Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-133-2011.pdf
PDF · 127.36 KB
Case nature
Subarea
8C/133/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľa: T. B., bydlisko O. A.. XX, XXXX B., F. J., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Beáta Slováková, advokátka, Ádorská č. 41, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 090 298, proti odporcovi 1: D.. P. J., bydlisko J. č. X, XXX XX B., odporcovi 2: K. J., bydlisko J. č. X, XXX XX B., obaja zastúpení právnym zástupcom: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova č. 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o uložení zákazu odporcom uskutočniť prestavbu nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom trovy konania vo výške 33 euro a trovy právneho zastúpenia vo výške 533, 80 euro, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 08. 2011 sa navrhovateľka v zastúpení svojou právnou zástupkyňou domáhala uloženia odporcom zákazu uskutočniť prestavbu domu na J. Č.. X v B., spočívajúcu v nadstavbe bytu č. 3, ktorou dôjde k rozšíreniu podlahovej plochy tohto bytu zástavbou spoločných častí a zariadení domu, v dôsledku čoho dôjde k zníženiu podielu navrhovateľky na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku (doslovná citácia petitu, čl. 5), a to titulom ochrany jej vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súčasne s návrhom vo veci samej podala i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, čl. 5, v ktorom sa domáhala, aby súd nariadil odporcom prerušiť všetky stavebné práce v dome súp. č. XXXXXX, na J. č. X v B., a to do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného vo veci samej. Súd uznesením zo dňa 04. 11. 2011, čl. 45, vyhovel tomuto návrhu a nariadenie predbežného opatrenia a uložil odporcom povinnosť prerušiť všetky stavebné práce v bytovom dome na J. č. X v B., a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného vo veci samej. Na základe odvolania, čl. 58, právneho zástupcu odporcov proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v Bratislave č. k. 6Co 50/2012 - 72 zo dňa 27. 02. 2012, čl. 72, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolací súd, okrem iného, vo svojom uznesení uviedol, že práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch upravuje zákon č. 182/1993 Z.z. Tento zákon je v pomere k Občianskemu zákonníku špeciálnym právnym predpisom (lex specialis). Preto sa právne vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome spravujú zákonom č. 182/1993 Z.z. a iba v prípade, ak tento zákon určitý okruh právnych vzťahov neupravuje, možno podporne použiť občiansky zákonník. Zákon č. 182/1993 Z.z., upravuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v § 11 a nasl. Podľa § 14 ods. 3 cit. zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodujú o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlavou všetkých vlastníkov. Ochranu prehlasovaného vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru upravuje § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. Táto ochrana spočíva v tom, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. Navrhovateľka sa nezúčastnila schôdze vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome konanej dňa 07.02.2010, na ktorej sa rozhodlo o Zmluve o prestavbe a nadstavbe bytu odporcov a nemožno ju preto považovať za prehlasovaného vlastníka, akého má na mysli § 14 ods. 4 prvá veta zákona č. 182/1993. Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nemožno použiť ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom práve o toto ustanovenie navrhovateľka oprela návrh vo veci samej. Návrhu vo veci samej preto nemožno vyhovieť a vzhľadom na to samotný nárok uplatnený návrhom vo veci samej nie je osvedčený. Preto neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č. 2 nachádzajúceho sa na 1. poschodí v bytovom dome na J. č. X v B., vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške 11 754/31124 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, na ktorom sa dom nachádza. Odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 3 nachádzajúceho sa 2. poschodí tohto domu. Odporca 1 je výlučným vlastníkom v ?, odporkyňa 2 spolu s odporcom 1 majú zvyšnú