Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/27/2013

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X/XX, XXX XX H., občan SR, v konaní zastúpený opatrovníčkou V. V., tajomníčkou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 v konaní zastúpený HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie 335,16 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd navrhovateľovi vracia časť zo zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu 13,30 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.1.2012, domáhal proti odporcovi vydaniu platobného rozkazu na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť 335,16 eur 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 273,59 eur od 24.10.2006 až do zaplatenia a nahradenia trov konania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil titulom nedoplatku odporcu za poskytnuté úverové prostriedky na základe uzatvorenej úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľa E. U. N. a.s., K..

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -16 zo dňa 6.2.2012, ktorý súd svojim uznesením zrušil, z dôvodu, že platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

Dňa 7.6.2012 Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 oznámilo súdu svoj vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Súčasne toto združenie vznieslo námietku premlčania práva navrhovateľa.

Po doručení toho oznámenia právnemu zástupcovi navrhovateľa o tomto vstupe vedľajšieho účastníka do konania, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 21.8.2012 svoj návrh zobral v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť. Súčasne žiadal, aby žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada

trov konania. A na strane vedľajšieho účastníka navrhol súdu vo veci rozhodnúť podľa a vedľajšiemu účastníkovi aby súd náhradu trov konania nepriznal.

Tunajší súd z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa vytýčil termín pojednávania na 1.10.2013, ktorého sa účastníci konania, vrátane vedľajšieho účastníka konania nezúčastnili.

Napriek vykázaniu predvolania na ústne pojednávanie zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník svoje trovy konania do dňa vyhlásenia rozhodnutia v súlade s ustanovením nevyčíslil.

Vedľajší účastník voči súdu svoju povinnosť týkajúcu sa vyčíslenia uplatnených trov právneho zastúpenia nesplnil ani v ďalšej zákonnej lehote, ktorú mu ukladá , ods. 1,2

Podľa : Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade došlo zo strany navrhovateľa k späť vzatiu návrhu navrhovateľa pred tým, než súd vo veci začal konať, súd konanie o jeho návrhu zastavil a to v celom rozsahu.

Výroková časť týkajúca sa náhrady trov konania odporcu sa zakladá na ustanovení , písmeno c) , keďže v konaní odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu ani nepriznal.

Ohľadne výrokovej časti týkajúcej sa rozhodnutia náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, súd zastáva názor, že s poukazom na má aj vedľajší účastník na strane žalovanej procesné právo vzniesť námietku premlčania v rámci obrany proti žalobnému návrhu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 19. 2. 2009). S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tento názor zastáva aj žalobca, ktorý po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania, s námietkou premlčania, to všetko dňa 7.6.2012, prípisom zo dňa 21.8.2012 súdu oznámil, že návrh berie späť v celom rozsahu a žiada konanie zastaviť s tým, že mu bude vrátený súdny poplatok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 19.7.2012 zaujal právny názor, podľa ktorého „Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci. Záver o neúčelnosti trov právneho zastúpenia (v konaní úspešných) žalovaných odvolací súd vyvodil z právneho názoru, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba (Slovenský pozemkový fond), ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar. Akceptácia o neúčelnosti trov konania (právneho zastúpenia) v týchto prípadoch by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je podľa názoru dovolacieho súdu v rozpore nielen s ustanovením , ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania (pozri I. diel Komentár JUDr. Jaroslav Krajčo a kolektív str. 556).

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustálenej judikatúry slovenských súdov, že ak žalobca vezme žalobu späť, nie z dôvodu uvedeného v veta druhá , zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania.

V zmysle má vedľajší účastník na strane odporcu v konaní rovnaké práva a povinnosti ako odporca. Po zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa veta druhá , avšak jej priznanie odporca postupom podľa nenavrhol. Pokiaľ odporcovi vzniklo právo na náhradu, toto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.

V danej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu na peňažné plnenie, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa názoru súdu, právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov podľa , má legitimáciu na vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa, s poukazom na Vedľajší účastník konania má podľa rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého vstúpil do konania. Z uvedeného vyplýva, že aj vedľajší účastník na strane žalovanej má právo zvoliť si za zástupcu advokáta podľa , bez ohľadu na skutočnosť, že vedľajším účastníkom je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov podľa . Žiadny právny predpis nevylučuje právne zastúpenie právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Iný výklad citovaných ustanovení by podľa názoru súdu taktiež viedol k porušenie ústavného princípu rovnosti účastníkov, či už na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ale aj na náhradu trov konania, medzi ktoré bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti. Tento názor je obdobný citovanému názoru, ktorý Najvyšší súd SR zaujal v uznesení sp. zn. z 19.7.2012.

