Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/93/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: v 1. rade F. W., M.. G., H. Y., S. XX, D. X. M. I.. J. G., H. Y., H. X, obaja zastúpení Ing. Miroslavom Lenártom, Košice, Muškátová 34, proti žalovanému: Zlatá Studňa s.r.o., so sídlom Široké 631, IČO: 36 499 552 právne zastúpený Mgr. Pavlom Horovčákom, advokátom v Košiciach, Hroncova 3, v konaní o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

Žalovaný Zlatá Studňa s.r.o. so sídlom Široké 631, IČO: 36 499 552 p o r u š i l osobnostné práva žalobcov F. W., M.. G., T.. XX.X.XXXX, H. Y., S. XX Z. I.. J. G., T.. XX.X.XXXX, H. Y., H. X tým, že použila ich obrazovú snímku bez ich súhlasu na reklamné účely.

Žalovaný je p o v i n n ý za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov poskytnúť im zadosťučinenie vo výške po 5.000 EUR každému, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade na trovách konania 781,94 EUR a zaplatiť ich do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu Ing. Miroslava Lenárta, Košice, Muškátová 34.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 766 EUR a zaplatiť ho na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení zo dňa 22.9.2011 okrem výroku, ktorým bol zamietnutý návrh vo zvyšku, zrušil ostatné výroky, keď uznal za dôvodný odvolaciu výhradu žalovaného, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť zatiaľ jednoznačný záver o zidentifikovaní žalobcov zo zobrazení na násadke použitej na fľašiach s minerálnou vodou a v tomto smere nevykonal dokazovanie, ktoré žiadal žalovaný, čím odňal možnosť konať pred súdom. Určujúcim pre rozhodovanie o základe nárokov žalobcov teda pre úspešnosť žaloby o ochranu osobnosti je to, že osoba zobrazená na násadke je identifikovateľná so žalobcami. Relevantným je aj to, že identifikovateľnosť nemusí spočívať len vo vlastnom zobrazení. Tak, ako je už uvedené vyššie, identita zobrazeného môže vyplývať aj z iných súvislostí, za ktorých k použitiu násadky došlo. Identifikovateľnosť osôb sa však musí realizovať na tých znakoch, ktoré sú individuálnymi vlastnosťami príslušnej osoby, a to z pohľadu hodnotenia znakov tváre, postavy, držania tela, účesu, či iných identifikovateľných znakov. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že je možné identitu posúdiť aj z iných súvislostí, toto musí podložiť v dôvodoch rozhodnutia aj obsahom príslušných realizovaných dôkazov. Každopádne však je potrebné, aby sa so závermi znaleckého posudku KaEU a listinného dôkazu (C. V.. N.Č.) súd prvého stupňa vyporiadal a rozpory, či nejasnosti medzi týmito jednotlivými dôkazmi odstránil, či už výsluchom znalcov, alebo konfrontáciou záverov znaleckého posudku so závermi V.. N..

Ďalej uviedol, že pre rozhodnutie o podanej žalobe je treba mať na zreteli (aj keď to žalovaná strana vyslovene nenamieta) aj aplikáciu ust. . Pre vyhovenie určovacej žalobe musí byť žalobcami preukázaný naliehavý právnym záujem. Týmto skutočnostiam sa súd prvého stupňa nevenoval a napriek tomu, že z obsahu spisu zatiaľ nie je zrejmé, v čom by mal byť naliehavý právny záujem na žiadanom určení (že došlo konaním žalovaného k porušeniu práva na ochranu osobnosti žalobcov), bolo tomuto žalobnému návrhu v tejto časti vyhovené. Žalobcovia (a napokon ani súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí) neodôvodňujú doteraz takúto formu a obsah súdneho rozhodnutia ako spôsob morálneho zadosťučinenia za následky neoprávneného zásahu do ich osobnostného práva ( Obč. zák.).