časť v ? v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne domu je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov ako manželov. V mesiaci jún 2009 odporcovia oznámili navrhovateľke úmysel rekonštruovať ich byt č. 3. Mala byť v ňom vymenená podlaha za účelom inštalácie podlahového vykurovania. Keďže odporcovia rekonštruovali byt č. 3 nad rámec pôvodne oznámenej rekonštrukcie bytu napr. odstránili deliace konštrukcie, vybúrali jestvujúce okenné a dverné otvory, niektoré premiestnili, na schodišti umiestnili vedenia, tak navrhovateľka v decembri 2009 žiadala odporcov, aby stavebné práce prerušili. V januári 2010 odporcovia navrhovateľke oznámili, že by chceli uskutočniť nadstavbu bytu č. 3 a žiadali od nej, aby súhlasila so zmenšením jej spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, keďže nadstavba bytu sa mala uskutočniť zástavbou povaly domu. Odporcovia neponúkli, nenavrhli žiadnu finančnú náhradu za takéto zmenšenie, preto navrhovateľka s týmto nesúhlasila. Opakovane ich požiadala o prerušenie všetkých stavebných prác týkajúcich sa rekonštrukcie bytu č. 3, vrátane nadstavby. Dňa 07. 02. 2010 sa konala schôdza vlastníkov bytov, na ktorej sa navrhovateľka nezúčastnila. Na schôdzi bola odhlasovaná (v počte dvoch hlasov odporcov) zmluva o prestavbe a nadstavbe bytu č. 3. Túto zmluvu odporcovia dňa 10. 02. 2010 podpísali. Navrhovateľka zmluvu nepodpísala. Platnosť tejto zmluvy navrhovateľka súdnou cestou nenapadla. Rovnako nenapadla ani rozhodnutie prijaté na schôdzi dňa 07. 02. 2010. O existencii zmluvy sa navrhovateľka dozvedela až v auguste 2010. Dňa 13. 05. 2010 sa uskutočnila ďalšia schôdza vlastníkov bytov, na ktorej sa všetci prítomní vlastníci dohodli, že schválenie dostavby bytu č. 3 presunú na ďalšiu schôdzu. Na tejto schôdzi sa vlastníci dohodli na výmene plynovej, elektrickej a plynovej prípojky. Po tejto schôdzi odporcovia i naďalej pokračovali v stavebných prácach, ktoré presahovali rekonštrukciu bytu č. 3 a zasahovali i do spoločných priestorov domu - schodište, strechu, fasádu domu. Dňa 16. 08. 2010 podala navrhovateľka na príslušný stavebný úrad sťažnosť. Až na základe tejto skutočnosti podali odporcovia na príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie povolenia na dodatočnú legalizáciu stavebných úprav v byte č. 3. Stavebný úrad na základe tejto žiadosti navrhovateľov vydal dňa 09. 03. 2011 rozhodnutie, ktorým vyhovel žiadosti odporcov. Navrhovateľka nemala vedomosť o tomto stavebnom konaní, dozvedala sa o ňom až pri doručení rozhodnutia dňa 25. 03. 2011, proti ktorému podala odvolanie, na základe ktorého boli odporcom vytknuté iba formálne vady. Podlahová plocha bytu č. 3 sa predmetnou prestavbou a nadstavbou má zvýšiť z terajších 88, 13 m2 na 241, 27 m2. K zväčšeniu plochy dôjde výlučne zastavaním priestoru, ktorý je v súčasnej dobe v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov v dome a to na úkor spoločného priestoru domu , povaly domu, a to bez jej súhlasu ako jednej z podielových spoluvlastníčok Navrhovateľka s prestavbou a nadstavbou bytu nikdy nesúhlasila. Odporcovia realizujú prestavbu a nadstavbu bytu č. 3 na základe rozhodnutia vlastníkov (vlastne iba odporcov) bytov na schôdzi vlastníkov bytov domu dňa 07. 02. 2010, ktorým schválili zmluvu o prestavbe a nadstavbe bytu č. 3. Odporcovia schválením tejto zmluvy tak rozhodli o dôležitej zmene spoločnej veci, nakoľko sa mení samotná povaha veci. Navrhovateľka ako vlastník bytu sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporcovia protizákonne postupujú pri realizácii stavebných úprav spočívajúcich v zástavbe strechy domu. Touto zástavbou odporcovia získajú rozšírenie podlahovej plochy jedného zo svojich bytov o takmer 150 m2, a to v prevažnej miere z priestorov, ktoré pred týmito stavebnými úpravami patrili do spoločných častí domu. Navrhovateľka sa v danej veci svojho nároku domáha podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to i napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave č. k. 6Co 50/2012 - 72
