Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-130-2013.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/130/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: G. G., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v B. C. XXX, o vymoženie 635,38 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, pod sp. zn. EX 462/2013, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.5.2013, č. k. 8Er/522/2013-12 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „ exekučný súd“) uznesením zo dňa 10.5.2013, č.k. 8Er/522/2013-12 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol exekučnému súdu predložený exekučný titul - „právoplatný a vykonateľný“ rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHOCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., v Bratislave sp. zn. IBB0410183 zo dňa 8.4.2011. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 5.4.2007 č. 41 206 65 307 súd zistil, že právny predchodca oprávnenej (Poštová banka a.s.) poskytla povinnej úver a povinná sa zaviazala tento poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Po citácii § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52, § 53 ods. 1 a 5, § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd konštatoval, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože právny predchodca oprávnenej pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná vystupovala v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa bodu 11.2 Obchodných podmienok pre úver sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient (povinná) prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňovala spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou. Navyše splývala s ostatnými štandardnými podmienkami, bola napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Povinná ako spotrebiteľ mala možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určenými právnym predchodcom oprávnenej
- dodávateľom. Súd mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom. Takto predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ten nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.
Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. Alternatívne zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, inak by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Poukázala na § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a to platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. Namietala, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, lebo exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. S prihliadnutím na § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. uviedla, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva rozpor s dobrými mravmi, ktorý je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 192/06 z 3.11.2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007, sp. zn. II ÚS 244/09 z 29.9.2009, sp. zn. I. ÚS 242/207 z 3.7.2008. Namietala, že úverová zmluva, z ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, pričom nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Na záver namietala, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedla, že text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. (ZoRK), i ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže prestavovať (nevynímajúc zreteľ so zásady zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku.
Povinná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že predmetnú pôžičku splatila. Viackrát kontaktovala právnu predchodkyňu oprávnenej, ktorá jej potvrdila, že pôžička je splatená.
Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.
Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka M.. I. C.. Zákonná sudkyňa nevyhovela odvolaniu oprávnenej proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a predložila vec odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p..
Napadnuté uznesenie exekučného súdu je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje § 219 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení uznesenia exekučného súdu, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
K odvolacím námietkam oprávnenej považuje odvolací súd uviesť toto:
Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví; a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 písm. a,/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods.1 písm. b/ alebo písm. c/.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zák.č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/, písm. d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.
Vychádzajúc z ustanovenia § 45 ods. 1,2 ZoRK exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, a nie je v rozpore s dobrými mravmi, a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla bez účasti spotrebiteľa a spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané „arbitrom“ nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúma aj na základe § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností
uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č.k. IV. ÚS 55/2011-19).
Z vyššie uvedených dôvodov je preto nedôvodná námietka oprávnenej, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Správne exekučný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani znenie ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.11.2009, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Oprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinnej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v predmetnej veci rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 - 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo je vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovskému súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, keďže Obchodné podmienky pre úver nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, z ktorého dôvodu nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie teda rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011).
Aj z týchto dôvodov, nedostatku písomnej formy rozhodcovskej zmluvy je záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahujú uznesenie exekučného súdu, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnená nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.