Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-100-2011.pdf
PDF · 136.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/100/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Jaroslavy Málikovej a Eleny Babušíkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2013 takto
rozhodol:
obžalovaný
Z. Ď., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom B. Š. Č.. XXX, okres Z. Z., slobodného,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
1/
23.12.2010 v čase o 19.30 hod. v obci Horná Štubňa, okrese Turčianske Teplice, pri tam sa nachádzajúcej budove predajne obuvi, bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného R. F., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho zozadu kopol do oblasti chrbta a následne keď poškodený ležal na zemi po tomto poskákal, čím mu spôsobil ľahký otras mozgu, odreniny na oboch rukách, drobnú tržnú ranu na pravom lakti a zlomeninu lopatky pravej bedrovej kosti s posunom úlomkov, teda zranenia vyžadujúce si ošetrenie s potrebnou dobou liečenia v trvaní 8 týždňov, počas ktorej poškodeného obmedzovali, najmä pre svoju bolestivosť, a imobilizáciu poškodeného, v obvyklom spôsobe života,
2/
23.12.2010 v čase o 20.00 hod. v obci Horná Štubňa, okrese Turčianske Teplice, na námestí pri tam sa nachádzajúcej budove predajne zv. „INKA“ fyzicky napadol poškodeného U. B., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho počas toho ako mal poškodený konflikt s E. L., nar. XX.XX.XXXX, kopol priehlavkom nohy do oblasti tváre, čím mu spôsobil pomliaždeniny tváre, teda ľahké poranenie nevyžadujúce si práceneschopnosť poškodeného,
t e d a
v bode č. 1/
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, v bode č. 2/
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, v bode č. 1-2 /
- pokračovacím konaním dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, č í m s p á c h a l v bode č. 1/
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v bode č. 2/
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v bode č. 1-2 /
- pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2 , ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 / osem / rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje
- výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 95/2010, z 14.01.2011, právoplatným z 02.02.2011, ktorým bol obžalovanému pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
- výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 28/2010, z 24.09.2010, právoplatným z 08.01.2011, ktorým bol obžalovanému pre prečin podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo k zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného R. F., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., K. XX/ X, prechodne bytom B. Š. Č.. XXX, okres Z. Z., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin pod sp. zn. 2 Pv 17/2011 podal dňa 7.7.2011 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému Z. Ď., stíhanému pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a pre pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť skutkami uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov poškodených, svedkov a znalca, prečítaním zápisníc o konfrontáciách ako i prečítaním odborných vyjadrení a listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že ohľadom skutku uvedeného v bode 1 obžaloby - poškodený R. F., sa necíti byť vinný. Čo sa týka skutku uvedeného v bode 2 obžaloby - poškodený U. B., tu vyhlásil, že sa cíti byť vinný, t. j., že kopol poškodeného. Súd neprijal vyhlásenie obžalovaného ohľadom skutku uvedeného v bode 2 obžaloby, nakoľko obžalovaný neodpovedal slovom „áno“ na všetky otázky kladené mu predsedom senátu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že čo sa týka skutku v bode 1 obžaloby, on s E. L. si išli kúpiť fľašu do obchodu. Zhruba keď boli pred obchodom INKA, 30-40 metrov, E. L. prebehol na druhú stranu a tam sa s niekým pobil. On videl iba postavu, bol večer, bola tma. Keď E. L. prichádzal k nemu na druhú stranu, on sa ho spýtal, že čo to bolo a vtedy na nich vybehol poškodený B.. Ten B. začal hneď sa do neho navážať a začal ho urážať, že čo to spravil. On mu vravel, že či je slepý, čo chce po ňom, on s tým nemá nič spoločné a následne spolu s E. L. šli do obchodu. Keď vyšli z obchodu, kde kúpili cigarety, fľašu fernetu a džús, B. sa začal navádzať do neho a E.. Začali sa trhať. Následne
B. zložil E. na zem, on stál ako ostatní s tým, že oni si to vybavia, že sú rodina. On sa vytrhol tým ľuďom, následne ho odkopol. Svojou ľavou nohou kopol U. B. do oblasti čela. Keď ho kopol, poškodený už nekričal, len E. L. držal. On na neho kričal, aby ho pustil. Podarilo sa mu vytrhnúť E. L., všimol si, že bol celý krvavý. Krv mu išla z nosa, z oka. Čo sa týka tej potýčky s B., ten prvý sa začal do neho navážať. Nadával mu do cigánov, hovoril mu, že prečo toho chlapa napadol. Začal sa zaháňať, ale nie je taký rýchly ako si myslí. A tak sa vláčili po zemi. To bolo pred tým obchodom INKA. Na otázku predsedu senátu obžalovaný vypovedal, že čo sa týka poškodeného R. F., toho on nenapadol. Pri obchode bolo dosť ľudí v tom čase, boli tam tí, čo si radi vypijú víno. Vie, že tam bola aj B., to je priateľka U. B.. On nevie pochopiť prečo títo tvrdia na neho, že on mal napadnúť toho F.. On v tom čase nebol opitý, on si išiel kúpiť tú fľašu, že si vypije. E. L. už predtým v klube oslavoval, bol v nálade. On keď videl ako E. L. sa vracia od toho chlapa, videl, že ten starý leží na zemi.
