Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-65Cpr/4/2021

Potvrdené rozhodnutím 7CoPr/13/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariana Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej v spore žalobcu: A. B. C., D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXXX/XX C., C., zast. JUDr. Tomáš Dopita |ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Vazovova 6838/9B, Bratislava, IČO: 53 998 791, proti žalovanej: Tachyum s.r.o., so sídlom Karadžičova 7609/14, Bratislava, IČO: 51 780 747, zast. Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 869 724, o zaplatenie 23 223,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.06.2023, č.k. B3-65Cpr/4/2021-209, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: M.. Z. K., O.., narodený XX. mája XXXX, trvalým pobytom v K., I. XXXXX/XX B, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vazovova 6838/9B, IČO: 53 998 791, proti žalovanej: Tachyum s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 7609/14, IČO: 51 780 747, zastúpenej advokátkou kanceláriou Barger Prekop s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 36 869 724, o zaplatenie 23 223,12 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 23 223,12 eur s úrokom z omeškania

- vo výške 5 % ročne zo sumy 436,99 eur od 1. októbra 2020 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 935,26 eur od 1. novembra 2020 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 935,26 eur od 1. decembra 2020 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 935,26 eur od 1. januára 2021 do zaplatenia a

- vo výške 5 % ročne zo sumy 16 864,41 eur od 17. júna 2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 29. januára 2021 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III ako súdu pracovnoprávnemu 3. júna 2021 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV), po pripustení jej zmeny uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom 16. júna 2022, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 23 223,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 552,93 eur od 1. októbra 2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 935,26 eur od 1. novembra 2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 935,26 eur od 1. decembra 2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 935,26 eur od 1. januára 2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 864,41 eur od 17. júna 2022 do zaplatenia z titulu nezaplatenia peňažnej náhrady za nemožnosť vykonávania zárobkovej činnosti konkurenčného charakteru po skončení pracovného pomeru v zmysle (ďalej len „“). 1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že ako zamestnanec bol so žalovanou ako svojím zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy z 24. apríla 2020 v pracovnom pomere na dobu neurčitú s dohodnutým dňom nástupu do práce od 1. júna 2020 na pracovnej pozícii „AI Software Engineer“ [softvérový inžinier (vývojár) umelej inteligencie - prekl. súdu] a ročnou hrubou mzdou 46 800 eur, z ktorej na jeden kalendárny mesiac pripadá suma 3 900

eur. Pracovným pomer medzi sporovými stranami sa skončil 24. augusta 2020 na základe oznámenia žalobcu (zamestnanca) o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. 1.2. Žalobca sa pracovnou zmluvou zároveň zaviazal, že v období jedného roka od skončenia pracovného pomeru so žalovanou nebude vykonávať priamo alebo nepriamo akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá má alebo môže mať k predmetu jej činnosti čiastočne alebo úplne konkurenčný charakter. Za toto obmedzenie vykonávania zárobkovej činnosti konkurenčného charakteru po skončení pracovného pomeru sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi za každý mesiac plnenia záväzku peňažnú náhradu vo výške 50 % jeho priemerného mesačného zárobku. Priemerný mesačný zárobok žalobcu za rozhodujúce obdobie, ktorým v danom prípade je druhý štvrťrok kalendárneho roka 2020, je vo výške 3 870,52 eur. Z toho teda vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na peňažnú náhradu v zmysle v sume 1 935, eur (t. j. 50 % z 3 870, eur) za každý mesiac plnenia svojho záväzku z tzv. konkurenčnej doložky, ktorý si aj skutočne a bezvýhradne plnil, a to až do jeho zániku uplynutím dohodnutej doby jedného roka. 1.3. K námietke žalovanej o neplatnosti konkurenčnej doložky spôsobenej nesplnením zákonných podmienok pre jej dojednanie spočívajúcich v tom, že počas trvania pracovného pomeru nemal možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých využitie by súčasne mohlo privodiť žalovanej podstatnú ujmu, žalobca uviedol, že ak žalovaná s ním uzavrela pracovnú zmluvu obsahujúcu konkurenčnú doložku, tak logicky musel byť prijímaný na také pracovné miesto, kde mal mať možnosť relevantné informácie a znalosti nadobudnúť, inak by jej dojednanie stratilo akýkoľvek zmysel. Avšak aj v prípade, že by počas trvania pracovného pomeru reálne nemal možnosť nadobudnúť relevantné informácie a znalosti, nespôsobovala by táto skutočnosť neplatnosť dojednanej konkurenčnej doložky, pretože takýto prípad výslovne nepostihuje sankciou neplatnosti. Pritom zároveň platí, že ani prípadná neplatnosť právneho úkonu nemôže byť podľa zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám; v danom prípade žalovaná bola tou zmluvnou stranou, ktorá zakomponovala do obsahu pracovnej zmluvy aj konkurenčnú doložku, čo teda znamená, že prípadnú neplatnosť tohto právneho úkonu spôsobila výlučne ona a žalobcovi ako zamestnancovi to nemôže byť na ujmu. Napokon dodal, že ak sa žalovaná domnievala, že počas trvania pracovného pomeru nemal žiadnu možnosť nadobudnúť takéto relevantné informácie a znalosti, mohla od dojednanej konkurenčnej doložky v zmysle odstúpiť, na čo mala aj dostatočný časový priestor, keďže žalobca jej oznámil svoj úmysel skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe mailovou správou odosielanou už 11. augusta 2020. 1.4. Námietku žalovanej o tom, že si žalobca svoj záväzok z konkurenčnej doložky neplní, keďže počas trvania pracovného pomeru nenadobudol žiadne informácie a znalosti relevantné z hľadiska , a preto objektívne ani nemohol konkurovať žalovanej, takisto považoval za nenáležitú, lebo jeho záväzok z konkurenčnej doložky spočíval v zdržaní sa vykonávať priamo alebo nepriamo akúkoľvek zárobkovú činnosť s čiastočným alebo úplným konkurenčným charakterom pre žalovanú po skončení pracovného pomeru. Tento záväzok si žalobca po celú dohodnutú dobu jedného roka riadne plnil. Skutočnosť, či počas trvania pracovného pomeru nadobudol alebo nenadobudol relevantné informácie a znalosti, nie je pre plnenie tohto záväzku zamestnancom významná, pretože vyžaduje iba to, či zamestnanec mal možnosť nadobudnúť počas trvania pracovného pomeru takéto informácie alebo znalosti, a nie to, či ich nakoniec aj nadobudol. Napriek uvedenému však žalobca mal možnosť nadobudnúť počas trvania pracovného pomeru relevantné informácie a znalosti, keďže sa v rámci náplne svojej práce podieľal na testovaní nových inštrukcií pre komprimované neurónové siete, na príprave zákazníkových sietí pre hardvérovú architektúru žalovanej a na implementácií špeciálnych inštrukcií pre neurónové siete do simulátora, ktorý simuloval, čo bude robiť nový procesor. 1.5. Názor žalovanej, že ak žalobca nemal po skončení pracovného pomeru v úmysle pracovať u konkurenta žalovanej, tak vo vzťahu k nemu konkurenčná doložka neaplikuje, považoval za nesprávny a neprípustný. Už toto samotné tvrdenie žalovanej dokazuje, že sama žalovaná považovala dojednanú konkurenčnú doložku za platnú, avšak mala v úmysle svoj záväzok z nej vyplývajúci plniť len vtedy, ak by žalobca mal záujem pracovať len u konkurenčného zamestnávateľa, ktorým podľa zhodnotenia žalovanej ale Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ako nový zamestnávateľ žalobcu nebola. Podľa názoru žalobu pokiaľ bola konkurenčná doložka medzi sporovými stranami riadne dohodnutá, žalovaná je povinná svoj záväzok z nej plniť bez ohľadu na to, či žalobca mal alebo nemal možnosť alebo príležitosť sa po skončení pracovného pomeru zamestnať u konkurenčného zamestnávateľa; rozhodujúcim je len to, že žalobca počas dohodnutej doby jedného roka žiadnu takúto konkurenčnú činnosť nevykonával. 1.6. K návrhu žalovanej, aby súd podľa zrušil konkurenčnú doložku k 24. augustu 2020, kedy sa skončil medzi sporovými stranami pracovný pomer, uviedol, že uvedené ustanovenie