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobcovia domáhajú v predmetnej veci), môže súd podľa § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti je ujma. Podmienkou priznania náhrady majetkovej ujmy v peniazoch (t.. j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie a dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú (Uznesenie NS SR - dôvody). Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetná ujma takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

V prípade, že súd v ďalšom konaní dospeje na základe výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že na násadkách sú identifikovaní žalobcovia, bude sa potrebné venovať aj posúdeniu, či určovacia žaloba je žiadané morálne zadosťučinenie (či teda aj z toho pohľadu spĺňa náležitosti žiadané ust. ), a či v prípade priznania tohto zadosťučinenia je dôvod aj na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Platná právna úprava neurčuje medze takejto náhrady. Pri odvolacích výhradách je však potrebné odvolacím súdom uviesť, že súd musí v každom jednotlivom prípade pri rozhodovaní o takejto náhrade vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu a v tomto rámci sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa k zistenej miere zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch zákon určuje kritériá, akými sú posúdenie miery závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy, ale aj zváženie okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Vo veci je zrejmé, že „tvrdený zásah“ už nepretrváva. Pri prípadnom závere o neoprávnenosti zásahu, treba v súvislosti so žiadaným peňažným zadosťučinením posúdiť aj to, či prípadný primárny spôsob morálneho zadosťučinenia nie je už v čase súčasného rozhodovania súdu tak oslabený, že svojím spôsobom stráca svoju funkciu, a preto treba starostlivo zvažovať priznanie peňažného zadosťučinenia.

V ďalšom konaní bude teda potrebné, aby sa súd prvého stupňa vyporiadal aj s týmto návrhom na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný navrhol, aby do konania vstúpil ako vedľ. účastník spoločne s HARLEQUIN QUALITY, s.r.o., so sídlom Miškovecká 22, 040 11 Košice. Súd prvého stupňa tento návrh označenej spoločnosti nedoručil. Pokúšal sa síce o doručenie tohto návrhu s tým, že ho doručoval na adresu V.. I. Y., ale táto fyzická osoba v čase, kedy sa tento úkon súdu zrealizoval, nebola už spoločníkom, ani konateľom označenej spoločnosti. Ak zásielka súdu s týmto návrhom na vstup tejto označenej právnickej osoby bola doručovaná na adresu V.. I. Y., nebola teda účinne doručená označenej právnickej osobe, ktorej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka navrhoval žalovaný. Ak účastník konania takýto návrh prednesie, je potrebné, aby označenému subjektu tento návrh bol doručený a je na ňom v zmysle ust. , či do konania vstúpi. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len vtedy, ak by niektorý z účastníkov takýto návrh na prípustnosť vo vzťahu ku vedľajšiemu účastníkovi podal. Inak, tak, ako je uvedené vyššie, stáva sa vedľajším účastníkom tretia osoba okamihom, keď oznámi, že do konania ako vedľajší účastník, vstupuje.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa doplnil dokazovanie o výsluchy svedkov J. G., F. G., V.. J. N., W. G., I.. I. G., vypočul znalcov, ktorí boli poverení vypracovaním znaleckých

posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, V.. N. Y. Z. I.. B. C. a po vyhodnotení s doterajším dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 25.4.2007 domáhali ochrany osobnostných práv, ktoré žalovaný porušil tým, že bez ich súhlasu použil ich obrazovú snímku na reklamné účely v r. 2006 na svojich reklamných pútačoch, ktorými propagoval distribúciu a predaj svojich výrobkov minerálnych vôd Zlatá Studňa formou papierovej násadky, na ktorej bola umiestnená obrazová snímka žalobcov tvoriacich tanečný pár a reklamný slogan „So živou vodou je aj tanec ľahší“, ktorý používala na propagáciu svojich výrobkov žalovaná strana využívajúc pritom aj generálne reklamné partnerstvo v reality šou „Let´s Dance, tanečná horúčka na Markíze“. Uvedené papierové násadky boli umiestnené okolo uzáverov fliaš na minerálnych vodách produkovaných žalovaným, ktoré boli distribuované do veľkoobchodnej i maloobchodnej siete jeho odberateľov. Obrazová snímka žalobcov, na ktorej sú odfotografovaní ako tanečný pár spoločenských tancov a ktorá bola použitá bez súhlasu žalobcov v reklamnej kampani žalovaného, pôvodne vznikla v novembri 2002 a bola vyhotovená na objednávku spoločnosti USS STEEL za účelom vyhotovenia veľkoplošnej fotografie, resp. bilboardu propagujúceho reprezentačný ples USS Steel 11.1.2003. Neskôr v roku 2005 bola pôvodná fotografia žalobcov s ich súhlasom použitá pre potreby tanečného klubu „Tanečná škola Poprocký“, ktorého boli žalobcovia členmi na propagáciu tanečnej súťaže „CASSOVA OPEN 2005“. Žalovaný použil pre svoje reklamné účely obrazové snímky