Svedok poškodený R. F. ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pred Vianocami šiel vlakom z Martina na Hornú Štubňu, kde sa zastavil na nákup vo večierke, pričom si ten nákup oproti večierke pri takom plôtiku ukladal do ruksaku. Na hlave mal klobúk, lebo snežilo. Odrazu pocítil, ako stál pri múriku tohto plôtika, že mu niekto podkopol nohu a skočil naňho v oblasti panvy. On pocítil hroznú bolesť a omdlel. Prebral sa až keď ho nakladali do sanitky. On nevedel povedať, kto ho vlastne napadol, lebo toho človeka nevidel. Jeho hospitalizovali so zlomenou panvou. V nemocnici ležal 13-14 dní. To zranenie ho veľmi bolelo. Bol úplne znehybnený a odkázaný na pomoc druhých. Aj v domácom liečení bol nejakých 6 týždňov odkázaný na pomoc rodinných príslušníkov. Ďalej svedok poškodený R. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol zohnutý, uväzoval si ruksak. Od svedkov sa dozvedel, že práve obžalovaný Ď. mu spôsobil tie zranenia, že tam bol ešte jeden. On sedel na tom múriku, nevie, zrejme do neho skočili. On spadol na zem a tam potom mu zlomili tú panvu. On len z počutia od iných vie, že po ňom skákali. Na otázky obhajcu poškodený vypovedal, že čo si pamätá, sedel na múriku, uväzoval si ruksak, zrazu nastala trma vrma a prebral sa až v sanitke. Ostatné sa dozvedel od svedkov. On nevie posúdiť, či to bolo kopnutie alebo skákanie po tej panve. Lekár hovoril, že mohli len skákať, keď mal panvu zlomenú na troch miestach. Obžalovaného pred samotným incidentom nepoznal, predpokladá, že nemal dôvod ho napadnúť.
Svedok poškodený U. B. v prípravnom konaní vypovedal, že vtedy 23.10.2010 okolo 19,30 hod. išiel aj s priateľkou L. B. odviesť k sestre jej vnučku. On išiel s malou popredku a bol pri obchode, keď sa obzrel a videl, ako cez námestie na Štubňu prebehol nejaký chlapík. Bola už tma, ale svietili lampy a tak bolo vidieť, že nejaký druhý chlapík ostal stáť na ceste. Chvíľu predtým míňal na chodníku takého staršieho pána a tohto pána ten čo prebehol cez cestu, udrel najprv päsťou a potom kopol. Ten starší pán spadol na zem, niekde za plot a nevidel, že by sa zodvihol. Ten útočník aj so svojim komplicom šli smerom k obchodu. Ako prišli k nemu, spýtal sa ich, prečo napadli toho staršieho pána. Oni odvrkli, že nikoho nenapadli a tak sa spýtal ešte raz, na čo mu útočník odvrkol „Čo chceš, ty starý kokot?“ Bol to Róm a jeho to, ako správal, rozčúlilo. Pochytili sa a vzájomne sa začali naťahovať, aby ho neudrel, zložil ho na zem a pritlačil ho. V tom ho odzadu ten druhý kopol do hlavy kolenom, následne ho aj niekoľkokrát udrel päsťou do hlavy. On sa snažil brániť, ale stále dorážal. Potom ho nejakí ľudia odtiahli. A potom tí dvaja išli dovnútra obchodu. Keďže medzitým aj L. s malou vošla do obchodu, tak išiel dovnútra aj on. Vtedy zistil, že ten, čo bol na ceste a potom na neho odzadu dorážal, keď sa on naťahoval s tým útočníkom, je vlastne bratrancov vnuk L.. Povedal mu, že zajtra k nim príde a porozprávajú sa, čo vyvádzal. Keď bude mať čistú hlavu, lebo podľa neho boli obaja opití, alebo nafetovaní. Následne on vzal malú na ruky, šiel von z obchodu, tí dvaja výrastkovia šli za ním. L. si hneď začal vyzliekať vetrovku, preto dal malú L., chytil ho a zložil na zem, aby na neho neútočil. On mu však dal dve päsťou do tváre, aj keď ho upozorňoval že nech prestane, že sú rodina. Keď ho udrel, tak aj on mu tresol dve po papuli. V tom ho ten Róm - útočník odzadu kopol priehlavkom do tváre. Riadne to zabolelo. On toho L. pustil, ten sa postavil. Róm mu podal nejakú fľašu asi vína a pobrali sa preč. On bol otrasený, ale videl, že ten starší pán ešte leží pri plote a nedvíha sa. A tak nejakého mladíka požiadal, aby mu zavolal záchranku a pritom pánovi počkal, kým prišla sanitka. On sa vtedy nežiadal na ošetrenie, ale bolela ho hlava. Mal podliatiny pod oboma očami a tak ho