slúži výlučne na ochranu zamestnanca a súd môže podľa neho zrušiť len záväzok zamestnanca z konkurenčnej doložky (ak to zamestnanec navrhne), a nie aj záväzok zamestnávateľa, pričom tento záväzok zamestnanca nemožno zrušiť spätne.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva a navrhla jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 2.1. Potvrdila, že so žalobcom ako svojím zamestnancom bola na základe štandardizovanej pracovnej zmluvy uzavretej 24. apríla 2020 v pracovnom pomere na dobu neurčitú, ktorý bol skončený zo strany žalobcu oznámením o jeho skončení v skúšobnej dobe z 24. augusta 2020, pričom následne sa žalobca zamestnal ako odborný asistent na Katedre aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Žalovaná je slovenská technologická a vývojárska spoločnosť, ktorá vyvíja vysoko výkonné univerzálne procesorové čipy na spracovanie dát, umelú inteligenciu (Artificial Intelligence - AI) a superpočítače (tzv. High Performance Computing - HPC). Jej materskou spoločnosťou je americká spoločnosť TACHYUM Inc., ktorá žalovanú ako svoju dcérsku spoločnosť založila za účelom vytvorenia vývojového centra v Európe. Žalobca u nej pracoval ako radový softvérový vývojár, ktorého náplňou práce bolo navrhovanie, tvorba a vývoj metodiky k tzv. open-source počítačovým softvérom týkajúcich sa čipov Tachyumu s povinnosťou zachovávať striktnú mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach a postupoch, o ktorých sa pri práci dozvedel, a to aj po skončení pracovného pomeru. 2.2. Uzavretie tzv. konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve so žalobcom podľa však považovala za absolútne neplatný právny úkon podľa . K dojednaniu tohto právneho inštitútu nemožno pristúpiť ľubovoľne, ale len v prípade, ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti jedinečného a originárneho charakteru, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých využitie je spôsobilé privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. V danom prípade tieto dve podmienky platnosti konkurenčnej doložky neboli splnené, pretože žalobca z titulu svojej pracovnej pozície ako radového softvérového vývojára síce mal možnosť prichádzať do styku a oprávnene nadobúdať určité čiastkové informácie týkajúce sa údajových typov, algoritmov a inštrukčnej sady procesora, avšak tieto informácie nielenže sú alebo budú bežne dostupné, keďže žalovaná ich zverejnila resp. bezodplatne zverejní, ale aj keby neboli žalovanou zverejnené, ich využitie by jej nemohlo privodiť podstatnú ujmu. Navyše, tieto čiastkové informácie a znalosti spadajú iba do kategórie dôverných informácií pokrytých povinnosťou mlčanlivosti, a nie do kategórie kriticky významných informácií a znalostí, ktorých využitie by mohlo privodiť žalovanej podstatnú ujmu. Podstatná ujma pre ňu by mohla spočívať najmä v tom, že by tretie osoby „ukradli“ čipy a uviedli by ich na trh pred žalovanou, avšak takéto situácie pri informáciách a znalostiach, ktoré žalobca mal možnosť nadobudnúť, objektívne neprichádzajú do úvahy. 2.3. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ by aj záväzok z konkurenčnej doložky bol platný (čo však odmieta), žalobca svoju povinnosť nekonkurovať neplnil. Záväzok z konkurenčnej doložky je vzájomným (synalagmatickým) záväzkom, pri ktorom si obe strany majú aktívne poskytnúť určitý hospodársky prospech, a to zamestnanec je povinný dočasne cielene nekonkurovať zamestnávateľovi a zamestnávateľ je povinný mu toto vykompenzovať. V danom prípade však žalobca objektívne nevie konkurovať žalovanej, a teda materiálne nemôže plniť a ani neplní záväzok nekonkurovať, pretože z titulu svojej pracovnej pozície nezískal prístup k žiadnym informáciám alebo znalostiam, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých využitie by mohlo privodiť žalovanej podstatnú ujmu. Z tohto dôvodu žalobca nemôže mať nárok na žiadnu kompenzáciu v zmysle konkurenčnej doložky. Zároveň dodala, že vymáhanie peňažnej náhrady z konkurenčnej doložky za celých 12 mesiacov je neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi, pretože sám žalobca z vlastnej vôle zotrval v pracovnom pomere len necelé tri mesiace od 1. júna 2020 do 24. augusta 2020, kedy sa len začal oboznamovať s prácou u žalovanej a bezprostredne po skončení pracovného pomeru sa zamestnal u iného zamestnávateľa, a preto mu nevyplatenie kompenzácie z konkurenčnej doložky nemohlo byť na ujmu. 2.4. Napokon navrhla, aby súd v zmysle zrušil údajný záväzok z konkurenčnej doložky ku dňu skončenia pracovného pomeru medzi stranami 24. augusta 2020, pretože si to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa, ktorá je determinovaná dĺžkou pracovného pomeru trvajúceho necelé tri mesiace, pracovnou pozíciou zamestnanca a jeho nespôsobilosťou konkurovať zamestnávateľovi po skončení pracovného pomeru, dôvodom a spôsobom skončenia pracovného pomeru, ku ktorému došlo z vlastnej iniciatívy žalobcu v skúšobnej dobe a bezprostredne nadväzujúcim zamestnaním sa žalobcu u iného zamestnávateľa.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom konateľa žalovanej T.. P. V., O.., výsluchom svedkov O. O. (rod. F.), T.. A. M. a oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní stranami predložené na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to pracovnou zmluvou z 24. apríla 2020; Dohodou o mlčanlivosti [Nondisclosure Agreement]; Dohodou o chránených informáciách a vynálezoch [Proprietary Information and Inventions Agreement]; oznámením žalobcu o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe z 24. augusta 2020; mailovou komunikáciou medzi žalobcom a ďalšími pracovníkmi žalovanej N. J. a O. (O.) F.; listom právneho zástupcu žalovanej z 22. septembra 2020 o zamietnutí nárokov týkajúcich sa konkurenčnej doložky [Denial of claims related to competition clause] a ďalšou písomnou komunikáciou medzi právnym zástupcom žalobcu a právnym zástupcom žalovanej; tlačovou správou žalovanej z 18. októbra 2022 o „zverejnení podrobnosti k trénovaniu AI s použitím prelomovej technológie super-sparsity“; profilom žalobcu na webovej stránke Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave; odstúpením žalovanej od konkurenčnej doložky dohodnutej so zamestnancom B. M.; listom právneho zástupcu žalovanej žalobcovi zo 17. apríla 2023; predžalobnou výzvou zo 17. decembra 2020, ako aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. 4.2. Podľa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. 4.3. Podľa ak obmedzenie zárobkovej činnosti dohodnuté v pracovnej zmluve je väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa, môže súd záväzok zamestnanca podľa odseku 1 obmedziť alebo zrušiť. 4.4. Podľa zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak. 4.5. Podľa zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru. 4.6. Podľa záväzok podľa odsekov 1, a musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6 a výpoveď podľa odseku 7 musia byť písomné, inak sú neplatné. 4.7. Podľa neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. 4.8. Podľa čl. 2 tretej vety Základných zásad , ako aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