- fotografie žalobcov bez ich súhlasu, pričom obrazovou snímkou je identifikovateľným spôsobom nasnímaná ich fyzická podoba. Žalobcovia kontaktovali žalovaného 11.1.2007 v snahe sa mimosúdne dohodnúť, pričom žalovaný odkázal žalobcov, aby v tejto veci rokovali s ich právnym zástupcom I.. C. R., ktorý pri osobnom stretnutí uznal, že žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcov a tlmočil aj snahu žalovaného so žalobcami sa primerane finančne vyrovnať, ale následne listom z 12.3.2007 žalovaný žalobcom oznámil, že nesúhlasí s ich písomným návrhom mimosúdnej dohody a keďže žalovaný nenavrhol ani iné riešenie, ani žiadne ospravedlnenie za svoje konanie, žalobcovia opätovne oslovili právneho zástupcu žalovaného listom z 23.3.2007, na ktorý nedostali odpoveď. V prípade žalobcov sa za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv žalovaným nejaví dostačujúce morálne zadosťučinenie, pretože je už jednak neaktuálne, nakoľko v súčasnosti už nie sú v predaji fľaše minerálnych vôd s uvedenou reklamnou násadkou, ktoré boli aktuálne v čase vysielania reality šou „Let´s Dance, tanečná horúčka na Markíze.“ Do úvahy neprichádza ani morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa žalovaným, preto sa žalobcovia domáhajú za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv žalovaným poskytnutia finančného zadosťučinenia, a to pre každého vo výške 250.000,- Sk. Žalovaný je na slovenskom hospodárskom trhu jedným z najväčších súťažiteľov v oblasti produkcie minerálnych vôd, sirupov a iných produktov, a tým, že bez súhlasu žalobcov použil ich podobu v reklame, ktorej cieľom je v konečnom dôsledku dosiahnutie zisku, pripravil žalobcov minimálne o honorár za ich nedobrovoľné pôsobenie v jeho reklamnej kampani, pretože na reklamné účely si žalovaný mohol prenajať tanečný klub účinkujúcich v spomínanej tanečnej súťaži, čo by si vyžiadalo uhradiť určitú výšku ich honorárov a práve táto minimálna výška honorárov, na ktorú by pri reklame žalovaný vyplatil, by mala predstavovať toto finančné zadosťučinenie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že použil na svojich produktoch papierové násadky, ktoré neboli vyrobené žalovaným, ale dodané košickou tlačiarenskou firmou Harlequin Quality na základe zmluvy o dielo. Žalovaný týmito násadkami chcel podporiť reklamnú kampaň v rámci reklamy „Let ´s Dance.“ Požiadavka žalovaného na tohto dodávateľa bola, aby jej vyhotovil grafické znázornenie s motívom sponzorstva „Let´s Dance“ a aby na nej bol písomný slogan, ktorý žalovaný použil na násadke „So živou vodou je tanec ľahší.“ Žalovaný nemal dojem, že je tam známy tanečný pár, nemal záujem parazitovať na tanečníkoch. Zobrazenie plní len funkciu grafického symbolu tanca a je jedno, či tam bolo zobrazenie žalobcov alebo iných osôb, alebo len nákres z hľadiska tanečného efektu. Z tohto pohľadu žalobcovia výrazne preceňujú úlohu a dôležitosť grafického znázornenia na násadke. Žalobcovia dostatočne nepreukázali, že žalovaný zasiahol do ich osobnostných práv a uvádzajú, že sa len spoznali na násadke. Ak by sa aj preukázalo, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, neznamená to, že im patrí odškodnenie vo výške, ako ho žiadajú a sumu považujú za premrštenú. Žalovaný nemal úmysel ani zámer poškodiť žalobcom, aj keď si je vedomí objektívnej zodpovednosti v tejto záležitosti. Žalovaný nedosiahol žiadny vysoký zisk z toho, a takisto neprofitoval a nemal teda ani zisk z titulu použitia násadok. Žalovaný ako reklamný partner Televízie Markíza, konkrétne v relácii „Let´s Dance“ smeroval svoje aktivity k popularizácii svojich výrobkov, a to sa týkalo aj finančnej podpory konkrétnej relácie, čo je vyjadrené na tejto násadke, ale to nijako priamo nesúvisí s obrazom na tejto násadke.

