo veci B. a L. v. W., podľa ktorého náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy. V tejto súvislosti vytkol súdu prvého stupňa, že nezisťoval, aká náhrada bola priznaná navrhovateľom titulom bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia, nezohľadnil, že aj manžel navrhovateľky v 1. rade porušil predpisy vedením motorového vozidla, pretože v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Poukázal aj na Český právny poriadok, ktorý vyčíslenie hodnoty ľudského života určuje v rozpätí od 85.000 do 240.000,-Kč s tým, že navýšenie náhrad nad paušálnu jednorazovú čiastku je možné len v mimoriadnych prípadoch.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že zásah do ich osobností bol závažný a nenapraviteľný. Závažnosť ujmy sa posudzuje z hľadiska odčiniteľnosti takéhoto zásahu. Podľa ich názoru, takýmto činom bola spôsobená nenapraviteľná ujma a deštrukcia ich rodinných a vôbec medziľudských vzťahov a to na škále závažnosti maximálnou hodnotou, keď súdy niekoľkokrát konštatovali, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Žiadna súdom priznaná suma nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu a nenahradzuje život človeka. Z tohto pohľadu preto nimi uplatňovaná a súdom prvého stupňa priznaná výška náhrady je na minimálnej spodnej hranici z hľadiska závažnosti zásahu a okolností, za ktorých k zásahu došlo, a preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby ich odvolací súd znižoval. Náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa domáhali v zmysle a . Aj z tohto dôvodu sa konania ako vedľajší účastník nezúčastňovala poisťovňa. Poukázali na to, že za zásah zodpovedá odporca, ktorý ako právnická osoba použil na realizáciu jeho činnosti fyzickú osobu k plneniu jeho úloh, a preto sankcia podľa postihuje priamo odporcu ako právnickú osobu podľa analógie , resp. v spojení s . Je potrebné vychádzať z toho, že do rámca činnosti právnickej osoby ako zamestnávateľa spadá činnosť jeho zamestnanca, ktorým je výkon jeho zamestnania a plnenie pracovných povinností a úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie odporcu na odvolacom pojednávaní podľa a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Navrhovatelia sa v tomto konaní o ochranu osobnosti návrhom zo dňa 09. 03. 2012 domáhali, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a to každému v sume 16.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to titulom zásahu odporcu do ich osobnostného práva na súkromie následkom smrti manžela navrhovateľky v 1. rade a otca navrhovateľa v 2. rade N. O. pri dopravnej nehode dňa 29. 09. 2010. Vychádzali z toho, že dopravnú nehodu spôsobil zamestnanec odporcu, a preto je daná priama zodpovednosť odporcu za zásah do ich osobnostného práva na súkromie. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 16.000 eur a navrhovateľovi v 2. rade sumu 8.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa navrhovateľom v 2. rade uplatneného nároku návrh zamietol. Proti zamietajúcej časti odvolanie podané nebolo, a preto predmetom odvolacieho konania zostala vyhovujúca časť preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa a na ňu nadväzujúce výroky o náhrade trov konania.

Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, vážnosť, telesná integrita, rodinný život a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy). Teda subjektom práva na ochranu osobnosti je len fyzická osoba ako ľudská bytosť - človek, pretože len táto môže byť nositeľom osobnosti, resp. jednotlivých hodnôt tvoriacich osobnosť.

Generálna klauzula ochrany osobnosti, obsiahnutá v ust. , bola prispôsobená Listine základných práv a slobôd , účinným od 1.1.1992. Účinnosťou tohto zákona bola pod ochranu osobnosti zahrnutá aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej rešpektovanie musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je právo na súkromie.

Obsah práva na súkromie je nutné určovať so zreteľom na ústavné predpisy a ustanovenia medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, uvedených v čl. 154c ods. 1 SR, v ktorých má pozitívna zákonná úprava práva občana na súkromie, svoj prirodzenoprávny zdroj.

Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny, založenej na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.

Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. . Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí, alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závisieť v prvom rade na jej vôli, ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti, je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a ak ich niet, tak o rodičov.

Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. , predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia, ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv, nestačí. Predpokladmi vzniku tohto nároku je existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, spočívajúci v konaní tretej osoby, zodpovednej za narušenie osobnostných práv a príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Posudzujúc predmetnú vec z hľadiska vyššie uvedených princípov, odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa zistil, že sú splnené všetky predpoklady pre prisúdenie nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom v 1. a 2. rade. Niet totiž pochýb o tom, že D. R., zamestnanec odporcu svojim protiprávnym konaním spočívajúcim v porušení dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, pri riadení motorového vozidla K. dňa 29. 09. 2010 v čase o 8.45 hod. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vodič vozidla L. R., N. O. utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol, zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov a to do ich práva na súkromie a rodinný život. Vodič D. R. bol zamestnanec odporcu a dopravnú nehodu spôsobil v čase výkonu zamestnania pre odporcu, a preto je potrebné vychádzať zo zásady, že ak bol spôsobený neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti takýmto subjektom, občianskoprávne sankcie podľa postihujú s použitím analógie v spojení s priamo právnickú, prípadne fyzickú osobu, ktorej sa takýto neoprávnený zásah pričíta. Takýto názor je súladný s rozhodnutím NS ČR z 11. 06. 2002 sp.zn. . Medzi protiprávnym konaním odporcu a ujmou navrhovateľov je príčinná súvislosť, keďže túto ujmu vzhľadom k jej intenzite a následkom a nepriaznivému následku by ako závažnú pociťovala spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa na ich mieste a v ich postavení. Z objektívneho hľadiska je teda dôvodné konštatovať, že ide o nemajetkovú ujmu navrhovateľov značnej miery, ktorú je možné, aj keď len relatívne, stanoviť práve jej priznaním v peniazoch tak, ako to správne určil súd prvého stupňa. Preto zostalo už len posúdiť otázku primeranosti jej výšky, ktorá by zodpovedala zákonom požadovanému primeranému zmierneniu vzniknutej nemajetkovej ujmy. I keď ako odporca v odvolaní správne uvádza, určenie úrovne tohto zadosťučinenia je predmetom voľnej úvahy súdu, je potrebné mať na zreteli, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nie je reparáciou, ale má slúžiť len k zmierneniu následkov ujmy a vychádza z jednotlivosti konkrétneho prípadu. V tomto smere je potrebné poukázať i na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v niektorých prípadoch porušenia osobnostných práv dospel k záveru, že dostatočným zadosťučinením je samotné konštatovanie porušenia práva, pričom v iných prípadoch, okrem záveru o porušení týchto práv, súčasne priznal sťažovateľom i náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu.

Majúc na zreteli jednotlivé aspekty danej veci a ich vzájomnú súvislosť, odvolací súd dospel k záveru o primeranosti súdom prvého stupňa prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pre každého z navrhovateľov. Táto totiž zohľadňuje nedbanlivostný charakter protiprávneho konania odporcu, okolností, za ktorých k nemu došlo bez zistenia priťažujúcich okolností, ako i doterajší bezúhonný život odporcu a jeho postoj k prejednávanej veci. Rovnako tak zohľadňuje aj právo navrhovateľov na rodinný život, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola navrhovateľka v 1. rade ako jeho manželka a navrhovateľ v 2. rade ako jeho syn. Smrťou otca a manžela bol očividne narušený vo všetkých jeho zložkách ich rodinný život, jeho smrťou došlo k výrazným zmenám v spôsobe doterajšieho života, najmä navrhovateľky v