5. Predmetom prejednávanej veci je individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobca v hmotnoprávnom postavení zamestnanca podľa domáha od žalovanej ako svojho bývalého zamestnávateľa nároku na peňažnú náhradu za obmedzenie možnosti (práva) vykonávať zárobkovú činnosť s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti žalovanej po skončení pracovného pomeru, ktoré bolo dohodnuté v trvaní jedného roka.

6. dovoľuje zamestnávateľovi a zamestnancovi sa dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie však jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti zamestnávateľa, ak v priebehu trvania pracovného pomeru mal možnosť nadobudnúť informácie a znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu (a nie bežnú ujmu, ktorú je povinný strpieť), s tým, že zamestnávateľ mu za každý mesiac plnenia tohto záväzku poskytne primeranú peňažnú náhradu

najmenej v sume 50 % jeho priemerného mesačného zárobku. Tento záväzok sa musí dohodnúť v pracovnej zmluve, inak je neplatný.

7. Dohoda o obmedzení zárobkovej činnosti zamestnanca po skončení pracovného pomeru podľa je odlišným inštitútom od povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám ( ). 7.1. Táto dohoda o tzv. konkurenčnej (resp. súťažnej) doložke - na rozdiel od povinnosti zachovávať mlčanlivosť - má dopad na základné právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (porov. ). Na základe tohto záväzku sa teda jedincovi obmedzuje sloboda výkonu hospodárskej činnosti podľa vlastného uváženia, ktorá zahŕňa aj právo slobodne sa rozhodnúť pre obsahové zameranie činnosti, ktorou si bude zabezpečovať zdroj obživy. Zamestnanec tak je po skončení pracovného pomeru čiastočne obmedzený v slobodnom výbere práce a v príležitostiach zarábať si na živobytie svojou prácou. Finančná kompenzácia zo strany (bývalého) zamestnávateľa potom predstavuje protihodnotu záväzku zamestnanca vyplývajúceho z konkurenčnej doložky, a to že po dohodnutú dobu po skončení pracovného pomeru môže využívať svoju odbornú kvalifikáciu len v obmedzenom rozsahu. K tomu je potrebné ešte dodať, že záväzok nevykonávať konkurenčnú zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru je podľa prípustné dohodnúť maximálne na dobu jedného roka; po uplynutí tejto dohodnutej doby už môže zamestnanec zamestnať kdekoľvek a vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, vrátane tej, ktorá má k predmetu činnosti jeho (bývalého) zamestnávateľa hoci aj priamy konkurenčný charakter. 7.2. Z dohody o obmedzení zárobkovej činnosti zamestnanca po skončení pracovného pomeru (dohody o konkurenčnej doložke) nevyplýva pre zamestnanca primárne povinnosť nevyzradiť (nerozširovať) informácie alebo znalosti relevantné podľa , ale povinnosť nevykonávať zárobkovú činnosť s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti zamestnávateľa. Povinnosť nevyzradiť (nerozširovať) chránené informácie, znalosti či akékoľvek iné skutočnosti, ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, okrem toho, že ide o jednu zo základných pracovnoprávnych povinností každého zamestnanca v zmysle , bola v danom prípade zabezpečená nielen osobitným ustanovením v pracovnej zmluve z 24. apríla 2020 (porov. čl. 7.2. a 7.3. tejto pracovnej zmluvy), ale aj Dohodou o zachovávaní mlčanlivosti [Nondisclosure Agreement] a Dohodou o chránených informáciách a vynálezoch [Proprietary Information and Inventions Agreement]. Prejednávaná vec nie je sporom z porušenia povinnosti žalobcu zachovávať striktnú mlčanlivosť a nemá ani žiaden dopad na kvalitu ochrany a zabezpečenia dôverných či utajovaných informácií žalovanej a práv duševného vlastníctva. Povinnosťou nevyzradiť (nerozširovať) akékoľvek chránené resp. dôverné informácie je žalobca zaviazaný bez časového obmedzenia, za každých okolností a nezávisle od toho, ako si tá-ktorá zmluvná strana plní alebo neplní záväzok z dohody o obmedzení zárobkovej činnosti žalobcu po skončení pracovného pomeru. 7.3. Záväzok zamestnanca „nekonkurovať“ zamestnávateľovi si zamestnanec plní negatívne, pasívnym spôsobom (opomenutím), teda samotným nevykonávaním zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a to či už v postavení zamestnanca v rámci výkonu závislej práce pre iného zamestnávateľa, alebo v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby v rámci výkonu svojho podnikania. Pritom je irelevantné, z akého konkrétneho dôvodu alebo pohnútky zamestnanec inú zárobkovú činnosť s konkurenčným charakterom pre zamestnávateľa nevykonáva. To znamená, že nie je podstatným, či zamestnanec takúto konkurenčnú zárobkovú činnosť nevykonáva preto, že mu v tom bráni záväzok z konkurenčnej doložky, hoci má možnosť takúto činnosť vykonávať, alebo preto, že aktuálne na trhu práce nie je žiadna pracovná príležitosť takéhoto druhu, alebo preto, že sám zamestnanec sa rozhodol zmeniť svoje odborné zameranie či zostať nezamestnaným; podstatným je len zistenie, či zamestnanec po dohodnutú dobu po skončení pracovného pomeru vykonával alebo nevykonával takúto konkurenčnú zárobkovú činnosť.