zo dňa 27. 02. 2012, čl. 72, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, vo svojom odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci nemožno použiť ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale zákon č. 182/1993 Z. z. Navrhovateľka nesúhlasila s týmto názorom Krajského súdu v Bratislave. Poukazovala na to, že podľa ustanovenia § 2 zákona č. 182/1993 Z. z. sa tento zákon vzťahuje iba na bytové domy, kde je viac ako tri byty a podlahová plocha všetkých priestorov je aspoň v polovici slúžiaca na bývanie. Keďže v danom bytovom dome sú len tri byty, nie je možné podľa navrhovateľky aplikovať na tento prípad zákon č. 182/1993 Z. z., ale iba ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Odporcovia v zastúpení svojím právnym zástupcom sa v rámci prípravy pojednávania k predmetnému návrhu vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 04. 01. 2012, čl. 50. Právny zástupca odporcov v ňom uviedol, že v predmetnom bytovom dome sú tri byty. Byt č. 1 je v ? vo výlučnom vlastníctve odporcu 1 a v 1/12 v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1 a odporkyne 2. Byt č. 2 je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Byt č. 3 je v ? vo výlučnom vlastníctve odporcu 1 a v ? v podielovom spoluvlastníctve odporcov 1 a 2. Bytový dom je na LV č. XXX, k. ú. Q. F. zapísaný ako bytový dom. Práva a povinnosti účastníkov konania ako vlastníkov uvedených bytov sa riadia ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z., preto je potrebné na danú vec aplikovať zákon č. 182/1993 Z. z. ako lex specialis k Občianskemu zákonníku. Ustanovenie § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. obsahuje osobitné ustanovenia o rozhodovaní vlastníkov bytov v bytovom dome o zmluve i vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj ochranu tzv. prehlasovaných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome. V danej veci však navrhovateľka nehlasovala vôbec, nebola na schôdzi prítomná, preto ani nespĺňa zákonný predpoklad pre aktívnu vecnú legitimáciu pri tomto právnom titule a to že je prehlasovanou vlastníčkou. A keby aj bola prehlasovanou vlastníčkou, tak podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. jej právo obrátiť sa na súd zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty, ktorá jej uplynula 07. 05. 2010, keďže o tejto zmluve vedela od marca 2010 (neuvedený presný dátum), pretože jej ju odporca 1 predložil na podpis. Zo zápisnice zo schôdze majiteľov bytov bytového domu zo dňa 07. 02. 2010 vyplýva, že na schôdzi boli prítomní obaja odporcovia s počtom hlasov 2. Navrhovateľka na schôdzi prítomná nebola, a to i napriek tomu, že oznámenie o konaní schôdze zo dňa 31. 01. 2010 osobne prevzala 31. 01. 2010. Z oznámenia o konaní schôdze i zo znenia samotnej zápisnice z tejto schôdze vyplýva, že programom schôdze bod 3) bola vstavba, dostavba, nadstavba bytu č. 3 bytového domu. O tomto bode programu bolo na schôdzi rozhodnuté tak, že za vstavbu, dostavbu, nadstavbu bytu č. 3 bytového domu hlasovali dvaja z troch vlastníkov bytov, s počtom hlasov 2. Z tohto vyplýva, že rozhodnutie o vstavbe alebo nadstavbe bytu č. 3 bolo prijaté v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. 2/3 väčšinou, a preto je zmluva o prestavbe a nadstavbe bytu platná a odporcovia sú oprávnení uskutočňovať nadstavbu bytu č. 3. Navrhovateľka toto rozhodnutie vlastníkov súdnou cestou nenapadla. Navrhovateľka namietala, že nevyjadrila svoj súhlas s nadstavbou bytu č. 3 a jej realizáciou dôjde k rozšíreniu podlahovej plochy tohto bytu zástavbou spoločných častí a zariadení domu, v dôsledku čoho dôjde k zníženiu jej podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, pričom jej za toto zníženie nebolo zo strany odporcov ponúknutá primeraná náhrada. Odporcovia s touto námietkou navrhovateľky nesúhlasili, pretože ako vyplýva zo ustanovenia čl. V zmluvy o prestavbe a nadstavbe bytu navrhovateľke bola poskytnutá náhrada vo forme nepeňažného plnenia spočívajúce v tom, že všetky stavebné práce, ktorými sa zveľaďuje celý bytový dom sú hradené iba odporcami.
Súd v tejto veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou i odporcami. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a to z dôvodu hospodárnosti, keďže v danej veci súd návrh zamietol z dôvodu, že právny titul na základe ktorého sa navrhovateľka domáhala svojho nároku nie je dôvodný.
