Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoP-24-2013.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/24/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: maloletá Y. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená W. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX ako kolíznym opatrovníkom, zastúpená JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 5, proti odporcom: 1. F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Švajčiarsko, toho času na neznámom mieste, zastúpený E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX ako opatrovníkom, 2. T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Švajčiarsko, M. XXXX, Y. M. XX, zastúpená JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 5, o prípustnosť zapretia otcovstva, o odvolaní navrhovateľky a odporkyne v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. júna 2012, č. k. 11P/405/2011-40, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 23 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj ustanoveniami § 103, § 104 ods. 1 veta prvá OSP a vykonaným dokazovaním a zistil, že maloletá Y. N., nar. XX. XX. XXXX má štátne občianstvo Slovenskej republiky a býva od svojho narodenia so svojou matkou T. J. a biologickým otcom F. J. na adrese: Y. M. XX, M. XXXX vo Švajčiarsku. Okrem toho zistil, že maloletá Y. je žiačkou 2. ročníka školy vo Švajčiarsku, M. XXXX, G. M. XXX a z jej rodného listu vyplýva, že sa narodila vo Švajčiarsku. S poukazom na zásadu ustanovenú v § 23 citovaného zákona, že právomoc súdov v oblasti vzťahov medzi rodičmi a deťmi, a to i v tomto konkrétnom prípade zapretia otcovstva, sa určuje podľa kritéria miesta obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj zistený skutkový stav, dospel súd prvého stupňa k záveru, že maloletá Y. N. má obvyklý pobyt vo Švajčiarsku, M., Y. M. XX, kde sa spolu so svojou matkou zdržiava, kde maloletá Y. navštevuje 2. ročník školského zariadenia na G. M. XXX, a preto ustálil, že nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci návrhu maloletého dieťaťa na prípustnosť zapretia otcovstva. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenského, ale švajčiarskeho súdu, pričom nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, postupoval súd prvého stupňa v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, zastúpená kolíznym opatrovníkom, ako aj odporkyňa v 2. rade. Rešpektujúc ustanovenie § 23 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom namietali, že na slovenský súd sa obrátili z dôvodu, že švajčiarsky súd nemá o čom rozhodovať, pretože vo švajčiarskej matrike bol bez problémov zapísaný ako otec skutočný biologický otec dieťaťa F. J.. Túto skutočnosť chceli zapísať aj v rodnom liste matričného úradu MV SR - osobitná matrika na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré však nebralo do úvahy rodný list maloletej Y. vo Švajčiarsku a ani tzv. uznanie otcovstva biologického otca s odôvodnením, že sa riadi slovenským právnym poriadkom, t.j. domnienkou otcovstva uvedenou v § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Bolo im doporučené, aby si tento stav riešili cez slovenské súdy návrhom na zapretie otcovstva, čo aj urobili. S poukazom na uvedené zdôraznili, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby takýto právny stav pretrvával a aby malo dieťa v dvoch rodných listoch dvoch rozdielnych otcov. Keďže problém je na slovenskej strane, navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že ich návrhu vyhovie, resp. rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 09. 11. 2011, sa maloletá Y., zastúpená kolíznou opatrovníčkou domáhala rozhodnutia o prípustnosti zapretia otcovstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že v rodnom liste, v knihe narodení matričného úradu MV SR - osobitná matrika, vo zväzku ORI27, ročník 2003, na strane 48, por. č. 144 má ako otca uvedeného odporcu v 1. rade - bývalého manžela odporkyne v 2. rade, avšak odporca v 1. rade nie je jej biologickým otcom, pretože odporcovia v 1. a 2. rade začali žiť oddelene už od novembra 1993. Od decembra 2002 odporkyňa v 2. rade začala žiť s biologickým otcom maloletej Y., ktorý maloletú Y. aj vychováva a cíti sa byť biologickým otcom. V zmysle uvedeného navrhla vydať rozsudok, ktorým súd pripustí podanie návrhu na zapretie otcovstva voči F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXXX O., Švajčiarsko.
