Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9CoE-126-2013.pdf
PDF · 75.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/126/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, v právnej veci pobočky Nitra so sídlom Nitra, Mostná 58, proti povinnému: Artinstav s. r. o. so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 19, IČO: 31 429 327, o vymoženie 8.297,88 eura (249.982,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. decembra 2012, č. k. Er/5934/2000-53, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Župná 6, súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 trovy exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, § 235 ods. 2, § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, § 203 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie vedenej v prospech oprávneného vznikli trovy exekúcie, avšak neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mali byť na ich úhradu zaviazaní účastníci konania. Mal za to, že povinný hradiť trovy exekúcie v exekučnom konaní nemôže, nakoľko zanikol. Konštatoval, že v prípade oprávneného môže súd v zmysle § 203 Exekučného poriadku uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie, ak boli potrebné na účelné vymáhanie nároku a za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú zastavenie exekúcie, zavinenie oprávneného a príčinná súvislosť medzi nimi. Zaviazať oprávneného na úhradu trov je teda podľa jeho názoru možné, ak zavinil zastavenie exekúcie, čím sa myslí, že otázku zavinenia oprávneného je v zmysle § 203 Exekučného poriadku potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, teda zavinenie je dané vtedy, keď oprávnený svojím procesným úkonom (návrh na zastavenie exekúcie) alebo nedodržaním starostlivosti riadneho hospodára (podanie návrhu napriek uhradeniu vymáhanej pohľadávky) vyvolal situáciu, v ktorej musel súd pristúpiť k zastaveniu exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoE/70/09-26. Nakoľko s poukazom na uvedené skutočnosti neexistuje dôvod na uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému a ani povinnému, súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, nakoľko sa nestotožnil s názorom súdu, pretože ten podľa jeho názoru neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách uznesení Najvyššieho súdu SR vo veci 3M Cdo 10/2011, 3M Cdo 4/2012 a 6M Cdo 7/2012. Namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa uznesenia NS SR vo veci č. k. 5M Cdo 21/2011, t.j. že ak došlo k zániku povinného ex
offo (výmazom z obchodného registra), o trovách exekúcie je potrebné na základe analógie procesného práva postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal o zrušenie napadnutého uznesenia v časti trov exekúcie a o opätovné rozhodnutie o ich výške.
K odvolaniu súdneho exekútora podal svoje vyjadrenie oprávnený, kde uviedol, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Zákonná sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu súdneho exekútora nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je treba ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného dňa 06. 11. 2000. Súd prvého stupňa vydal dňa 24. 11. 2000 poverenie č. 5403 013255* pre súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 12, na vykonanie exekúcie. Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23. 12. 2010, podal súdny exekútor správu o stave exekučného konania a podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že súd zrušil spoločnosť Artinstav s. r. o. bez likvidácie, preto proti nemu nie je možné viesť exekučné konania. Okrem toho za dôvod zastavenia exekúcie označil skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov exekúcie v sume 129,97 eura. Súd prvého stupňa uznesením č. k. Er/5934/2000-25 zo dňa 02. 02. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Zároveň uložil oprávnenému, aby súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 zaplatil trovy exekúcie vo výške 146,25 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 31. augusta 2012, č.k. 9CoE 114/2012-41 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov exekúcie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. 02. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekúcie začaté odo dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný dňa 06. 11. 2000, teda ešte pred účinnosťou zákona č. 32/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. Podľa ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 02. 2002 je potrebné vo veciach začatých do 01. 02. 2002 postupovať podľa doterajších predpisov. Ustanovenie § 230 veta prvá Exekučného poriadku uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Slová môže uložiť oprávnenému treba vykladať nielen ako povinnosť súdu uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ak dôjde k jej zastaveniu, ale dáva aj možnosť súdu, aby oprávnenému takúto povinnosť neuložil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa tak mohol ustáliť nepriznanie trov exekútorovi po zvážení, či oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 12/05 z 13. januára 2005 konštatoval, že výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvého stupňa nezaviazal oprávneného na náhradu nevyhnutných trov exekúcie, nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci nie sú podmienky pre priznanie náhrady trov exekúcie, lebo oprávnený v čase začatia exekučného konania, t.j. dňa 06. 11. 2000 nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Okrem toho v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 06. 11. 2000, teda krátko po tom, čo Platobný výmer číslo 1150/2000/1, vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so sídlom v Bratislave, pobočka Nitra zo dňa 30. 06. 2000 nadobudol právoplatnosť dňa 26. 09. 2000 a vykonateľnosť dňa 04. 10. 2000. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v krátkom časovom horizonte od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, na základe ktorého sa exekúcia začala. Od začatia exekučného konania až do jej zastavenia (10. 05. 2012) oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predpokladať, že exekúcia bude trvať takú dlhú dobu, po ktorú sa nepodarí vymôcť vymáhanú pohľadávku, a že dňa 14. 07. 2010 dôjde k zániku povinného jeho výmazom z obchodného registra a neskôr k zastaveniu exekúcie. Keďže oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a povinnosť náhrady trov konania nemohla byť uložená ani povinnému, ktorý je neexistujúci subjekt, súd prvého stupňa o trovách súdneho exekútora rozhodol správne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.