ošetrila obvodná lekárka. On nemaródil. Po 4-5 dňoch bolesti ustúpili, podliatiny zmizli tak po dvoch týždňoch. Záverom svedok zopakoval, že toho pána napadol ten Ď. - Róm a nie ten L.. Na hlavnom pojednávaní svedok poškodený uviedol tie isté skutočnosti a ďalej uviedol, že to, ako obžalovaný napadol poškodeného pána F., on to videl a pozeral zo vzdialenosti 70 metrov. Jeho družka L. B. to videla bližšie, bola bližšie pri nich. Určite ten, kto kopol toho poškodeného bol obžalovaný, na 1.000%. Určite toho poškodeného pána nenapadol L.R.. Ten večer videl, že obžalovaný poškodeného F. napadol odzadu, kopol ho, ale neviem do ktorej oblasti ho kopol. Po tom kopnutí obžalovaný bol pri
poškodenom asi 10 sekúnd. Či znova obžalovaný napadol poškodeného, to už nevidel, lebo potom čo obžalovaný napadol toho staršieho pána, ten spadol niekde za ten plot. Už nevidel, že by sa zodvihol a ten plot mu bránil vo výhľade, takže sa k tomu nevedel vyjadriť. On už vtedy obžalovaného poznal z videnia, pred samotným skutkom. Vtedy videl obžalovaného ako vyšli spoza kostola. On prebehol cez cestu tomu pánovi a kopol tohto pána. Následne medzi tým L. stál na druhej strane. Medzitým sa obžalovaný vrátil k L. a spoločne kráčali k nemu a preto sa on hneď obrátil otázkou voči obžalovanému, prečo napadol tohto pána.
Svedkyňa L. B. v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedala, že vtedy bola s priateľom U. B. odprevadiť malú vnučku jeho sestry domov a šli smerom dole dedinou, popri námestí. U. aj s malou išli popredu a ona za nimi. Bolo tak okolo 19,30 hod. Už bola tma, ale svietili lampy. Vtedy odrazu videla, ako spoza kostola vyšli dvaja výrastkovia, ktorých pozná. Jeden z nich bol Ď. - cigáň a L. a šli k siréne pri kostole. Ona zostala stáť, čo zase chcú vyviesť, lebo deň predtým húkala siréna a vraj to ju pustili títo dvaja. L. Ď., ktorý mal už ruku na vypínači, povedal, ak si dobre spomína „Jeb na to!“ Všimla si, že oproti pri plote stojí nejaký starý pán a v tom ten Ď. prebehol cez cestu k nemu. Otočila sa, čo zase ide robiť. Počula riadnu ranu a videla, ako toho pána kopol nohou niekam riadne do zadku. Ten pán spadol na zem a ostal ležať a Ď. opäť prebehol späť na námestie k L.. Ona to všetko dobre videla a počula, lebo od tohto miesta nebola ďaleko. Otočila sa, a šla za U. a malou, ktorí už medzitým došli k obchodu. Medzitým Ď. s L. tiež prišli k obchodu a U. sa Ď. spýtal, čo mu spravil ten starý pán, keď ho skopol. Ď. mu niečo odvrkol a skočil po U. a tak mu U. tresol jednu facku. Ona medzitým išla dovnútra do obchodu aj s malou. Tí dvaja výrastkovia vošli tiež do obchodu a U. za nimi. Asi vtedy spoznal L. a povedal mu, že zajtra zájde k nim domov a porozprávajú sa, keď bude triezvy. On mu na to niečo vulgárne odvrkol. U. zobral malú a išiel von, ale tí dvaja šli za ním a kým stihla vyjsť, E. L. už mal vyzlečenú vetrovku a útočil na U.. U. jej podal malú a začal sa brániť. Objal toho E., zvalil ho na zem a snažil sa ho znehybniť. On sa mu však nejako vyšmykol a dvakrát U. udrel päsťou do tváre. Aj U. ho v obrane udrel, ale vtedy tam priskočil ten Ď. a zboku, zozadu, priehlavkom nohy prudko kopol U. do tváre. Vtedy tam priskočili aj ďalší chlapi, čo stáli pri obchode a toho Ď. z U. stiahli. Medzitým sa postavil aj L.. Ď. mu dal napiť nejakého alkoholu z fľaše a pobrali sa poza kostol preč. U. bol riadne otrasený. Ona zobrala malú a išla preč, pričom U. išiel k tomu ležiacemu pánovi, aby mu pomohol. Myslí si, že niekoho požiadal, aby zavolal policajtov a sanitku. Podľa nej tí dvaja výrastkovia bezdôvodne napadli U. a Ď. takisto bezdôvodne ublížil tomu staršiemu pánovi. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy vypovedalo rovnako ako v prípravnom konaní a naviac uviedla, že určite obžalovaný napadol toho starého pána. Vtedy, keď obžalovaný napadol toho pána, napadol ho odzadu, myslí, že ho kopol do stehna. Pred obchodom, keď sa U. začal brániť a zvalil L. na zem, U. udrel aj Ď. zozadu. Čo sa týka samotného toho poškodeného pána, určite obžalovaný je tou osobou, ktorý napadol toho pána. Obžalovaný bol oblečený v tmavom oblečení. Pri tom útoku L. stál cez cestu, mal bielu bundu a ona ten incident pozerala zo vzdialenosti asi 20 metrov. Keď sa U. spýtal Ď. prečo napadol tohto pána, Ď. mu vulgárne odvrkol. Ďalej svedkyňa uviedla, že videla ako obžalovaný kopol toho staršieho pána nohou niekam do oblasti zadku.