Keďže sa súdu prvého stupňa nepodarilo zistiť, v akej škole si maloletá Y. plní povinnú školskú dochádzku, vyzval právnu zástupkyňu na doplnenie údajov - štátne občianstvo dieťaťa, aktuálny pobyt dieťaťa, ako aj uvedenie názvu a triedy školy.
Na výzvu súdu prvého stupňa právna zástupkyňa doplnila údaje tak, že uviedla, že maloletá Y. má štátne občianstvo SR, od narodenia býva s odporkyňou v 2. rade a biologickým otcom na adrese Y. M. XX, M. XXXX, Švajčiarsko a je žiačkou 2. ročníka školy: G. M. XXX, M. XXXX, Švajčiarsko.
S poukazom na zistený skutkový stav súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Právomoc justičných orgánov (najmä súdov) v sporoch s cudzím medzinárodným prvkom treba definovať ako oprávnenie (a zároveň povinnosť) prejednať a rozhodnúť spor s cudzím medzinárodným prvkom pod svojou jurisdikciou, teda podľa vlastných procesných predpisov.
Pokiaľ sa vedie spor s cudzím medzinárodným prvkom nespadajúcim pod komunitárne právo, uplatnia sa predovšetkým národné právne úpravy kolízneho charakteru, v našom prípade kolízne normy podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Na prvom mieste však treba zdôrazniť tú skutočnosť, že prvoradou úlohou súdu je skúmať, či neexistuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá prípadne obsahuje odlišné kritéria ako zákonná úprava, pretože takáto zmluva bude mať prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. Jedine, ak takáto zmluva neexistuje, bude súd postupovať podľa zákonných kritérií.
Z článku 4 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996) č. 344/2002 v znení č. 547/2004 a oznámený č. 343/2009, vyplýva, že dohovor sa nevzťahuje na určovanie alebo popretie rodičovstva.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine, spravuje sa určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 odsek 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide neodstrániteľnú vadu konania, musí jedine uznesením konanie zastaviť. Neodstrániteľnou vadou konania je aj nedostatok právomoci.
Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vychádzal z toho, že maloletá Y. N. má obvyklý pobyt vo Švajčiarsku, Y. M. XX, kde sa spolu so svojou matkou zdržiava, kde maloletá Y. navštevuje 2. ročník školského zariadenia na G. M. XXX, a preto ustálil, že nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci návrhu maloletého dieťaťa na prípustnosť zapretia otcovstva. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 23 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj o ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 veta prvá OSP, avšak opomenul aplikovať na daný prípad ustanovenie § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne, ale založené na nesprávnom právnom posúdení veci. S poukazom na ustanovenie § 23 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a jeho začlenenie v predmetnom zákone, t.j. do časti upravujúcej hmotné právo, odvolací súd bol toho názoru, že predmetné ustanovenie upravuje otázku rozhodného práva, ktoré je potrebné na právne vzťahy aplikovať, a nie otázku právomoci. Naproti tomu mal za to, že otázka právomoci je upravená v časti II. Oddiel I nazvanej Právomoc slovenských justičných orgánov zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V zmysle § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom návrh na zapretie rodičovstva možno podať na slovenskom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Súd prvého stupňa teda nemal napadnutým uznesením konanie zastaviť, ale po tom, ako zistil, že ani navrhovateľka nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, nakoľko jej obvyklý pobyt je vo Švajčiarsku, mal vec predložiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o príslušnosti súdu na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď konanie podľa § 104 ods. 1 OSP pre nedostatok právomoci zastavil, nakoľko z ustanovenia § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že v danej veci je daná právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci s medzinárodným prvkom. Súd prvého stupňa teda nemal riešiť otázku právomoci, ale príslušnosti, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že jeden z rodičov, ako aj navrhovateľka - maloleté dieťa sú slovenskými občanmi, ktorí však nemajú v Slovenskej republike všeobecný súd, a preto je potrebné v ďalšom konaní vyriešiť miestnu príslušnosť, ktorú určí Najvyšší súd Slovenskej republiky. Keďže súd prvého stupňa sa vecou v naznačenom smere nezaoberal, vec nepredložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o príslušnosti súdu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.