Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/126/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, v právnej veci pobočky Nitra so sídlom Nitra, Mostná 58, proti povinnému: Artinstav s. r. o. so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 19, IČO: 31 429 327, o vymoženie 8.297,88 eura (249.982,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. decembra 2012, č. k. -53, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Župná 6, súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 trovy exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie vedenej v prospech oprávneného vznikli trovy exekúcie, avšak neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mali byť na ich úhradu zaviazaní účastníci konania. Mal za to, že povinný hradiť trovy exekúcie v exekučnom konaní nemôže, nakoľko zanikol. Konštatoval, že v prípade oprávneného môže súd v zmysle Exekučného poriadku uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie, ak boli potrebné na účelné vymáhanie nároku a za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú zastavenie exekúcie, zavinenie oprávneného a príčinná súvislosť medzi nimi. Zaviazať oprávneného na úhradu trov je teda podľa jeho názoru možné, ak zavinil zastavenie exekúcie, čím sa myslí, že otázku zavinenia oprávneného je v zmysle Exekučného poriadku potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, teda zavinenie je dané vtedy, keď oprávnený svojím procesným úkonom (návrh na zastavenie exekúcie) alebo nedodržaním starostlivosti riadneho hospodára (podanie návrhu napriek uhradeniu vymáhanej pohľadávky) vyvolal situáciu, v ktorej musel súd pristúpiť k zastaveniu exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -26. Nakoľko s poukazom na uvedené skutočnosti neexistuje dôvod na uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému a ani povinnému, súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, nakoľko sa nestotožnil s názorom súdu, pretože ten podľa jeho názoru neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách uznesení Najvyššieho súdu SR vo veci , a . Namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa uznesenia NS SR vo veci č. k. , t.j. že ak došlo k zániku povinného ex

offo (výmazom z obchodného registra), o trovách exekúcie je potrebné na základe analógie procesného práva postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal o zrušenie napadnutého uznesenia v časti trov exekúcie a o opätovné rozhodnutie o ich výške.

K odvolaniu súdneho exekútora podal svoje vyjadrenie oprávnený, kde uviedol, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Zákonná sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu súdneho exekútora nemienila vyhovieť ( ).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je treba ako vecne správne podľa potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného dňa 06. 11. 2000. Súd prvého stupňa vydal dňa 24. 11. 2000 poverenie č. 5403 013255* pre súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 12, na vykonanie exekúcie. Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23. 12. 2010, podal súdny exekútor správu o stave exekučného konania a podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že súd zrušil spoločnosť Artinstav s. r. o. bez likvidácie, preto proti nemu nie je možné viesť exekučné konania. Okrem toho za dôvod zastavenia exekúcie označil skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov exekúcie v sume 129,97 eura. Súd prvého stupňa uznesením č. k. -25 zo dňa 02. 02. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Zároveň uložil oprávnenému, aby súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 zaplatil trovy exekúcie vo výške 146,25 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 31. augusta 2012, č.k. -41 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov exekúcie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. 02. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekúcie začaté odo dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný dňa 06. 11. 2000, teda ešte pred účinnosťou , ktorým sa mení a dopĺňa Podľa ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 02. 2002 je potrebné vo veciach začatých do 01. 02. 2002 postupovať podľa doterajších predpisov. Ustanovenie veta prvá Exekučného poriadku uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby

nahradil trovy exekúcie. Slová môže uložiť oprávnenému treba vykladať nielen ako povinnosť súdu uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ak dôjde k jej zastaveniu, ale dáva aj možnosť súdu, aby oprávnenému takúto povinnosť neuložil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa tak mohol ustáliť nepriznanie trov exekútorovi po zvážení, či oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. z 13. januára 2005 konštatoval, že výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvého stupňa nezaviazal oprávneného na náhradu nevyhnutných trov exekúcie, nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci nie sú podmienky pre priznanie náhrady trov exekúcie, lebo oprávnený v čase začatia exekučného konania, t.j. dňa 06. 11. 2000 nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Okrem toho v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 06. 11. 2000, teda krátko po tom, čo Platobný výmer číslo 1150/2000/1, vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so sídlom v Bratislave, pobočka Nitra zo dňa 30. 06. 2000 nadobudol právoplatnosť dňa 26. 09. 2000 a vykonateľnosť dňa 04. 10. 2000. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v krátkom časovom horizonte od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, na základe ktorého sa exekúcia začala. Od začatia exekučného konania až do jej zastavenia (10. 05. 2012) oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predpokladať, že exekúcia bude trvať takú dlhú dobu, po ktorú sa nepodarí vymôcť vymáhanú pohľadávku, a že dňa 14. 07. 2010 dôjde k zániku povinného jeho výmazom z obchodného registra a neskôr k zastaveniu exekúcie. Keďže oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a povinnosť náhrady trov konania nemohla byť uložená ani povinnému, ktorý je neexistujúci subjekt, súd prvého stupňa o trovách súdneho exekútora rozhodol správne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že úspešnému oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.