Svedok P. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vtedy on videl obžalovaného aj s tým blonďákom, ten blonďák napadol starého pána, Ď. k nemu pribehol a odtrhol ho, on to už ďalej nesledoval, išiel k dcére. Z tých dvoch, čo tam išli, poznal iba obžalovaného Ď.. Ten druhý bol mladý chalan, toho nepoznal. Ď. toho pána nekopol, len toho chalana odťahoval od toho pána. Títo chalani išli dole, ten pán im musel niečo povedať, ten blonďák, čo do toho pána skočil, začal ho biť rukami. To celé trvalo 3-4 minúty, nie viac. Celú tú udalosť sledoval zo vzdialenosti 60-70 metrov. Na mieste, kde došlo k tomu napadnutiu bola lampa verejného osvetlenia. Poškodený, ktorý bol napadnutý, tam zostal stáť, neležal. Ď. toho blonďáka odtrhol od neho a on potom odišiel preč. Myslí, že tak zotrikrát ho udrel. Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konanie za účelom odstránenia rozporov, kde uviedol, že ten jemu neznámy chalan odrazu toho pána začal kopať do nôh, svedok uviedol, že s tým kopaním to nie je pravda, akurát tými rukami ho začal biť. To je pravda.
Svedok E. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy vypovedal, že v ten večer oslavovali. Následne on a Z. odišli do obchodu. Išli niečo nakúpiť, Myslí, že alkohol. Po ceste do obchodu, on sa rozbehol na druhú stranu cesty, kde následne skopol pána F. na zem. Pán F. ležal na zemi, nehýbal sa. On mu niečo povedal. On išiel po jednej strane cesty, Z. išiel po druhej strane a smerovali k obchodu INKA. Keďže Z. prišiel k obchodu skôr, tam sa do neho začal navážať B., začala roztržka. Nastalo sácanie, navzájom sa hádzali, naťahovali, sácali. Keď vyšli von z obchodu, tak došlo
k potýčke medzi pánom B. a ním. Obžalovaný vtedy stál. Medzi pánom B. a ním sa strhla bitka, on dostal nejaké údery, bol v bezvedomí. Vtedy pána B. zasiahol Z.. On počul, že ho kopol. On bol na polícii vypočutý 6-krát. On na polícii vždy rovnako vypovedal, že takto došlo k bitke. On bol tým útočníkom. Svedok si spomenul, že 10.03. mal vypovedať ináč ráno a ináč popoludní. On vie, že predpoludním uvádzal, že útočníkom bol Z. Ď.F.. On to povedal zo strachu. V tom čase mal požitý alkohol, vypil toho dosť. Obžalovaný možno požil alkohol, ale v oveľa menšom množstve než on. Na námestí v tom čase boli prítomní on, Z. Ď.F. a pán F.. Ďalšie osoby boli pred obchodom, bolo tam 5-6 ľudí. Jeho nikto nepresviedčal, aby sa priznal ku skutku s tým, že jemu ako mladistvému netrestanému by hrozila len podmienka a niekomu inému už trestanému vysoký trest. On vie, že je pod prísahou. Na otázky prokurátorky svedok uviedol, že vie o tom, že Z. mal v minulosti problémy so zákonom, sedel v Sučanoch. Vie, že Z. bol v base pred pár mesiacmi, neuplynula doba dlhšia ako jeden rok. Na otázky obžalovaného svedok vypovedal, že oni boli v tom čase oblečení v tmavom a išli z tmy.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal zápisnice o konfrontáciách medzi obžalovaným na jednej strane a svedkom poškodeným U. B. a svedkyňou L. B. na druhej strane ako i zápisnice o konfrontácií medzi svedkom E. L. na jednej strane a svedkami U. B. a L. B.. Svedok poškodený ako i svedkyňa L. B. aj pri konfrontácii s obžalovaným, aj pri konfrontácií so svedkom E. L. zhodne uviedli, že obžalovaný je tou osobou, ktorá napadla poškodeného R. F.