Súd z vykonaného dokazovania zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:
Z LV č. XXX, k. ú. Q. F. súd zistil, že nehnuteľnosť stavba súp. č. XXXXXX, stojaca na pozemku parc. č. XXXX/X, na J. č. X v B., je zapísaná ako bytový dom.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v predmetnom bytovom dome sú tri byty. Byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne bytového domu je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov ako manželov (nie ako to uvádzal právny zástupca odporcov v ? vo výlučnom vlastníctve odporcu 1 a v 1/2 v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1 a odporkyne 2). V tomto byte bývajú obaja odporcovia. Byt č. 2 je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Navrhovateľka sa v byte zdržiava iba občas. Byt č. 3 je v ? vo výlučnom vlastníctve odporcu 1 a v ? v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov 1 a 2 ( nie v ? v podielovom spoluvlastníctve odporcov 1, 2, tak ako to uvádzal právny zástupca odporcov). Tento byt je v súčasnej dobe neobývaný, pretože v ňom prebiehajú stavebné práce. K bytu č. 3 patrí aj murovaná garáž o podlahovej ploche 23, 75 m2. Táto murovaná garáž sa nachádza v bytovom dome a tak stavba pozostáva z troch bytov a nebytového priestoru, garáže. Tento nebytový priestor, i napriek tomu, že v kúpnej zmluve je uvedený, v katastri nehnuteľnosti nie zapísaný (dôvod nie je vo vyjadrení katastra uvedený), avšak zápisu, ako vyplýva z vyjadrenia katastra, nič nebráni. Súd po vykonanom dokazovaní a po zvážení argumentácie oboch strán o charaktere stavby, či ide o bytový dom podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. alebo nie, má za to, že v budove sa nachádzajú tri byty a jeden nebytový priestor, garáž (aj keď nateraz nezapísaný katastrom ako samostatná majetková podstata do príslušného listu vlastníctva), a viac ako polovica podlahovej plochy je určená na bývanie, a preto má predmetná stavba charakter bytového domu podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 z. z. (účinný k 07. 02. 2010). Táto skutočnosť je uvedená i v samotnom LV č. XXX, k. ú. Q. F., z ktorého vyplýva, že druh stavby je 9 - Bytový dom. Súd má za to, že i v prípade ustálenia charakteru tohto domu ako rodinného domu, by sa vzťahy medzi vlastníkmi bytov a nebytového priestoru posudzovali s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 z. z. účinný k 07. 02. 2010, podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a nie podľa ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka.
Z oznámenia o konaní schôdze vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, čl. 10, zo dňa 31. 01. 2010, vyplýva, že programom schôdze uvedeným pod bod 3) bola vstavba, dostavba, nadstavba bytu č. 3, diskusia, záver. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že navrhovateľka si oznámenie o konaní schôdze osobne prevzala dňa 31. 01. 2010, čo potvrdila i svojím podpisom na tomto oznámení.
Zo zápisnice zo schôdze majiteľov bytov bytového domu zo dňa 07. 02. 2010, čl. 7, vyplýva, že na schôdzi boli prítomní obaja odporcovia s počtom hlasov 2. Navrhovateľka na schôdzi prítomná nebola, a to i napriek tomu, že oznámenie o konaní schôdze zo dňa 31. 01. 2010 osobne prevzala 31. 01. 2010. Zo zápisnice vyplýva, že v programe schôdze, pod bodom 3) bola vstavba, dostavba, nadstavba bytu č. 3 bytového domu. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že v bode 3 programu bolo uvedené