Svedkovia J. G., F. G., I.. I. G. zhodne zidentifikovali žalobcov na snímke predstavujúce jej zmenšenie zobrazeného bilboardu a snímke, ktorá je zväčšeninou násadky na minerálnej vode, ktorú predával žalovaný a potvrdili, že tieto násadky na fľašiach boli bežne v predaji a tiež si takéto minerálne vody s týmito násadkami kúpili, mali ich doma. Tiež potvrdili, že žalobcovia v rade 1,2 v tej dobe nemali žiadne reklamné záväzky so spoločnosťami, len nafotili kalendár, ktorý bol robený v rámci tanečného klubu pre ich potreby.

Svedok V.. J. N. potvrdil, že pre žalovaného na základe jeho objednávky vypracoval znalecký posudok. Podkladom pre posudok bola fotografia z 5.2.2007, násadka na fľaše a pracoval aj s fóliou zo zväčšenej fotografie a fóliou s násadky na fľaše. Po zhodnotení týchto podkladov konštatoval, že z hľadiska kvality predložené dôkazy boli nekvalitné a nebolo možné z nich vyextraktovať tváre osôb na týchto fotografiách tak, že by sa dali identifikovať. Totožnosť tváre z fotografie so zobrazením na násadke nemohol ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Zmeny vznikli ako následok spracovania nekvalitného podkladu. Fólia zobrazenia na násadke, nezodpovedá poskytnutej fotografii. Z fotografie násadky pre účely tlače vznikli fólie, ktoré z hľadiska kvality boli nekvalitné. Fólie sa javia podobné, no pri premeraní nie sú plne totožné, práve pre nekvalitu spracovania. Pri prekrytí fólie voči fotografii sa posudzovanie voľným okom javí ako totožné, ale pri premeraní bolo zistené, že totožnosť neexistuje. V posudku sa nevyjadroval k percentu zmeny, toto je možné určiť z vykonaných výpočtov, ktoré urobil a z výpočtov možno konštatovať, že priemerná odchýlka fotografie ako podkladu voči fólii predstavuje asi 3-4 % nameraných hodnôt. Podklady, ktoré dostal - fotografia a násadka sú tak nekvalitné, že nie je možné povedať, o koho vlastne na fotografiách ide. K dispozícii nemal veľkoplošnú fotografiu, ale len nekvalitne vyhotovenú násadku, pravdepodobne reprodukovanú fotografiu a fólie, ktoré vznikli tiež pravdepodobne ako reprodukcia. Právnym zástupcom žalovaného bol oboznámený s posudkom Kriminalistického ústavu, pričom konštatoval, že nemal k dispozícií obrazové prílohy, ktoré zjavne vychádzali z iných podkladov a preto nie je nič neobvyklé, že docielil iný výsledok. Zároveň konštatoval, že Kriminalistický ústav s ohľadom na to, v akom odbore je zapísaný v zozname znalcov, nebol oprávnený vypracovať posudok, ktorý podal, lebo je vedený iba v jednom odbore, a to kriminalistika a má právo vykonávať činnosti len pri skúmaní stôp zaistených a relevantných pre trestné konanie. Posudzovanie tej istej stopy pre trestné a civilné konanie sa realizuje inými znalcami, v iných metodických postupoch a rámcoch. Toto sú dve veci, ktoré telefonicky oznámil právnemu zástupcovi žalovaného. Po nahliadnutí do príloh k znaleckému posudku Kriminalistického ústavu č. 1, konštatoval, že fotografia, resp. jej kópia, ktorú on mal k dispozícii a je súčasťou jeho , je zjavne iná, keď sčasti sa zhoduje z obrázkom č. 2,3 až na to, že obrázky Kriminalistického ústavu sú kvalitnejšie. Naviac na pozadí fotografie, ktorú mal k dispozícii sa nachádza nábytok a sporák, čo na obrázkoch Kriminalistického ústavu nie je. Fotografia, s ktorou pracoval, mu dodal právny zástupca žalovaného. Rozdiel v metodike spracovania medzi Kriminalistickým a prácou znalcami v odbore napr. elektronika, je v tom, že kriminalistika môže používať niektoré metodiky len so súhlasom súdu, v občianskom súdnom konaní znalec pracuje voľnejšie, nemá obmedzenia. V trestnom konaní sa postupuje metodikou hľadania zhody, v civilnom konaní hľadania nezhody. Preto ak sú rovnaké podklady, závery nemusia byť rovnaké, aj keď by mali byť, lebo výklad, že niečo nie je a mohlo by byť, nie je totožný s výkladom, že to tak je. Pre Kriminalistický ústav nikdy nepracoval, je zapísaný ako znalec v odbore elektrotechnika a v odbore kriminalistika. Posudok, ktorý vypracoval, bol vypracovaný ako civilný a nemá nič spoločné s kriminalistikou. Identifikáciou osôb sa zaoberá antropológia, kriminalistická antropológia výhradne v trestnom konaní. Existujú aj civilní znalci, ktorí sa zaoberajú antropológiou. On ako informatik môže urobiť jedinú vec, a to, že po vyčistení fotografie pokiaľ je to možné za použitia prostriedkov výpočtovej techniky, vykoná binárne porovnanie, ktoré neporovnáva antropologické znaky, len hraničné črty digitálne spracovaného obrázku. Identitu rôznych fólií, pri rôznej kvalite, nemožno porovnávať prekrytím pre účely identifikácie osôb, lebo stačí majorita antropologických znakov a osoby sa budú javiť totožné. V celom tomto procese je dôležité, či kvalita týchto fólií bola upravovaná alebo nie, čo sa nedá vylúčiť. Žalovaná strana mu neposkytla k spracovaniu žiaden softwérový program, pracoval s osobným počítačom triedy IMB, s osobitnou grafickou kartou, s vlastným procesorovým výkonom. Obvyklým zväčšením sa rozumie štandardné vektorové zväčšenie, v tej dobe sa používali dva typy zväčšenia, kde dochádza k lineárnemu zväčšeniu - zväčšujú sa rozmery každého bodu, vytvára sa efekt schodovitých hrán, ktoré sa potom vyhladia.