8.1. V rozhodovanom spore nebolo medzi stranami sporné, že na základe pracovnej zmluvy z 24. apríla 2020 vznikol medzi žalobcom a žalovanou pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutým dňom nástupu žalobcu do práce 1. júna 2020. Žalobca vykonával pre žalovanú závislú prácu v pracovnej pozícii „AI Software Engineer“ [softvérový inžinier (vývojár) umelej inteligencie - prekl. súdu] za dohodnutú základnú ročnú hrubú mzdu vo výške 46 800 eur, ktorá bola splatná mesačne pozadu za predchádzajúci kalendárny mesiac do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. 8.2. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že k skončeniu ich vzájomného pracovného pomeru došlo 24. augusta 2020 na základe oznámenia žalobcu o skončení pracovného pomeru z toho istého dňa,

pričom žalobca o svojom zámere skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe informoval žalovanú mailom už 11. augusta 2020. Pracovný pomer medzi sporovými stranami teda trval necelé tri mesiace, t. j. v časovom období od 1. júna 2020 do 24. augusta 2020. 8.3. Žalobca v konaní tvrdil, že výška jeho priemerného mesačného zárobku pre rozhodujúce obdobie (t. j. druhý kalendárny štvrťrok v roku 2020) je v sume 3 870,52 eur. Žalovaná toto skutkové tvrdenie žalobcu v konaní nepopierala žiadnym vlastným skutkovým protitvrdením o inej výške tohto priemerného mesačného zárobku (podopretého výpočtom), a preto ho súd taktiež považoval za nesporné [porov. (ďalej len „“)].

9. Z pracovnej zmluvy z 24. apríla 2020 súd zistil, že sporové strany sa v nej dohodli na obmedzení zárobkovej činnosti žalobcu po skončení pracovného pomeru (porov. čl. XVI. tejto pracovnej zmluvy). 9.1. V zmysle tejto tzv. konkurenčnej doložky sa žalobca zaviazal, že „v období jedného roka odo dňa ukončenia pracovného pomeru (...) nebude vykonávať priamo alebo nepriamo akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá má alebo môže mať k predmetu činnosti zamestnávateľa čiastočne alebo úplne konkurenčný charakter“ (porov. čl. 16.1. tejto pracovnej zmluvy), a žalovaná sa zaviazala „poskytnúť zamestnancovi peňažnú náhradu vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku za každý mesiac plnenia záväzku uvedeného v čl. 16.1. tejto zmluvy“ (porov. čl. 16.4. tejto pracovnej zmluvy), ktorá „je splatná do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, a to vždy za predchádzajúci mesiac, počas ktorého zamestnanec riadne dodržal svoj záväzok podľa čl. 16.1. tejto zmluvy“ (porov. čl. 16.5. tejto pracovnej zmluvy). 9.2. Z čl. 16.2. tejto pracovnej zmluvy vyplýva, že sporové strany zároveň „berú na vedomie, že informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých využitie zamestnancom pre akúkoľvek tretiu osobu by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu, predstavujú najmä nasledovné informácie a znalosti: Dôverné informácie.“ Za dôverné informácie sa podľa ďalšieho textu tohto zmluvného ustanovenia považovali „akékoľvek informácie zverejnené spoločnosťou alebo jej zástupcami, či už priamo alebo nepriamo, písomne, ústne alebo v inej hmotnej podobe, utajované informácie, technické údaje, obchodné tajomstvá alebo know-how [najmä, nie však výlučne, výskum, produktové plány, výrobky, služby, zákazníci, trhy, pôvodné autorské diela, fotografie, negatívy, digitálne obrazy, softvér, počítačové programy, know-how, nápady, vynálezy (či už patentovateľné alebo bez patentu), nápady, procesy, vzorce, technológie, návrhy, nákresy, technické riešenia, informácie o hardvéri, marketingové alebo finančné dokumenty, mená zákazníkov, zoznam zákazníkov, údaje o zákazníkoch a ďalšie technické, obchodné, finančné, zákaznícke a vývojové plány produktov, predpovede, stratégie a informácie], ktoré sú označené ako „Dôverné“, „Neverejné“ alebo majú iné podobné označenie“. 9.3. Definícia „dôverných informácií“ vyplýva aj z čl. 7.3. tejto pracovnej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že „pre vyhnutie sa pochybnostiam sa za dôverné informácie považujú všetky informácie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom alebo tretími osobami v rámci výkonu činností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo v priamej súvislosti s ním, ktoré nie sú verejne dostupnou informáciou, vrátane know-how“.

10. Súd zameral svoj meritórny prieskum najskôr na vyriešenie otázky, či uvedená konkurenčná doložka v pracovnej zmluve bola medzi sporovými stranami uzatvorená platne.

11. Najprv sa súd zameral na zistenie, či vo vzťahu k predmetnému záväzku z konkurenčnej doložky bola dodržaná obligatórna forma jeho úpravy ako súčasti pracovnej zmluvy medzi sporovými stranami (resp. dodatku pracovnej zmluvy) v zmysle prvej vety , pretože túto zákonnú podmienku dojednania konkurenčnej doložky vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Splnenie tejto obligatórnej podmienky je však nepochybné, pretože úprava záväzku z predmetnej konkurenčnej doložky je explicitne obsiahnutá v čl. XVI. pracovnej zmluvy z 24. apríla 2020. Z nej je zároveň dostatočne určito zrejmé, že záväzok žalobcu nekonkurovať žalovanej bol dohodnutý na dobu jedného roka od skončenia pracovného pomeru, t. j. od 25. augusta 2020 do 24. augusta 2021, s tým, že žalovaná za každý kalendárny mesiac jeho plnenia poskytne žalobcovi peňažnú náhradu v sume 50 % jeho priemerného mesačného zárobku, teda vo výške 1 935,26 eur mesačne (t. j. 50 % z 3 870,52 eur).