Svedok U.. R. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ani s odstupom času nemá dôvod meniť závery, ktoré sú v odbornom vyjadrení, ktoré vypracoval ohľadom zranení poškodeného R. F.. Čo sa týka len jedného kopnutia, je možné tento mechanizmus pripustiť, len za určitých vysoko špecifických podmienok. V podstate by sa muselo jednať o pôsobenie násilia veľmi veľkej intenzity bočnej lokalizácie. To usudzuje vzhľadom na poranenie lopatky bedrovej kosti poškodeného s posunom úlomkov, s tým, že útočník, alebo jeho obuv by mala byť s pevnou podrážkou. Ďalší atribút takejto možnosti by bol vtedy, keby telo poškodeného bolo opreté, napr. o stenu, alebo iný pevnejší predmet, aby došlo k prenosu tej energie na tú oblasť panvy za vzniku takéhoto závažného poranenia bedrovej kosti. V danom prípade pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal hlavne z prepúšťacej správy, ako aj z RTG snímkov ohľadom zranenia poškodeného R. F. a ich popisu. On tieto snímky osobne videl. Na RTG snímkoch poškodeného nevidel žiadne známky rednutia, resp. zoslabnutia danej panvovej kosti.
Znalec Y.. U.. Y. U. P.., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v plnom rozsahu trvá na záveroch v jeho znaleckom posudku, č. 1/2013. Čo sa týka zlomeniny lopaty bedrovej kosti u človeka, ktorý nejavil známky rednutia kostí, musela byť použitá intenzívna sila, alebo intenzívny útok na hranu lopaty. Pri prehodnotení rozsahu zranení poškodeného pána F., ktoré boli objektívne vyšetrené, dospel k záveru, že takéto zranenie nevzniklo len jedným úderom. Ale ako to uviedol, mal by byť opakovaný kontakt útočníka poškodeného. Vzhľadom na rozsah poškodenia u poškodeného, on sa pridržiava tohto posudku, že malo ísť o opakované útoky útočníka. Mal možnosť vidieť RTG snímky poškodeného pána F.. Pri kopnutiach, napríklad do svalu, vzniká pohmoždenie svalu. V tomto prípade to kopnutie smerovalo, išlo cez skelet a došlo k zlomenine s posunutím kosti. Z toho usudzuje, že útočník musel pôsobiť veľmi veľkou silou, intenzitou. Vie to zdôvodniť tým, že tá bedrová kosť patrí do systému váhonostných štruktúr, ktoré sú dennodenne zaťažované a nedochádza k tzv. rednutiu kostí. Pri páde stojaceho človeka nevznikne zlomenina lopaty bedrovej kosti. Tento typ poškodenia vyžaduje podstatne väčšiu silu, ako vznikne pri páde človeka cca. 100 cm výšky. Vznik krvného výronu v svale (m.iliopsoas) by mohlo vzniknúť i pádom napr. na tašku, alebo niečo, čo človek má pri sebe, alebo na múrik, prípadne niečo podobné. Nevie si predstaviť, že by v prípade, že by poškodený padol na múrik, že by mohlo dôjsť k vzniku takého zranenia. V znaleckom posudku znalec k mechanizmu vzniku zranení u poškodeného pána F. uviedol, že zlomenina lopaty bedrovej kosti s posunom úlomkov vznikne po intenzívnom pôsobení sily na uvedenú kosť, čomu zodpovedá mechanizmus skákania na ležiaceho človeka. Podľa svedeckých výpovedí pána U. B. a poškodeného R. F. zodpovedá typ útoku popisovaným poraneniam. Ďalej znalec v znaleckom posudku uviedol, že poškodený R. F. utrpel zlomeninu lopaty bedrovej kosti vpravo s posunom a úlomkom, krvný výron do svalu bedrovo - krížového vpravo, mnohopočetné povrchové oderky na chrbte oboch rúk, malú tržnú ranu na lakti vpravo, ľahký otras mozgu s predpokladanou dĺžkou práceneschopnosti 8 týždňov. Preukázaný typ útoku mohol spôsobiť poškodenému závažné poškodenia zdravia charakteru život ohrozujúceho. Mohlo dôjsť k poraneniu dutých orgánov v dutine brušnej so vznikom život ohrozujúceho zápalu pobrušnice a vznikom septického stavu. Taktiež mohlo dôjsť k poraneniu pečene, sleziny, obličiek alebo cievneho systému so vznikom život ohrozujúceho
závažného krvácania. V prípade pána R. F. znalec vylučuje, že by poranenia vznikli jedným úderom, vysvetlenie mechanizmu vzniku poranení je spojené s opakovaným kontaktom útočníka a poškodeného podľa svedecky doloženého typu útoku.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu a podstatný obsah pripojených spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 23 T/95/2010 a sp zn. 23 T/28/2010.