Znalci, ktorí spracovávali pre Kriminalistický a expertízny ústav V.. N. Y. Z. I.. B. C. O., že v podstate vypracovali dva posudky pod č. PPZ 6562, ale ako celok ide o jeden znalecký posudok. V.. Y. pracoval s podkladmi, ktorými bola papierová násadka a veľkoplošná fotografia tanečného páru. Pracoval metódou

porovnania položením zo zobrazení vedľa seba, je to kriminalistická metóda, ďalej použil metódu zobrazenia preložením a obidve použil 2-krát. Závery týchto metód zdokumentoval v prílohe č. 1 a závery, ktoré zistil, sú uvedené v závere , kde odpovedal na otázku uloženú súdom č. 4. Jeho záver po vyhodnotení týchto metód bol taký, že je tu zhoda v detailoch zobrazenia, v základných uhloch hlavného motívu, v zobrazení pozícii vybraných znakov po aplikácii uhlových korekcií. Papierová násadka bola v nižšej kvalite ako veľkoplošné zobrazenie, ale dala sa porovnať metódami, ktoré uviedol. Kriminalistický ústav je zapísaný v zozname znalcov, zväčša vypracováva pre trestné konania, ale môže vypracovať posudok aj pre súdne civilné konania, aj pre fyzického zadávateľa. To vyplýva z postavenia znaleckého ústavu zapísaného v zozname znalcov, teda nemá nijaké obmedzenia v odvetví kriminalistickej fotografie a antropológie. K dispozícii mal aj V.. N., s ktorým sa oboznámil, ale podľa neho tento znalec nepracuje v odvetví kriminalistická fotografia, ktorý bol predmetom skúmania, teda vypracoval v odbore, v ktorom nie je zapísaný. V V.. N. nie je uvedený postup, ani metóda spracovania, preto nie je jasné k akým záverom sa mohol takto dopracovať. Sú v ňom uvedené len konštatovania, ktoré nemajú ani logickú súvislosť s danou vecou. Navyše sa vyjadroval k otázkam, ktoré nie sú predmetom skúmania v odbore, v ktorom je zapísaný. V znalec používa dve pečiatky, v odbore elektrotechnika a kriminalistika informatika, ktoré je odvetvím patriacim pod odbor kriminalistiky a tento odbor ale neskúma zobrazovanie fotografií, ktoré boli skúmané. Prílohy pripojené k , sú zadokumentované ako predmety skúmania, ale nie je zadokumentovaný postup, k akým záverom sa dopracoval tento znalec. Na str.7 jeho sú uvedené merania za účelom potvrdenia linearity zväčšeniny, kde sú uvedené hodnoty uhlov, priamok a bodov, z ktorých však nie je zrejmé, ako sa k takýmto hodnotám znalec dopracoval. Jeho neobsahuje prílohovú alebo obrazovú časť, kde by to bolo vysvetlené, na základe čoho dospel k takýmto hodnotám a z tohto pohľadu je takýto nepreskúmateľný. Termíny, ktoré používa znalec ako obvyklá metóda, obvyklá úprava, sú všeobecné, nič nehovoriace. Znalec sa mal odborne vyjadrovať. Na základe predloženého materiálu, s akým pracoval, nemohol takéto závery vysloviť. Naviac obrázok násadky a fotografia z bilboardu sú dva materiály, ktoré sa dajú porovnávať a je z nich možné sledovať detaily.