12. Nedodržanie ostatných zákonných podmienok kladených na dohodu o obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru (tzv. konkurenčnú doložku) - a to či zamestnanec (i) mal v priebehu trvania pracovného pomeru možnosť nadobudnúť informácie a znalosti, ktoré nie sú bežne

dostupné, a či (ii) ich využitie by mohlo privodiť žalovanej podstatnú ujmu - už ale explicitne sankciou neplatnosťou nepostihuje.

13. Pokiaľ by aj napriek uvedenému bola predmetná dohoda o konkurenčnej doložke z nejakého dôvodu (absolútne či relatívne) neplatná, podľa by nemohla byť táto neplatnosť žalobcovi ako zamestnancovi na ujmu, ak ju nespôsobil sám. 13.1. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v prípade, ak by bola dohoda o konkurenčnej doložke skutočne neplatná z dôvodu tvrdeného žalovanou - t. j. že žalobca v rámci svojej pracovnej náplne objektívne nemal možnosť nadobudnúť žiadne informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežné a ktorých využitie by mohlo privodiť žalovanej podstatnú ujmu -, túto neplatnosť nespôsobil žalobca sám. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že predmetnú pracovnú zmluvu (obsahujúcu konkurenčnú doložku) nenavrhoval, len si ju prečítal a bez akýchkoľvek pripomienok podpísal. Túto skutočnosť potvrdila aj personalistka žalovanej svedkyňa O. O., ktorá zhodne s konateľom žalovanej T.. P. V., O.., a priamym nadriadeným žalobcu svedkom T.. A. M. uviedla, že ide o štandardizovaný pracovnoprávny dokument, ktorý pripravuje právne oddelenie žalovanej v spolupráci s jej materskou spoločnosťou Tachyum Inc. a ktorý je čo do konkurenčnej doložky s totožným obsahom uzatváraný so všetkými zamestnancami žalovanej. 13.2. Z toho teda vyplýva, že žalovaná bola tou zmluvnou stranou, ktorá navrhla, zapracovala a trvala na uzavretí dohody o konkurenčnej doložke v predmetnej pracovnej zmluve z 24. apríla 2020, a pokiaľ táto dohoda by bola z ňou uvádzaného dôvodu neplatná, potom by tiež žalovaná bola tou zmluvnou stranou, ktorá jej neplatnosť zapríčinila (pretože v prvom rade žalovaná musí vedieť, či existuje dôvod určitú pracovnú pozíciu, ktorú sama vytvorila, spájať s dohodou o konkurenčnej doložke). Spôsobenie prípadnej neplatnosti tohto právneho úkonu teda nemožno pričítať výlučne a jedine žalobcovi ako zamestnancovi, a preto mu nemôže byť na ujmu; teda že by mu nemala byť zo strany žalovanej plnená dohodnutá peňažná náhrada, ak sám riadne plnil svoj záväzok po skončení pracovného pomeru nevykonávať žiadnu zárobkovú činnosť s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti žalovanej.

14. Dohodu o konkurenčnej doložke obsiahnutej v predmetnej pracovnej zmluve avšak súd vyhodnotil za platný a účinný právny úkon, pretože po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca v priebehu trvania pracovného pomeru mal možnosť nadobudnúť informácie a znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť žalovanej podstatnú ujmu. 14.1. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné si uvedomiť, že pre platnosť a účinnosť tohto právneho úkonu nevyžaduje, aby zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru skutočne (reálne, fakticky) aj nadobudol informácie alebo znalosti relevantné podľa a ani nepodmieňuje nadobudnutie účinnosti takejto dohody až momentom, kedy sa zamestnanec v priebehu pracovného pomeru prvýkrát oboznámi s takouto informáciou alebo nadobudne znalosť relevantnú podľa . Pre platnosť a účinnosť dohody o konkurenčnej doložke postačuje už len samotná možnosť nadobudnúť takúto informáciu alebo znalosť počas trvania pracovného pomeru. 14.2. presne nekonkretizuje predmet dohody o obmedzení zárobkovej činnosti zamestnanca po skončení pracovného pomeru. Už pri uzatváraní takejto dohody by však malo byť pre zamestnanca celkom jasné, o aké informácie alebo znalosti ide, ktoré nie sú bežne dostupné a využitie ktorých pre iný zamestnávateľský subjekt po skončení pracovného pomeru by mohlo zamestnávateľovi privodiť podstatnú ujmu. 14.3. Ktoré konkrétne informácie a znalosti považovala žalovaná ako autor a navrhovateľ uzatvorenia (oferent) dohody o konkurenčnej doložky za relevantné z hľadiska , explicitne vymenovala v čl. 16.2. predmetnej pracovnej zmluvy (porov. bod 9.2. odôvodnenia tohto rozsudku). V zmysle tohto zmluvného ustanovenia je demonštratívny (exemplifikatívny) výpočet týchto informácií a znalostí pomerne široký a vo svojej podstate totožný s dôvernými informáciami, ktoré sú tiež zadefinované v čl. 7.3. predmetnej pracovnej zmluvy (porov. bod 9.3. odôvodnenia tohto rozsudku). Z toho sa dá gramatickým a logickým výkladom usúdiť, že podľa žalovanej ako navrhovateľa dohody o konkurenčnej doložke mala byť každá dôverná informácia zároveň informáciou resp. znalosťou relevantnou podľa . 14.4. Z textu dohody o konkurenčnej doložke obsiahnutej v čl. XVI. pracovnej zmluvy z 24. apríla 2020 avšak nevyplýva, že by možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti relevantné podľa mala byť vecne redukovaná alebo obmedzená len vo vzťahu k zamestnancom s najvyšším stupňom utajenia, inžinierom či architektom (návrhárom či dizajnérom). Práve naopak, možnosť nadobudnúť takéto informácie alebo znalosti, a to čo i len čiastočne, je týmto zmluvným ustanovením formulovaná bez

výnimky nevylučujúc žiadnu kategóriu zamestnancov podieľajúcich sa na vlastnom predmete činnosti žalovanej, a teda aj vo vzťahu k radovým softvérovým vývojárom umelej inteligencie [AI Software Engineer], ktorým bol tiež žalobca.