1. rade, ktorá, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, žila s ním v harmonickom manželstve v spoločnej domácnosti mnoho rokov. V čase jeho úmrtia bola vo veku, v ktorom už ťažko predpokladať, že by si osobný život usporiadala inak, pričom jej budúcnosť, ako vyplýva z výpovede svedkov, mala byť súčasťou spoločného, harmonického života s N. O., s ktorým sa mohli spolu tešiť z úspechov dosiahnutých spoločným úsilím a spokojne si užívať spoločný rodinný život s vnúčatami a rodinou navrhovateľa v 2. rade. Aj odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že vyššia intenzita neoprávneného zásahu do práva na súkromný život nastala u navrhovateľky v 1. rade, ktorá žila s nebohým manželom v spoločnej domácnosti, a preto jeho stratu pociťuje intenzívnejšie ako navrhovateľ v 2. rade. Ten má svoj osobný život, má svoju rodinu, svoje deti, ktoré mu do určitej miery sú schopné reparovať a zmierniť stratu otca, aj keď je nepochybné, že strata blízkej osoby, s ktorou mal dobré vzťahy, je nenapraviteľná a závažným spôsobom zasiahla do jeho osobného života. Z uvedených dôvodov odvolací súd prijal záver, že súd prvého stupňa správne posúdil závažnosť majetkovej ujmy, ako aj okolnosti, za akých k neoprávnenému zásahu do osobností navrhovateľov došlo a s ohľadom na to určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v primeranom rozsahu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd zmenil podľa výrok rozsudku o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa navrhovateľom priznal náhradu trov konania podľa vychádzajúc z toho, že v danej veci výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu, a preto im priznal náhradu trov konania v plnej výške. Odmenu právneho zastúpenia priznal v zmysle Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov, pričom vychádzal z hodnoty úkonu právnej služby z výšky uplatňovaného nároku 16.000 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa citovanej vyhlášky. Uvedený postup súdu prvého stupňa však nezodpovedá zákonnej úprave cit. vyhlášky, pretože vo veciach ochrany osobnosti podľa je tarifnou hodnotou čiastka 2.000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy ( citovanej vyhlášky). Advokát zastupoval v konaní dvoch navrhovateľov, preto tarifná odmena advokáta sa počíta podľa , podľa ktorého sa pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %. Hodnota jedného úkonu právnej služby je 121,72 eura, pričom za úkon príprava, prevzatie patrí advokátovi hodnota celého úkonu a za ďalšie úkony - písomné podanie žaloby, vyjadrenie z 30. 05. 2012 a účasť na troch pojednávaniach, kedy už zastupoval súčasne navrhovateľku aj odporcu, je hodnota úkonu každého z navrhovateľov v sume 60,86 eura. Trovy advokáta za poskytnutie právnej pomoci potom činia sumu 852,04 eura, k tomu režijný paušál 2x 7,41 eura (v roku 2011), 4x 7,63 eura (v roku 2012), 1x 7,81 eura (v roku 2013) s náhradou cestovného v sume 241,24 eura a s náhradou za stratu času v sume 304,68 eura, ktoré súd prvého stupňa vypočítal v správnej výške, predstavujú pre každého z navrhovateľov sumu 870,66 eura.

Navrhovatelia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im podľa , patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní. Hodnota jedného úkonu právnej služby je v súlade s a Vyhl. č. , za 1 úkon účasť na pojednávaní 02. 10. 2013, ktoré právny zástupca navrhovateľa uplatnil písomným podaním z 02. 10. 2013 suma 121,72 eura, k tomu režijný paušál 7,81 eura, spolu s DPH 20 % je náhrada trov právneho zastúpenia suma 155,43 eura. Navrhovateľom odvolací súd priznal aj náhradu za stratu času podľa citovanej vyhlášky za cestu z M. do U. a späť za 7 polhodín á 13, eura za každú aj začatú polhodinu, v celkovej sume 91,07 eura a náhradu cestovných nákladov za cestu z M. do U. a späť motorovým vozidlom T. V. pri priemernej spotrebe 6,7 l / 100 km a cene pohonných hmôt 1,405 eura / l v sume 29,62 eura a náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách podľa opatrenia č. , v rozsahu 0,183 eura / km v sume 57,58 eura, cestovné náhrady s 20% DPH sú 104,64 eura. Celková náhrada trov konania pre každého z navrhovateľov predstavuje sumu 207,75 eura, ktoré im odvolací súd priznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.