- Juraj Ružička uviedol dôvody na dostavbu a nadstavbu bytu č. 3 na dvojgeneračný, dvojposchodový byt. Uviedol, že uvedenou dostavbou a nadstavbou by sa vyriešila bytová otázka detí majiteľov bytu č. 1 a 3 a súčasne by sa zmodernizovala celá budova, včítane výmeny elektrických, vodovodných aj kanalizačných rozvodov, ktoré sú v havarijnom stave. Dostavba a prestavba bytu č. 3 počíta s opravou a zateplením celého objektu, dostavbou sa prestavbou bytu č. 3 majiteľke bytu č. 2 odpadá povinnosť podieľať sa na financovaní výmeny strešného systému a novopostavená strecha bude financovaná vlastníkmi bytov 1 a 3. P. J. ďalej predložil architektonickú štúdiu vypracovanú D.. T.. D. F. (autorizovaný architekt 0029AA), oboznámil prítomných s jej obsahom a dal hlasovať o jej obsahu. Prítomní jednohlasne počtom hlasov 2 odhlasovali jej znenie v plnom rozsahu. Následne P. J. predložil na rokovanie schôdze "Zmluvu o prestavbe a nadstavbe bytu na ulici J. X, Bratislava" a podrobne oboznámil prítomných o jej obsahu, informoval prítomných o zmene vlastníckych pomerov k spoločným častiam a zariadeniam domu a priľahlých pozemkov po uskutočnení prestavby a dostavby bytu č. 3 a zároveň uviedol spôsob nepeňažného vyrovnania voči majiteľke bytu č. 2 (BA) realizáciou a financovaním P. J. a K. J. nasledovných prác - opravu fasády domu zateplením, farebnú úpravu fasády, výmenu jestvujúcich vstupných dverí do domu, parkovú úpravu zo strany J. ulice, permanentný odvoz stavebného odpadu počas stavebných prác. Ďalej zo zápisnice vyplývalo, že v krátkej diskusii bolo konštatované, že uvažovanou dostavbou a nadstavbou bytu č. 3 spolu s celkovou opravou celého objektu v rozsahu podľa uvedenej zmluvy sa výrazne zvýši aj cena bytu č. 2. Následne dal P. J. hlasovať o predloženom znení "Zmluvy o prestavbe a nadstavbe bytu na ulici J. X, Bratislava." Prítomní jednohlasne počtom hlasov 2 odhlasovali jej znenie v plnom rozsahu a dohodli sa o termíne jej podpisu pred notárom. V závere rokovania o tomto bode P. J. s ľútosťou konštatoval, že majiteľka bytu č. 2 (BA) nie je ochotná o téme dostavby a prístavby uvedeného bytu ani komunikovať a preto sa zrejme tejto schôdze ani nezúčastnila. Zo strany P. J. na uvedenú schôdzu bol zabezpečený aj tlmočník do maďarského jazyka. O tomto bode programu bolo na schôdzi rozhodnuté tak, že za vstavbu, dostavbu, nadstavbu bytu č. 3, vrátane znenia
samotnej zmluvy, súhlasne hlasovali dvaja prítomní z troch vlastníkov bytov, s počtom hlasov 2, teda rozhodnutie o vstavbe alebo nadstavbe bytu č. 3 bolo prijaté v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. 2/3 väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Súd zistil, že navrhovateľka rozhodnutie vlastníkov bytov o vstavbe, dostavbe, nadstavbe bytu č. 3, ani samotnú zmluvu o vstavbe, dostavbe, nadstavbe bytu č. 3, nenapadla súdnou cestou neplatnosťou.
Z listinného dôkazu oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 18. 01. 2012, ktorý predložil počas konania právny zástupca odporcov, súd zistil, že predmetná stavba ako bytový dom bola prvý krát zapísaná (nie je uvedené kedy) do katastra na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 03. 1969 registrovanej na Štátnom notárstve v Bratislave pod č. RIV 1/69, RII 130/69. Predmetom tejto zmluvy bol obytný dom, v ktorom sa nachádzajú tri byty, pričom k bytu č. 3 patrí aj murovaná garáž o podlahovej ploche 23, 75 m2. Táto murovaná garáž sa nachádza v bytovom dome a tak stavba pozostáva z troch bytov a nebytového priestoru, garáže. Tento nebytový priestor, i napriek tomu, že v kúpnej zmluve je uvedený, v katastri nehnuteľnosti zapísaný z dôvodov, ktoré však kataster neuvádza v tomto liste, nie je. Na jeho zápis je potrebné predložiť znalecký posudok na určenie podielov bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach a zariadeniach domu nachádzajúcich sa v predmetnej stavbe, spolu s dokladom o vlastníctve neevidovaného nebytového priestoru. Zo znenia tohto listu vyplýva, že aj keby išlo o rodinný dom, a nie o bytový dom, tak sa na predmetnú nehnuteľnosť vzťahujú ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z.
Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ohospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa ustanovenia § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 z. z. (účinný k 07. 02. 2010) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 z. z. (účinný k 07. 02. 2010) tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 z. z. (účinný k 07. 02. 2010) bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 z. z. (účinný k 07. 02. 2010) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje
ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 z. z. (účinný k 07. 02. 2010) pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 z. z. (účinný k 07. 02. 2010) ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Toto hlasovanie nemôže byť písomné.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 z. z. (účinný k 07. 02. 2010) prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Z vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovné:
Predmetným návrhom sa navrhovateľka v zastúpení svojou právnou zástupkyňou domáhala uloženia zákazu odporcom uskutočniť prestavbu domu na J. Č.. X V. B., spočívajúcu v nadstavbe bytu č. 3, ktorou podľa navrhovateľky dôjde k rozšíreniu podlahovej plochy tohto bytu zástavbou spoločných častí a zariadení domu a tým k zníženiu jej podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Navrhovateľka sa svojho nároku v návrhu i počas celého konania domáhala podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Svojho nároku sa domáhala na základe uvedeného právneho titulu i napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave č. k. 6Co 50/2012 - 72 zo dňa 27. 02. 2012, čl. 72, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia vydaného v predmetnej veci zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, vo svojom odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci (i vo veci samej) nemožno použiť ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale iba zákon č. 182/1993 Z. z.
Súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 223/2013-56 poučil právnu zástupkyňu navrhovateľky o možnosti zmeniť návrh, v kontexte právneho názoru odvolacieho súdu o nemožnosti aplikovania v danej veci ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale zákon č. 182/1993 Z. z., uvedeného v uznesení Krajský súd v Bratislave č. k. 6Co 50/2012 - 72 zo dňa 27. 02. 2012, čl. 72, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľka s týmto názorom Krajského súdu v Bratislave nesúhlasila, a trvala na jej návrhu a právnom titule v ňom uvedenom. Vzhľadom na výslovný prejav vôle navrhovateľky bol súd týmto jej návrhom, vrátane právnym titulom v ňom uvedeným, o ktorý opiera svoj nárok, viazaný a nemohol proti jej výslovnej vôli (ex offo) jej výklad hmotnoprávnych ustanovení zmeniť a v danej veci aplikovať hmotnoprávne ustanovenie v zmysle vysloveného vyššie uvedeného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave.
Predmetným návrhom sa navrhovateľka teda domáhala uloženia zákazu odporcom uskutočniť prestavbu domu na J. Č.. X V. B., ktorá má spočívať v nadstavbe bytu č. 3. Touto nadstavbou bytu č. 3 podľa navrhovateľky by malo dôjsť k rozšíreniu podlahovej plochy bytu č. 3 zástavbou spoločných častí a zariadení domu a tým k zníženiu jej podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Svojho nároku sa domáhala podľa ustanovenia § 139 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Právna zástupkyňa navrhovateľky namietala použitie v tejto veci zákona č. 182/1993 Z. z. z dôvodu, že tento zákon sa vzťahuje na práva a povinnosti vlastníkov bytov v bytových domoch, pričom predmetný dom podľa jej názoru nie je bytovým domom podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Predmetný dom nie je bytovým domom podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. z toho dôvodu, že v danom dome sú iba tri byty a nie viac ako tri, ako to vyžaduje toto ustanovenie zákona. Odporcovia v zastúpení svojím právnym zástupcom namietali, že v danej veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poukazujúc i na rovnaký právny názor uvedený v uznesení Krajský súd v Bratislave č. k. 6Co 50/2012 - 72 zo dňa 27. 02. 2012, ale zákon č. 182/1993 Z. z., konkrétne ustanovenie § 14 tohto zákona. Keďže navrhovateľka oprela svoj nárok o nesprávny právny titul, a trvala na ňom i počas celého konania, i napriek tomu, že jej bol známy právny názor uvedený v uznesení Krajský súd v Bratislave č. k. 6Co 50/2012 - 72 zo dňa 27. 02. 2012, žiadal právny zástupca odporcov, bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, z dôvodu hospodárnosti, návrh navrhovateľky zamietnuť , pretože v okolnostiach danej veci nejde o vec podľa ustanovenia § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale o vec podľa ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. Ak by vec bola súdom posúdená inak alebo ak by navrhovateľka zmenila právny titul, o ktorý opierala svoj nárok, namietal právny zástupca odporcov, že navrhovateľka v takomto prípade nie je aktívne vecne legitimovanou, pretože na schôdzi dňa 07. 02. 2012 nebola prítomná a nehlasovala, a tak nie je tzv. prehlasovanou vlastníčkou, ktorá by inak bola aktívne vecne legitimovaná na podanie prípadného návrhu na súd. Právny zástupca odporcov ďalej namietal, že ak by aj teoreticky bola prehlasovanou vlastníčkou, tak podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. jej právo obrátiť sa na súd zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty, ktorá jej uplynula 07. 05. 2010, keďže o tejto zmluve vedela od marca 2010 (neuviedol presný dátum).