15.1. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca pracoval na „testovaní nových inštrukcií pre komprimované neurónové siete“ a na „implementácii špeciálnych inštrukcií pre neurónové siete do simulátora (t. j. na softvéri, ktorý simuluje, čo bude robiť nový procesor)“ v rámci vývoja umelej inteligencie, pričom sa „dozvedal veci, ktoré verejne nie sú dostupné“, vedel, čo konkrétna testovaná „kompresia urobí a ako sa zachová“, aký je stav projektu, a tiež „poznal, kto sú klienti žalovanej“. 15.2. Priamy nadriadený žalobcu T.. A. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca bol v tíme, v ktorom sa zaoberajú umelou inteligenciou a majú na starosti softvér, čiže programovacie prostredie. Špecializovali sa na to, aby knižnice a softvér týkajúci sa umelej inteligencie „rozchodili“ na novom procesore. Testovali pritom rôzne vlastnosti tohto procesora, a to na „simulátore, ktorý simuluje to, ako ten procesor bude vykonávať inštrukcie (príkazy, resp. funkcie, ktoré vykonáva - pozn.). Žalobca implementoval inštrukcie pre dátové typy, ktoré sme tam mali nové, a to pre optimalizovanie výpočtu pri umelej inteligencii. My sme hľadali to, ako urobiť riedke modely neurónových sietí. (...) Volá sa to škálovanie výpočtov neurónových sietí.“. Ďalej uviedol, že „žalobca mal prístup k popisu inštrukcii“, ktorú implementoval, aj keď „ten popis nebol finálny. To sa v podstate menilo a postupne dávalo dohromady“. Inštrukcie navrhoval hardvérový tím v Spojených štátoch amerických a „my sme boli tí, ktorí sa venujú ko-dizajnu, teda sme pomáhali dodizajnovať niektoré vlastnosti“. Žalobca teda mal o týchto zisteniach, technikách a sledovaniach vedomosť, musel poznať inštrukcie, ktoré simuloval, teda ako tá inštrukcia vyzerá a čo vykonáva, a do určitej miery musel poznať aj základné parametre procesora z hardvérovej stránky, resp. „tým, že my sme sa snažili otestovať tie koncepty, tak ja som do určitej miery musel niekedy mimikovať to, čo v tom procesore je“. Niektoré informácie a inštrukcie, s ktorými žalobca pracoval, boli dostupné na internej webovej stránke. 15.3. Konateľ žalovanej T.. P. V., O.., vo svojej výpovedi uviedol, že „žalobca pracoval na tom, aby otestoval určité algoritmy“, „robil softvérovú simuláciu“, v rámci čoho mal možnosť oboznámiť sa „s konceptami, ktoré overoval, nie vyvíjal. (...) Žalobca sa nepodieľal na vývoji, ale len na testovaní.“. Žalobca ako vývojár musel vedieť, čo testuje a za akých podmienok, „musel vedieť, aký výsledok má inštrukcia produkovať“, a boli mu prístupné špecifikácie na otestovanie určitej operácie, aby to vedel nakódovať a otestovať, ale to zároveň neznamená, že musel vedieť ovládať hardvér alebo mať prístup k hardvéru alebo samotným návrhom inštrukcií. Cieľom práce žalobcu bolo niečo potvrdiť, a nie niečo navrhnúť. Jeho znalosti boli špecifické a limitované zodpovedajúco k jeho pracovnej funkcii a náplni práce. Rozsah a úroveň informácií a znalostí žalobcu prirovnal k procesu konštrukcie a testovania auta: ak niekto testuje jazdné vlastnosti auta, neznamená to, že vie, ako presne je to auto je skonštruované, ako motor funguje, aký veľký je karburátor, aká je elektronika toho systému atď. Je to podobné, ako vedieť, že ak sa stlačí plynový pedál, auto akceleruje, avšak to neznamená, že zároveň vám je známe, ako funguje motor a ako je vyrobený. Z toho teda vyplýva, že sú úplne iné požiadavky na toho, kto auto navrhuje, a toho, kto ho testuje. Žalobca sa preto zo svojej pracovnej pozície nemohol legálne dostať k takým „citlivým“ informáciám a údajom, ktoré by mohli firmu poškodiť. Takisto pritom dodal, že prezradenie akýchkoľvek informácií počas pracovného pomeru aj po skončení pracovného pomeru by v podstate mohlo poškodiť firmu a je priamo v rozpore s Dohodou o chránených informáciách a vynálezoch [Proprietary Information and Inventions Agreement], ktorú žalobca pri prijímaní do pracovného pomeru so žalovanou uzavrel. 15.4. Na základe týchto výpovedí strán sporu a svedkov súd považoval za preukázané, že žalobca ako zamestnanec žalovanej na pracovnej pozícii softvérového vývojára umelej inteligencie [AI Software Engineer] bol účastný na procesoch softvérového developmentu (vývoja) umelej inteligencie, vykonával škálovanie výpočtov neurónových sietí, testoval určité algoritmy a pracoval na softvérovej simulácii a implementovaní inštrukcií pre neurónové siete. To znamená, že musel mať aspoň čiastkové poznatky a vedomosti, zodpovedajúce jeho pracovnej pozícii, o skutočnostiach, ktoré tvoria know-how žalovanej. Know-how bolo samotnou žalovanou v ustanovení čl. 16.2. pracovnej zmluvy z 24. apríla 2020 (ktorého obsahom je dohoda o konkurenčnej doložke) výslovne zadefinované ako informácia a znalosť, ktorá nie je bežne dostupná a ktorej využitie zamestnancom pre akúkoľvek tretiu osobu by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. Z toho potom súd vyvodil záver, že žalobca v priebehu trvania pracovného pomeru mal možnosť nadobudnúť a aj čiastkovo nadobudol (musel poznať) niektoré informácie a znalosti, ktoré sú relevantné v zmysle . Skutočnosť, že v rámci procesu vývoja sa niektoré inštrukcie neskôr podstatne prehodnotili či celkom zmenili, alebo že niektoré výsledky tohto procesu boli následne zverejnené, alebo bolo o nich zistené, že sú ďalej nevyužiteľné, alebo

skutočnosť, že tím, v ktorom pracoval aj žalobca, so žiadnymi „novými myšlienkami neprišiel“, alebo skutočnosť, že vyvíjaný softvér bude po jeho dokončení open-source, čiže pre každého verejne a bezplatne prístupný, neznamená, že v tom čase, keď na implementovaní týchto inštrukcií žalobca pracoval, netvorili know-how firmy a neboli chránenými informáciami. Z tohto dôvodu všetky uvedené skutočnosti nemajú vplyv na platnosť dojednanej konkurenčnej doložky.