Súd je povinný vykladať a používať ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že v (občianskom) súdnom konaní má zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj zabezpečiť výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. ( )

Nemožno súhlasiť so žalobcovým spochybňovaním nutnosti a účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve po kvalifikovanom úkone vedľajšieho účastníka, zastúpeného advokátom, ktorým vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku, došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu návrhu vedúcemu k zastaveniu konania podľa . K záveru o premlčaní žalovaného nároku, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, dospel aj žalobca, ktorý po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania spolu s námietkou premlčania, bez zavinenia žalovaného, prípisom z 21.8.2012 súdu oznámil, že návrh berie späť v celom rozsahu. Teda žalobca postupoval obdobne, ako vo väčšine súdnych konaní vedených tunajším súdom o návrhoch totožného žalobcu voči spotrebiteľom, po vstupe totožného združenia do konania ako vedľajšieho účastník na strane žalovaného. V danom prípade, bez akýchkoľvek pochybností, bol procesný úkon vedľajšieho účastníka (námietka premlčania) na prospech žalovaného spotrebiteľa, keď námietka premlčania, vznesená vedľajším účastníkom konania, mala priamy vplyv na spôsob skončenia súdneho konania voči žalovanému spotrebiteľovi, bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný spotrebiteľ (ne)mal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka na ochranu jeho spotrebiteľských práv. Nepochybne procesný úkon vedľajšieho účastníka nebol v danom prípade na ujmu žalovaného spotrebiteľa ( ).

Súd zastáva názor, že poukazovanie žalobcu na totožnosť obsahu podaní vedľajšieho účastníka vo viacerých konaniach je v danom prípade nenáležité. Spotrebiteľské združenie OSA svojimi podaniami, v ktorých oznamuje vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa (identifikovaného menom, priezviskom, adresou a spisovou značkou súdneho konania), spolu s námietkou premlčania, totižto (len) reaguje na totožné - blanketné žalobné návrhy žalobcu, v ktorých žalobca mení (obdobne ako vedľajší účastník) len údaje o žalovanom účastníkovi konania, o dátume vzniku právneho vzťahu žalovaného s postupcom, od ktorého žalobca cessiou nadobudol žalované pohľadávky a mení aj údaj o výške žalovanej peňažnej pohľadávky s príslušenstvom.

Konajúci súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nemala byť priznaná náhrada trov konania s poukazom na . Žalobca totižto neuviedol žiadne (významné) dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná. Výnimočnosť použitia citovaného ustanovenia i to, v čom súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa,

musí súd v rozhodnutí náležite odôvodniť. V danom prípade však súd takýto dôvod hodný osobitného zreteľa nezistil. Navyše, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa súd skúma len vtedy, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie trov (celkom alebo sčasti) úspešnému účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva záver, že žalobca poukazovaním na potrebu aplikácie si je v danej veci vedomý splnenia podmienok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

S poukazom na uvedené súd rozhodnutie o náhrade trov konania zakladá na ustanovení veta prvá. Súd napriek tomu, že bol toho názoru, že v predmetnom prípade vedľajšiemu účastníkovi prislúchajú trovy konania, ktoré mu i priznal v uznesení o zastavení konania na pojednávaní dňa 1.10.2013.

Vzhľadom však k ustanoveniu §151 ods. 2 O.s.p zmysle ktorého ak účastník v lehote svoje trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná, a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na tú skutočnosť, že zo strany vedľajšieho účastníka nedošlo k vyčísleniu trov vedľajšieho účastníka, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom, súd mu v písomnom vyhotovení konečného rozhodnutia vo veci samej náhradu trov konania nepriznal.

Výroková časť týkajúca sa vrátenia časti zaplateného súdneho poplatku za návrh krátený o 6,70 eur sa zakladá na ustanovení §11 ods. 3,4 Zákona č.71/92 Zb. v znení neskorších noviel o súdnom poplatku, teda súd navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok cestou príslušného Daňového úradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia a to v zmysle ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ust. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.