Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/20/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci exekúcie oprávneného: GENERAL FACTORING, a. s, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35838825, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47255706, proti povinnému: H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, N. o vymoženie 1 641,58 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23323/12, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 12. mája 2021, č. k.: -22, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného odmieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K zastaveniu starej exekúcie malo dôjsť podľa citovaného zákona, t. j. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. 3. Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z nasledovných dôvodov: a) žiada preveriť oprávneného v danej veci, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky a súd mal rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníka konania; b) upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom Exekútor si v rámci upovedomenia uplatnil paušálne trovy a vyzval oprávneného na zaplatenie paušálnych trov, napriek tomu, že podľa cit. zákona nemá nárok na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis; c) ustanovenie veta prvá v spojení s ustanovením veta prvá zákona je v rozpore s (najmä a 46 ) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a to bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana; d) ustanovenie v spojení s ustanovením veta druhá zákona je v rozpore s (najmä ) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, kdeže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. 4. Zároveň podnet na konanie pred Ústavným súdom SR, v ktorom uviedol, že ustanovenia a , , a , , ex lege zbavujú retroaktívne oprávneného pohľadávky, ktorú má súdom priznanú a pri ktorej súčasne realizuje svoje právo na súdnu ochranu a zároveň ho tiež jednostranne postihujú vo forme ďalšieho „paušálneho výdavku“, ktorý má uhradiť exekútorovi bez ohľadu na skutočnosť, či vykonal akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu

pohľadávky a či sám svojou nečinnosťou nespôsobil existenciu „starej exekúcie“. Žiadal, aby súd podľa zákona o ÚS Slovenskej republiky podal návrh na začatie konania podľa o súlade vyššie uvedených ustanovení s článkami 20 ods. 1, 4 a 5, , , a 2 a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zároveň žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia ÚS SR. 5. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z , , ZoUNEK, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 3. 2017 ako aj z EP. 6. K námietke oprávneného voči nedostatku aktívnej vecnej legitimácie dospel k záveru, že zmena oprávneného sa neodvodzuje výlučne z postúpenia pohľadávky podľa hmotného práva, na zmenu v procesnej pozícii oprávneného sa vyžaduje kladné rozhodnutie exekučného súdu o zmene oprávneného. Kým exekučný súd o zmene nerozhodne, za oprávneného sa považuje doterajší oprávnený. Exekučný súd doposiaľ nebol požiadaný o vydanie rozhodnutia o zmene oprávneného, preto logicky o zmene oprávneného nemohol ani rozhodnúť. Námietka oprávneného je v tomto smere bez podkladu v obsahu súdneho spisu. 7. K námietke oprávneného, že ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, súd uviedol, že oprávnený vyslovil len svoju pochybnosť a nepreukázal, že by exekučná vec nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, resp. nebola zapísaná včas. Poukázal na verejnú prístupnosť registra, preto bolo v možnostiach oprávneného svoje pochybnosti kedykoľvek a aj opakovane bezplatne overiť v tomto registri a v prípade preukázania absencie zápisu predložiť o tom dôkaz. Súd takto nemal za preukázané, že k zápisu do Centrálneho registra nedošlo včas. Dodal, že existencia zápisu v tomto registri nie je kritériom posúdenia opodstatnenosti vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, existencia či neexistencia zápisu je podstatná len pri trovách exekúcie, pričom v ust. posledná veta ZOUNEK zákonodarca explicitne uviedol, že námietky proti paušálnym trovám exekúcie nie sú prípustné. 8. K návrhu na prerušenie konania podľa § vyslovil záver, že ustanovenia sa v exekučnom konaní použijú iba za predpokladu, že Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu. Exekučný poriadok však upravuje otázku prerušenia exekučného konania v ust. . Preto aj v prípade, že by nebolo došlo k skončeniu exekučného konania podľa , súd by nemohol posudzovať návrh oprávneného na prerušenie konania podľa (aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.05.2002 sp. zn. ). Z tohto dôvodu súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pričom v rámci poučenia konštatoval, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. 9. Proti uzneseniu sa odvolal oprávnený v celom rozsahu. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň dal opätovne podnet, aby odvolací súd podal podľa návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR. 10. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné; rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (oprávnenému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Osobitne namietal, že podľa poučenia napadnutého uznesenia proti napadnutému uzneseniu odvolanie nie je prípustné a o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a proti paušálnym trovám, podnete na podanie návrhu na konanie pred ústavným súdom na návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, upovedomenie o zastavení starej exekúcie má obsahovať zákonom predpísané náležitosti. 12. Namietal, že súd v poučení uznesenia uviedol, že proti nemu odvolanie nie je prípustné. Poukázal na , . Podľa daných ustanovení proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Z toho vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť, napriek tomu súd uvádza, že opravný prostriedok (odvolanie) prípustný nie je. V nadväznosti na uvedené namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. 13. Namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie musí obsahovať náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa . Doručené upovedomenie neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa daného ustanovenia. Dôvody zastavenia