Z odborného vyjadrenia súdneho lekára U.. R. B. vyplýva, že poškodený R. F. utrpel 23.12.2010 pri napadnutí inou osobou ľahký otras mozgu, odreniny na oboch rukách, drobnú tržnú ranu na pravom lakti a zlomeninu pravej bedrovej kosti s posunkom úlomkov. Zlomenina lopatky pravej bedrovej kosti vznikla pravdepodobne v dôsledku pôsobenia násilia veľmi veľkej intenzity plošným predmetom neveľkej plochy, pričom sa veľmi dobre mohlo jednať o pridupnutie resp. pridupnutie s výskokom ako aj o opakované pridupnutie nohou, resp. oboma nohami v rámci konania inej osoby. Uvedené poranenia zodpovedajú údajom, ktoré vypovedal poškodený. Uvedené poranenia hodnotí ako ťažké poranenia, pričom najzávažnejšie poranenie je zlomenina lopatky pravej bedrovej kosti s posunom úlomkov, ktoré si vzhľadom na svoj charakter, lokalizáciu s prihliadnutím na bolestivosť vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov. Poranenie bedrovej kosti obmedzovalo poškodeného v bežnom spôsobe života sťaženou chôdzou za pomoci barly, sťaženým sedením a výraznou bolestivosťou pri pohyboch dolnej časti trupu. Súdny lekár U.. R. B. v odbornom vyjadrení zo dňa 7.2.2011 po preštudovaní materiálov uviedol, že poškodený U. B. utrpel dňa 23.12.2010 pri napadnutí inou osobou krvné podliatiny v oblasti čela a okolo ľavého oka, ktoré v danom prípade vznikli mechanizmom solitárneho úderu predmetom menej pevnej konzistencie, menšej kontaktnej plochy, pričom násilie bolo vedené strednou až stredne menšou intenzitou s najväčšou pravdepodobnosťou vo forme kopnutia alebo úderu zovretou päsťou do oblasti tváre. Uvedené poranenia zodpovedajú údajom, ktoré vypovedal poškodený vo svojej výpovedi, pričom poranenia poškodeného hodnotí ako ľahké poranenia, ktoré si nevyžadujú vystavenie práceneschopnosti. Z lekárskeho potvrdenia U.. R. E. vyplýva, že u poškodeného U. B. lekárka našla vstrebané hematómy v čelovej a periorbitálnej oblasti vľavo, pričom poškodený uviedol, že bol napadnutý dvoma útočníkmi úderom do tvárovej oblasti a kopnutím a pretrvávajú u neho bolesti hlavy. Obžalovaný doposiaľ nemá žiadny záznam v registri priestupkov vedenom na Obvodnom úrade v Martine. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6- krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 83/2012 z 10.08.2012, právoplatným z 31.08.2012, ktorým bol obžalovanému pre prečin podľa § 20, § 216 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 2.2.2013.
Zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. l/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví .
Podľa § 123 ods. 3, písm. i / Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona okrem iného rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
Pokusom trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1, písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten , kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku.
Senát okresného súdu po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania bližšie popísaného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obž. Z. Ď., ako trestne zodpovedná osoba, svojim vyššie uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. l Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a všetky znaky pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. , nakoľko dňa 23.12.2010 v obci Horná Štubňa na námestí inému - pošk. R. F. úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví - poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, následne sa pokúsil inému - pošk. U. B. úmyselne ublížiť na zdraví, ale nedošlo k dokonaniu tohto trestného činu a zároveň sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iných - oboch poškodených.