Znalkyňa I.. B. C. vypovedala, že pracujú nielen pre ústav, ale sú zapísaní aj ako znalci v zozname znalcov. Metódy, ktoré používa ústav, súd bežné kriminalistické metódy, ktoré vyplývajú z kriminalistickej teórie aplikovanej v kriminalistickej praxi, sú zapracované pre štandardné pracovné postupy, ktoré má Ústav akreditované Slovenskou akreditačnou službou. Každé odvetvie má svoj obsah, predmet skúmania a podľa toho sa vyjadruje k stanoveným otázkam. Ona pracovala antropologickou somatoskopickou metódou, ktorá sa používa na preukázanie alebo vylúčenie totožnosti porovnávaných osôb, porovnávala znaky na tvári a hlave osoby, ktoré sa metricky nevyjadrujú, alebo sa dajú ťažko vyjadriť metricky. Udávajú sa v určitých stupňoch ako malý, stredný, sú to znaky, ktoré možno rozdeliť na skupinové alebo individuálne ako tvar očnice, výška slizničnej časti hornej pery, ďalej sú znaky individuálne, jedinečné ako jazvy, znamienka. Od počtu týchto znakov a ich váhy závisí záver skúmania. Celkovo bolo vyhodnotených 25 morfologických znakov u ženy a z tejto skutočnosti vyplýva, že na predloženom bilboarde je s vysokou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba, ako na obrázkoch, ktoré mala k dispozícii, boli to diapozitívy. V prípade muža bolo vyhodnotených 28 morfologických a z tejto skutočnosti vyplýva, že na predloženom bilboarde je s veľkou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba, ako na exportovaných obrázkoch, ktorými boli diapozitívy. Tieto výsledky sa vyjadrujú slovne.

Na základe takto vykonaného skutkového dokazovania súd dospel k následovným záverom. Predmetom žaloby je ochrana osobnosti. Táto ochrana osobnosti je nárokom upraveným v , a to v , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa až 3 , písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa až 3 , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ochrana podoby fyzickej osoby a ochrana prejavov osobnej povahy patrí do oblasti občianskoprávneho zabezpečenia jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby. Pod podobou fyzických osôb sa rozumejú jej charakteristické rysy, ktoré či už obrazom, kresbou, fotografiou, filmových, televíznych snímkov, sochou, či iným zobrazením znázorňujú jej individualizovaný telesný vzhľad, najmä jej tvár a postavu. To isté platí o ochrane hmotného zachytenia podoby fyzickej osoby na podobizeň, či na iný obrazový snímok. Podobizňou je portrét fyzickej osoby, na ktorom je hmotne zachytená jej podoba. Obrazové snímky predstavujú zachytenie podoby fyzickej osoby na obraze. Nejde o portrét, ale o iný obraz, na ktorom je však podoba fyzickej osoby zachytená, hoci aj podružne, či náhodne identifikovateľným spôsobom. Iným snímkom sa rozumie tiež podobizeň, ktorá však nie je všeobecne identifikovateľným spôsobom zachytením podoby zobrazenej fyzickej osoby, ale je postačujúca na jej identifikovateľnosť. Podmienkou ochrany práva na podobu i práva k podobizni je, aby osoba zobrazeného bola na základe zobrazenia identifikovateľná. Aj keď je možno zobrazenú osobu bezpečne identifikovať z podobizne, alebo obrazového snímku (napr. pretože rysy osoby sú nejasné, rozmazané ap.) pôjde o podobizeň, príp. obrazový snímok, ak identita zobrazeného vyplýva eventuálne z iných súvislosti, za ktorých k použitiu snímku došlo.