16. V tomto kontexte súd považuje za potrebné ešte podotknúť, že konkurenčná doložka je založená na zmluvnom princípe, a takto sa dostáva do sféry princípu autonómie vôle a zmluvnej slobody zamestnávateľov a zamestnancov ako adresátov právnej normy v . 16.1. Je preto prioritne na zamestnávateľovi, aby starostlivo posúdil opodstatnenie uzavretia konkurenčnej doložky so svojím zamestnancom a vyhodnotil, či so zreteľom na jeho pracovnú pozíciu a obsah jeho pracovnej náplne je preňho natoľko podstatné a zásadné trvať na obmedzení práva zamestnanca podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru. 16.2. Inštitút konkurenčnej doložky slúži predovšetkým na ochranu oprávnených záujmov zamestnávateľa, ktorým je ochrana jedinečných a pôvodných výsledkov hospodárskej činnosti zamestnávateľa, ako aj ochrana práva zamestnávateľa takéto výsledky vlastnej činnosti ekonomicky a na trhovom princípe zužitkovať (realizovať) podľa vlastnej úvahy. Účel dohody o tzv. konkurenčnej (resp. súťažnej) doložke spočíva hlavne v tom, aby zamestnávateľ bol chránený pred únikom informácií ku konkurenčnému podnikateľovi prostredníctvom zamestnancov, ktorí sa v priebehu svojho pracovného pomeru u zamestnávateľa oboznamujú s informáciami, ktoré majú povahu obchodného tajomstva alebo ktoré sú takého charakteru, že sú spôsobilé zabezpečiť konkurenčnému podnikateľovi v hospodárskej súťaži výraznú výhodu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). 16.3. V danom prípade teda žalovaná ako zamestnávateľ bola tou zmluvnou stranou, ktorá posudzovala a vyhodnocovala opodstatnenosť dohody o obmedzení zárobkovej činnosti žalobcu po skončení pracovného pomeru, pretože - ako už bolo povedané - táto dohoda sa uzatvára primárne za účelom ochrany jej oprávnených záujmov. Pokiaľ žalovaná navrhla žalobcovi uzavrieť dohodu o tzv. konkurenčnej doložke, aj z tejto skutočnosti je potrebné sa - v prípade pochybností - prikloniť skôr k tej alternatíve, že žalobca ako zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru zrejme mohol (resp. bude mať možnosť) nadobudnúť relevantné informácie a znalosti podľa , než k alternatíve, že takúto možnosť vôbec mať nemohol, pretože v opačnom prípade by potom toto zmluvné dojednanie celkom stratilo svoj predpokladaný význam, účel a aj logický zmysel (ratio); ide tu teda o aplikáciu princípu vylúčenia tzv. redundancie (nadbytočnosti). 16.4. Napokon aj konateľ žalovanej T.. P. V., O.., vo svojej výpovedi a pracovníčka žalovanej N. J. v maile adresovanom žalobcovi z 3. septembra 2020 uviedli, že dohodnutá konkurenčná doložka by sa - podľa ich názoru - aplikovala iba vtedy, ak by žalobca chcel pracovať s konkurentom žalovanej alebo vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá by sa mohla, aj potenciálne, považovať za konkurenčnú pre predmet podnikania žalovanej; v takom prípade by žalovaná neumožnila žalobcovi pracovať s takýmto konkurentom alebo vykonávať takúto činnosť a bol by kompenzovaný podľa čl. XVI jeho pracovnej zmluvy. Odhliadnuc od toho, že uvádzaný právny názor konateľa a pracovníčky žalovanej o realizácii práv a povinností vyplývajúcich z dohody o konkurenčnej doložke nie je správny - pretože peňažná náhrada predstavuje finančnú kompenzáciu už za obmedzenie ústavného práva zamestnanca podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a nie náhradu ušlej mzdy, ktorú by si zamestnanec mohol zarobiť u konkurenčného zamestnávateľa (k tomu porov. bod 7.1. a 7.3. odôvodnenia tohto rozsudku) -, možno z tohto ich právneho názoru vyabstrahovať, že sami považujú uzavretú dohodu o konkurenčnej doložke za platnú a účinnú, ktorá by sa reálne aplikovala, ak by považovali potenciálneho nového zamestnávateľa žalobcu za svojho konkurenta.

17. Konkludujúc uvedené, vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že dohoda o obmedzení zárobkovej činnosti žalobcu po skončení pracovného pomeru (dohoda o konkurenčnej doložke) v čl. XVI. pracovnej zmluvy z 24. apríla 2020 spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, a preto možno skonštatovať, že bola ako právny úkon uzavretá platne a účinne. To znamená, že obe zmluvné strany sú v ňom prejavenou svojou vôľou viazané, a teda sú povinné navzájom si plniť, čomu zároveň zodpovedá právo vyžadovať plnenie, resp. domáhať sa splnenia záväzku druhou zmluvnou stranou v prípade, ak sa neuskutočnilo dobrovoľne. V danom prípade sa totiž uplatní princíp pacta sunt servanda, t. j. dohody sa majú dodržiavať.

18.1. V rozhodovanom spore nebolo medzi stranami sporné, že žalobca po skončení pracovného pomeru po celú dohodnutú dobu jedného roka nevykonával priamo ani nepriamo žiadnu zárobkovú

činnosť, ktorá by mala alebo by mohla mať k predmetu činnosti žalovanej čiastočne či úplne konkurenčný charakter. 18.2. Žalobca si teda svoj záväzok z dohody o obmedzení jeho zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru (dohody o konkurenčnej doložke) podľa riadne splnil, a preto mu vznikol vzájomný nárok na peňažnú náhradu v dohodnutej výške 50 % jeho priemerného mesačného zárobku, a to vo výške 1 935,26 eur mesačne (t. j. 50 % z 3 870,52 eur), ktorý mu doposiaľ zo strany žalovanej splnený ani sčasti nebol. 18.3. Súd preto žalobe žalobcu čo do uplatňovanej peňažnej náhrady za obmedzenie práva vykonávať zárobkovú činnosť s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti žalovanej po skončení pracovného pomeru za obdobie dvanástich mesiacov v súhrnnej výške 23 223,12 eur (t. j. 1 935,26 eur x 12 mesiacov) ako dôvodnej vyhovel.

19. Povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu v zmysle bola dohodnutá do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, a to vždy za predchádzajúci mesiac, počas ktorého zamestnanec riadne dodržal svoj záväzok nevykonávať po skončení pracovného pomeru zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti žalovanej konkurenčný charakter (porov. čl. 16.5. pracovnej zmluvy). 19.1. Žalovaná uplatnený nárok na jednotlivé mesačné plnenia peňažnej náhrady v takto dohodnutej lehote splatnosti žalobcovi nezaplatila, a tak sa nasledujúci deň dostala s ich plnením do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy týchto jednotlivých mesačných plnení peňažných náhrad, a to (i) v prípade peňažných náhrad za mesiace august až november 2020 za dobu omeškania od prvého dňa po ich splatnosti až do zaplatenia a (ii) v prípade peňažných náhrad za mesiace december 2020 až august 2021 len za dobu omeškania (úročenia) uplatnenú žalobcom v žalobe, od 17. júna 2022 (t. j. v zmysle návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby z 13. júna 2022 „od druhého dňa po doručení zmeny žaloby žalovanej“, čo sa uskutočnilo na pojednávaní konanom 16. júna 2022) do zaplatenia, keďže súd je v zmysle viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže žalobný návrh prekročiť a priznať viac, než čoho sa žalobca domáha. 19.2. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade peňažnej náhrady za mesiac august 2020 súd priznal žalobcovi len vo výške zodpovedajúcej počtu dní plnenia záväzku žalobcu z dohody o konkurenčnej doložky. Pracovný pomer žalobcu sa skončil 24. augusta 2020 na základe oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Z toho teda vyplýva, že na tento mesiac, ktorý má 31 kalendárnych dní, pripadlo z plnenia uvedeného záväzku len sedem dní (t. j. obdobie od 25. augusta 2020 do 31. augusta 2020). Výška peňažnej náhrady za mesiac august 2020 tak predstavuje sumu len vo výške 436,99 eur [t. j. 1 935,26 eur (suma dohodnutej peňažnej náhrady za celý kalendárny mesiac) / 31 dní (počet kalendárnych dní v mesiaci august) x 7 dní (počet dní plnenia uvedeného záväzku žalobcu pripadajúcich na tento mesiac)], a nie vo výške 552,93 eur, ako si to žalobca nesprávne v žalobe uplatnil. Z tohto dôvodu súd žalobu čo do nároku na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením peňažnej náhrady za mesiac august 2020 uplatňovaného v časti prevyšujúcej sumu 436,99 eur ako nedôvodnú zamietol.

20. Námietku žalovanej, aby súd podľa zrušil konkurenčnú doložku k 24. augustu 2020, kedy sa skončil medzi sporovými stranami pracovný pomer, súd vyhodnotil za neopodstatnenú a nemohol jej vyhovieť. Uvedené ustanovenie slúži výlučne na ochranu práv zamestnanca, ak dohodnuté obmedzenie ústavného práva zamestnanca na výkon zárobkovej činnosti je širšie, než to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa. Súd môže podľa tohto ustanovenia čiastočne obmedziť alebo úplne zrušiť len záväzok zamestnanca z konkurenčnej doložky - ak to zamestnanec navrhne -, a nie aj záväzok zamestnávateľa.

21. Súd za neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalovanej o uplatňovaní práva na zaplatenie peňažnej náhrady nad primeraný rozsah a v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, súd nezistil, že by žalobca aktívne konal akýmkoľvek spôsobom priečiacim sa všeobecne uznávaným zásadám slušnosti a akceptovateľnosti správania sa rozhodujúcou časťou verejnosti alebo so zlým úmyslom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka. Za priečiace sa dobrým mravom nemožno považovať len samotné uplatňovanie si nároku na peňažnú náhradu v rozsahu 12 mesiacov, pretože v takomto rozsahu bol sporovými stranami vzájomne dohodnutý. Žalobca teda v rámci výkonu svojho základného práva na súdnu ochranu nepožaduje nič navyše, t. j. nič nad rámec vzájomne uzatvorenej dohody so žalovanou.

22. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že pre správne posúdenie žalobou uplatňovaného procesného nároku je potrebné vziať do úvahy tiež princíp proporcionality (primeranosti), ktorý možno považovať za všeobecný princíp slovenského súkromného práva. Pri aplikácii tohto princípu sa vychádza z toho, že akúkoľvek právnu normu nemožno uplatňovať či vykonávať samoúčelne, len prísne formálne, doslovne a striktne, lebo by to nemuselo viesť k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Právo sa musí realizovať aj v spojitosti s ďalšími kritériami, aby zmiernili prípadnú tvrdosť pri jeho výkone. 22.1. V relácii na prejednávanú vec, súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná bola tou zmluvnou stranou, ktorá navrhla uzavrieť dohodu o konkurenčnej doložke, ktorou sa žalobcovi obmedzí právo vykonávať konkurenčnú zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru po maximálne zákonom prípustnú dobu až jedného roka. Nič jej nebránilo navrhnúť takú úpravu trvania záväzku na strane zamestnanca „nekonkurovať“, ktorá by bola napríklad priamo úmerná dĺžke trvania pracovného pomeru, ak sa z nejakého dôvodu skončil pred uplynutím doby jedného roka. Rovnako nič nebránilo žalovanej odstúpiť od dohody o konkurenčnej doložky ešte pred skončením pracovného pomeru, na čo mala dostatočný časový priestor, keďže žalobca jej svoj úmysel skončiť pracovný pomer oznámil mailom už z 11. augusta 2020. Napokon, v konaní bolo zistené, že žalobca si svoj záväzok z dohody o konkurenčnej doložky riadne plnil a počas celej dohodnutej doby nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť, ktorá by mala konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovanej. Žalobca si teda v konaní neuplatňuje nič navyše, čo by nebolo medzi oboma zmluvnými stranami v rámci ich autonómnej vôle a zmluvnej voľnosti dohodnuté. 22.2. S prihliadnutím na všetky tieto skutkové okolnosti súd nezistil existenciu takých výnimočných okolností či dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mocenský zásah do autonómnych zmluvných vzťahov sporových strán aplikáciou princípu proporcionality a nejaví sa mu ako opodstatnené krátiť žalobcovi jeho vzájomný nárok proti žalovanej na dohodnutú finančnú kompenzáciu za obmedzenie výkonu zárobkovej činnosti ako celkom zjavne neprimeraný k jeho povinnosti z dohody o konkurenčnej doložky, na ktorú sa vo vzťahu k žalovanej zaviazal a ktorú si už sám v celosti splnil.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení . Žalobca mal v konaní s výnimkou v nepatrnej časti príslušenstva plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).