Obžalovaný vypovedal, že z predmetného skutku v bode 1 rozsudku sa necíti byť vinný, ku skutku uvedenému v bode 2 však vyhlásil, že sa cíti byť vinný, t.j. že kopol poškodeného. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že poškodeného R. F. nenapadol on, ale jeho kamarát E. L..
Obranu obžalovaného vyvracia svojou výpoveďou predovšetkým svedok - poškodený U. B.. Poškodený U. B. po zákonnom poučení vypovedal, že videl, ako cez námestie na Štubňu prebehol nejaký chlapík, druhý chlapík ostal stáť na ceste. Ten čo prebehol cez cestu, udrel najprv päsťou a potom kopol staršieho pána, ktorý spadol na zem, niekde za plot a nevidel, že by sa zodvihol. Ten útočník bol to Róm. V obchode zistil, že ten, čo bol na ceste je vlastne bratrancov vnuk L.. Keď šiel von z obchodu, tí dvaja výrastkovia šli za ním, L.Č. si hneď začal vyzliekať vetrovku, preto dal malú L., chytil ho a zložil na zem, aby na neho neútočil. On mu však dal dve päsťou do tváre. V tom ho ten Róm - útočník odzadu kopol priehlavkom do tváre. Riadne to zabolelo. On toho L. pustil, ten sa postavil a pobrali sa preč. On bol otrasený, ale videl, že ten starší pán ešte leží pri plote a nedvíha sa. A tak nejakého mladíka požiadal, aby mu zavolal záchranku a pritom pánovi počkal, kým prišla sanitka. Záverom svedok zopakoval, že toho pána napadol ten Ď. - Róm a nie ten L.. Na svojej usvedčujúcej výpovedi svedok poškodený zotrval aj pri konfrontácii tak s obžalovaným ako aj pri konfrontácii so svedkom E. L.. Obžalovaného zo spáchania predmetných skutkov usvedčuje i presvedčivá výpoveď očitej svedkyne L. B., ktorá zhodne ako poškodený U. B. vypovedala, že videla, ako spoza kostola vyšli dvaja výrastkovia, ktorých pozná. Jeden z nich bol Ď. - cigáň a L.. Všimla si, že oproti pri plote stojí nejaký starý pán a v tom ten Ď. prebehol cez cestu k nemu. Otočila sa, čo zase ide robiť. Počula riadnu ranu a videla, ako toho pána kopol nohou niekam riadne do zadku. Ten pán spadol na zem a ostal ležať a Ď. opäť prebehol späť na námestie k L.Č.. V obchode U. zobral malú a išiel von, ale tí dvaja šli za ním a kým stihla vyjsť, E. L. už mal vyzlečenú vetrovku a útočil na U., ktorý sa začal brániť. Objal toho E., zvalil ho na zem a snažil sa ho znehybniť. On sa mu však nejako vyšmykol a dvakrát U. udrel päsťou do tváre. Aj U. ho v obrane udrel, ale vtedy tam priskočil ten Ď. a zboku, zozadu, priehlavkom nohy prudko kopol U. do tváre. Vtedy tam priskočili aj ďalší chlapi, čo stáli pri obchode a toho Ď. z U. stiahli. U. bol riadne otrasený. Svedkyňa aj pri konfrontáciách ako útočníka, ktorý napadol poškodeného R. F. so 100% istotou označila obžalovaného Z. Ď. a nie E. L.. Svedkyňa si spomenula na to, že obžalovaný a svedok E. L. mali rozdielne vtedy oblečené bundy.
Obžalovaného zo spáchania tohto skutku usvedčuje ďalej aj spomínané odborné vyjadrenie súdneho lekára U.. R. B. ako i vypracovaný znalecký posudok, podľa ktorého poškodený R. F. utrpel zlomeninu lopaty bedrovej kosti vpravo s posunom a úlomkom, krvný výron do svalu bedrovo - krížového vpravo, mnohopočetné povrchové oderky na chrbte oboch rúk, malú tržnú ranu na lakti vpravo, ľahký otras mozgu s predpokladanou dĺžkou práceneschopnosti 8 týždňov.