Súd po vyhodnotení právnej argumentácie oboch strán, vrátane právneho názoru uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 50/2012 - 72 zo dňa 27. 02. 2012, má za to, že návrh navrhovateľky je právne nedôvodný. V predmetnej veci je nesporné, že odporcovia majú záujem, ktorý už i realizujú, prestavať byt č. 3, ktorého sú spoluvlastníkmi. Uvedená prestavba je realizovaná tak, že podlahová plocha tohto bytu sa oproti doterajšiemu stavu značne zvýši a to zjavne na úkor podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení domu, teda i na úkor podielu spoluvlastníckeho práva navrhovateľky k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu. Preto sa navrhovateľka domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka a to tým, že by súd zakázal odporcom realizovať prestavbu domu spočívajúcu v nadstavbe bytu č. 3. Súd má za to, že práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. Tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (§ 139) špeciálnym právnym predpisom, ktorý má prednosť a aplikuje sa ako prvý. Občiansky zákonník sa použije iba podporne tam, kde to vyslovene uvádza tento špeciálny právny predpis. Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, čo predmetný dom je, upravuje ustanovenie § 11 a nasledujúce zákona č. 182/1993 Z. z. Vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodujú o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ochranu prehlasovanému vlastníkovi poskytuje ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., tým, že má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, alebo ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo v oboch prípadoch zaniká. Navrhovateľka sa schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 07. 02. 2010, nezúčastnila, preto ani nehlasovala, preto ju ani nemožno považovať za prehlasovaného vlastníka.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že na danú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak ako sa to domáhala vo svojom návrhu navrhovateľka. Toto hmotnoprávne ustanovenie, o ktoré navrhovateľka oprela svoj nárok je tak právne nedôvodné a súd tak návrh v celom rozsahu ako právne nedôvodný zamietol. Iné hmotnoprávne ustanovenia už všeobecný súd neposudzoval práve z dôvodu, že navrhovateľka výslovne trvala na posúdení jej návrhu iba na ňou uvádzanom právnom základe.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tejto veci mali plný úspech odporcovia zastúpený svojím právnym zástupcom, pretože súd
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Právny zástupca odporcov si trovy konania uplatnil na pojednávaní dňa 01. 10. 2013 a vyčíslil ich v zákonnej lehote dňa 02. 10. 2013. Právny zástupca odporcov si uplatnil trovy konania vo výške 33 euro, predstavujúce súdny poplatok za odvolanie podané odporcami proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia vydanému v tejto veci. Uplatnil si i trovy právneho zastúpenia a vyčíslil ich nasledovne:
3x úkon právnej pomoci á 85,50 eur (§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
- prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom zo dňa 30.12.2011
- odvolanie zo dňa 30.12.2011
- vyjadrenie zo dňa 30.12.2011
1,25 x úkon právnej pomoci á 90,11 eur (§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
- účasť na pojednávaní dňa 26.03.2013 - bez otvorenia pojednávania
- účasť na pojednávaní dňa 01.10.2013
Spolu: (3 x 85,50 eur + 1,25 x 90,11 eur) = 369,13 eur
10 x režijný paušál (ust. § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) spolu 75,70 eur:
6x za rok 2011 á 7,41 eur = 44,46 eur
4x za rok 2013 á 7,81 eur = 31,24 eur
Trovy právneho zastúpenia spolu:
369,13 eur + 75,70 eur + 20% DPH = 533,80 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
Okresný súd Bratislava I dňa 01. 10. 2013
JUDr. Otília Doláková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Nikola Brunovská