exekúcie musia byť exekútorom tvrdené, ale aj nespochybniteľné preukázané. Ak sa má exekúcia zastaviť z dôvodu nevymožiteľnosti, či absencie majetku, súd je povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie a či exekútor aj reálne vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť iba s konštatovaním, že v rámci exekúcie majetok povinného zistený nebol. 14. Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie v časti nároku na nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukázal na zákona č . Poukázal na znenie Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií. Konkrétne uviedol, že podľa Upovedomenia o zastavení starej exekúcie - Výzve na úhradu trov starej exekúcie sa exekúcia vykonáva na základe poverenia doručeného exekútorovi v roku 2012. Exekútor mal preto zabezpečiť zápis tejto exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 7. 1. 2015, resp. do 7 dní odo dňa, kedy došlo k aktualizácii zapisovaných údajov, alebo doručeniu poverenia, inak najneskôr do 30. 6. 2016. Z tohto dôvodu preto opakovane namietal porušenie povinnosti exekútora vykonať zápis starej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií podľa a ako aj nevčasnosť zápisu starej exekúcie. 15. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Uviedol, že je nezamestnaný viac ako 15 rokov a nevie splácať dlh. 16. Krajský súd, ako súd odvolací, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) tak, že odvolanie oprávneného odmietol podľa . 17. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu správnosti rozhodnutia, skúmal, či súd splnené procesné podmienky konania v zmysle . 18. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 19. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v zmysle ktorého ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017; podľa v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . 20. S účinnosťou od 1. 7. 2016 začal platiť nový procesný predpis, , ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako je podľa použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach. 21. Z vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo k prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Nakoľko ZoUNEK predstavuje osobitný právny predpis, vo vzťahu k Exekučnému poriadku je z hľadiska posudzovania prípustnosti odvolania nutné prihliadnuť na ustanovenia ZoUNEK. 22. Z ZoUNEK vyplýva, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhoduje na základe poverenia vyšší súdny úradník, pričom podľa druhej vety tohto ustanovenia je proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka prípustná sťažnosť, o ktorej následne rozhodne sudca. Sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nie je riadnym opravným prostriedkom, ale je len prostriedkom procesnej obrany. V rozhodovanej veci o námietkach proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nerozhodol vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, proti rozhodnutiu ktorého podľa v spojení s Exekučným poriadkom a ZoUNEK odvolanie nie je prípustné. 23. Oprávnený v odvolaní namietal, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, teda argumentoval odvolacím dôvodom, že rozhodoval nesprávne obsadený súd. Jeho argumentácia spočívala v tom, že vo veci nemohol rozhodovať sudca, keď mal podľa ZoUNEK rozhodnúť vyšší súdny úradník. 24. . K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v <aspi://module='ASPI'&link='%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o ukončení niektorých exekučných konaní podľa a koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale

nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca. 25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. mája 2020, v ktorom bola predmetom konania ústavná sťažnosť súdneho exekútora, v ktorej namietal zásah do práva vlastniť majetok, práva na ochranu majetku a základného práva na súdnu ochranu, keď sudca okresného súdu rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie. Sťažovateľ v tejto ústavnej sťažnosti namietal, že pokiaľ vo veci zastavenia exekúcie a trov exekúcie rozhoduje vyšší súdny úradník, proti jeho rozhodnutiu je podľa prípustná sťažnosť. V posudzovanom prípade rozhodol o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie sudca, proti ktorého rozhodnutiu v časti trov exekúcie odvolanie nie je prípustné, v dôsledku čoho nemohol sťažovateľ namietať nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia o trovách exekúcie a namietal, že postupom súdu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. 26. K uvedeným záverom odvolací súd poukazuje na tú časť rozhodnutia, podľa ktorého problém by mohol vzniknúť len v tom, že proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov konania by nebolo prípustné odvolanie ( a contrario), čo sa udialo aj v danom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu číslo 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako je už uvedené, ani v čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z judikatúry ESĽP (napr. Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku z 23.6.1981, Adolf proti Rakúsku z 26.3.1982, Feldbrugge proti Holandsku z 29.5.1986), nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Hoci sa teda javí, že okresný súd porušil zákonom stanovený postup, je potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánov verejnej moci má automaticky za následok porušenie zaručeného základného práva. Vzhľadom na už uvedené závery teda ústavný súd konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník, nemožno samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. 27. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie účastníkov konania správne poučil, že proti jeho rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, pretože relevantná právna úprava odvolanie voči takémuto rozhodnutiu nepripúšťa. Zároveň tým, že rozhodol o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sudca a nie vyšší súdny úradník, proti ktorého rozhodnutiu by bola prípustná sťažnosť, nemení nič na závere o prípustnosti odvolania a nie je dôvodom, pre ktorý by mohol odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. 28. Vo vzťahu k argumentom oprávneného k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého možno podať odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania, a to len v taxatívne vymedzených prípadoch podľa a , ktoré sa však na posudzovaný prípad nevzťahujú. Ide o prípady, keď súd preruší konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť alebo ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V posudzovanej veci oprávnený predniesol podnet, aby súd prvej inštancie podal návrh na Ústavnom súde Slovenskej republiky na začatie konania o súlade vymedzených ustanovení ZoUNEK s a Zmluvou o fungovaní Európskej únie, pričom žiadal konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky prerušiť. Iniciovanie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov je samostatným dôvodom na prerušenie konania podľa , pričom proti rozhodnutiu o takomto návrhu v ustanovenie odvolanie nepripúšťa. Súd prvej inštancie sa s oprávneným predneseným podnetom, návrhom na iniciovanie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené preto aj proti tejto časti rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. 29. Odvolací súd dopĺňa, že podľa v znení účinnom do 31.3.2017 platilo, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť. Hoci odvolací súd odvolanie odmieta, v závere dopĺňa, že odvolací súd zisťoval v Centrálnom registri exekúcií, či daná exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Z výpisu z Centrálneho registra exekúcií odvolací súd zistil, že súdny exekútor si splnil povinnosť vykonať zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií. 30. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má to za následok odmietnutie odvolania podľa . Z tohto dôvodu sa odvolací súd ďalej nezaoberal vecným obsahom odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože zistil, že nie sú splnené procesné podmienky pre odvolacie konanie.

31. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení , účinného od 1. 4. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.