Výpovede svedkov E. L. a P. Y. súd nepovažuje za vierohodné z nasledovných dôvodov: Svedok E. L. v súlade s obranou obžalovaného vypovedal, že on napadol pošk. R. F.. Svedok však zároveň priznal, že v jeden deň pred vyšetrovateľom vypovedal rozdielne o tom, kto napadol poškodeného R. F., keď za útočníka v jednej výpovedi označil práve obžalovaného, tak ako ho označil i svedok poškodený U. B. a svedkyňa L. B.. Naviac svedok mal vedomosť, že obžalovaný už bol v minulosti trestné stíhaný / doslova uviedol, že vie že Z. bol v base.../ , preto súd výpoveď svedka E. L. vyhodnotil ako nevierohodnú a učinenú len v snahe pomôcť kamarátovi - obžalovanému vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti
za svoje konanie. Svedok P. Y. rozdielne vypovedal k spôsobu, akým ten druhý - blonďák napadol poškodeného, v prípravnom konaní uviedol, že to bolo kopaním, na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho bil rukami. Táto jeho výpoveď je však v rozpore s výpoveďou ďalších svedkov. Svedok P. Y. rozhodne uviedol, že je si istý, že Ď. nenapadol poškodeného, hoci ako sám uviedol, hneď čo ten druhý napadol poškodeného, pobral sa preč, naviac sám uviedol, že veľmi dobre pozná obžalovaného ako i jeho otca. Z týchto dôvodov súd výpoveď svedka P. Y. nepovažuje za vierohodnú a učinenú len v snahe pomôcť obžalovanému.
Obžalovaného zo spáchania predmetného skutku usvedčujú aj ďalšie listinné dôkazy, lekárske potvrdenie a prepúšťacia správa pošk. R. F..
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. Z. Ď. prihliadol na to, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný pre spáchanie úmyselnej, prevažne majetkovej ale i násilnej trestnej činnosti, naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 83/2012, z 10.08.2012, právoplatným z 31.08.2012, ktorým bol obžalovanému pre prečin podľa § 20, § 216 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 2.2.2013. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, len dve priťažujúce okolnosti, t.j., že obžalovaný spáchal viac trestných činov - § 37 písm. h/ Tr. zákona a bol už za trestný čin odsúdený - § 37 písm. m/ Tr. zákona. Nakoľko obž. Z. Ď. predmetné skutky /zo dňa 23.12.2010/ spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný jeho čin / trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 23 T /28/2010 zo dňa 24.9.2010, právoplatný 8.1.2011, doručený obžalovanému dňa 29.12.2010 / , súd bol povinný obžalovanému uložiť súhrnný trest. Aj keď obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov a jedným z nich bol aj zločin a tieto trestné činy spáchal dvoma samostatnými skutkami, súd bol síce povinný obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. a zvyšovať hornú hranicu o jednu tretinu, avšak ukladať trest obžalovanému súd nemusel nad jednu polovicu takto upravenej trestnej sadzby, nakoľko táto časť asperačnej zásady - ukladanie trestu súdom nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody - stratila účinnosť vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012, v Zbierke zákonov uverejnenom dňa 21.12.2012. Keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, súd bol povinný postupom podľa § 38 ods. 8 Tr zákona zvyšovať dolnú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 38 ods. 4 Tr. zákona), v tomto konkrétnom prípade o 2 roky ( hranice trestnej sadzby - 4 až 10 rokov - rozdiel 6 rokov, z toho jedna tretina sú 2 roky) a teda obžalovanému bol súd povinný uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 6 rokov / 4 roky + 2 roky / až do 13 rokov a 4 mesiace. Súd je toho názoru, že na nápravu obžalovaného v rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie je nevyhnutné pôsobiť uložením súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený vo výmere 8 rokov, teda pri strede takto zvýšenej trestnej sadzby. Súd pri stanovení výmery trestu prihliadol okrem iných skutočností aj na spôsob spáchania činu obžalovaným - napadnutie poškodeného zozadu, kedy sa napadnutý človek nemôže brániť a následné opakované poskákanie po ležiacom človekovi, podľa znalca veľmi veľkou silou, intenzitou a jeho následok - spôsobenie ťažkej ujmy poškodenému. Súd je toho názoru, že takto stanovený trest postačí na nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti.
Keďže súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bolo jeho povinnosťou zrušiť výroky o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 95/2010, z 14.01.2011, právoplatným
02.02.2011 a v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 28/2010, z 24.09.2010, právoplatným 08.01.2011,
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného R. F., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko poškodený si síce riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody ohľadom poškodenej bundy, avšak v spisovom materiáli sa nenachádza či už odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok k ohodnoteniu bundy poškodeného, tzn. že súd nemohol obžalovaného zaviazať k náhrade škody za poškodenú bundu, keďže súd nepoznal skutočnú hodnotu bundy poškodeného ku dňu spáchania skutku. Poškodený ďalej žiadal nahradiť rozbitý mobil a škodu vo výške bolestného. Poškodený však čo sa týka týchto svojich nárokov si nárok na náhradu škody neuplatnil riadne, keďže poškodený neuviedol v akej minimálnej výške si uplatňuje svoj nárok na náhradu, aj keď poškodený v prípravnom konaní uviedol titul odškodnenia - bolestné za utŕžené zranenie. Z týchto dôvodov súd bol povinný poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.