Obsahom práva k podobizni a k obrazovému snímku podľa § 12 je užívacie a dispozičné právo subjektu vo vzťahu k podobizni. Toto právo zahŕňa oprávnenie používať akýmkoľvek spôsobom podobizeň sám, a to v origináli, alebo v rozmnoženinách, ktoré vyhotoví, ako aj oprávnenie udeľovať na takéto použitie povolenie iným osobám v pozitívnom zmysle a v zmysle negatívnom zahrňuje obsah oprávnenia brániť sa proti neoprávnenému použitiu podobizne. Subjektom práva k podobizni je vždy zobrazená osoba a podmienkou ochrany práva na podobizeň je, aby táto osoba zobrazeného bola na základe zobrazenia identifikovateľná.

Prípustnou formou občianskoprávnej ochrany o určenie, že sa neoprávnene zasiahlo do osobnostnej sféry môže byť žaloba na ochranu podľa . V tomto prípade nejde o určovaciu žalobcu podľa a žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Následkom neoprávneného zásahu je majetková ujma spočívajúca v znížení cti, dôstojnosti žalobcu, ktorá mu ako následok vznikla. V konaní o ochranu osobnosti súd skúma iba oprávnenosť, či neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnymi prostriedkami.

Predpokladmi občianskoprávnej ochrany osobnosti je 1. neoprávnený zásah do práva na ochranu, 2. spôsobilosť zásahu porušiť alebo ohroziť všeobecne osobnostné právo fyzickej osoby a 3. príčinná súvislosť s neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení, či iba v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je chovanie, ktoré zasahuje do všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby a je zároveň v rozpore s objektívnym právom. O neoprávnený zásah nejde, ak existuje súhlas dotknutej fyzickej osoby. Nie každý neoprávnený zásah bude objektívne spôsobilý, je ním však vtedy, ak je spôsobilý porušiť alebo ohroziť všeobecné osobnostné právo bez ohľadu na zavinenie.

Žaloba žalobcov je žalobou na ochranu osobnosti, keď v prípade žalobcov došlo k zverejneniu ich podobizne v prestížnej súťaži Let´s Dance na reklamných násadkách fliaš minerálnej vody, ktoré žalovaný distribuoval na trhu v rámci svojej obchodnej činnosti. Súd má za to, že ochrana osobnosti vo forme ako si ju uplatnili žalobcovia, ako špecifický druh žaloby podľa , nie je určovacou žalobou podľa a preto nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Tento neoprávnený zásah do práv na ochranu žalobcov je daný tým, že žalovaný bez ich súhlasu, porušil ich osobnostné práva, a to právo na ochranu ich podobizne, keď ich podobizeň použil na reklamných násadkách svojich výrobkov, ktoré distribuoval na trhu. Prípustnou

formou ochrany osobnosti môže byť i žaloba o určenie, že sa určitým spôsobom neoprávnene zasiahlo do osobnostnej sféry žalobcov chránenej ust. . V tomto prípade nejde o žalobu na určenie podľa a žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd aj s poukazom na judikatúru, ktorá rieši túto problematiku, nepovažuje za potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu ochrany, je objektívne ústavnou kategóriou, preto akýkoľvek zásah či do zníženia ľudskej dôstojnosti treba vnímať ako veľmi závažný zásah, ťažko repasovateľný. V prípade zásahu základného práva na súkromný a rodinný život (chránený v čl. 10 Listiny základných ľudských práv a slobôd, čl. 8 Dohovoru ochrany ľudských práv, vrátane práv tzv. sféry súkromného života jednotlivca a teda samej podstaty ľudstva a ľudskej dôstojnosti) majú všeobecné súdy podľa SR poskytnúť čo najširšiu a najadekvátnejšiu ochranu týmto právam. Subjektívny prvok zavinenia má význam len pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa , v rámci zohľadnenia okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Pokiaľ ide o posúdenie podmienky ochrany práva na podobizeň, t.j. aby osoba zobrazeného bola na základe zobrazenia identifikovateľná, za rozhodujúci dôkaz pre identifikovateľnosť žalobcov na násadke reklamy, súd považuje naďalej znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave č. PPZ 6562, v ktorom znalci vyslovili jednoznačný záver, pokiaľ ide o porovnanie fotografie, ktorá bola podkladom pre vyhotovenie bilboardu s vyobrazením žalobcov v životnej veľkosti so zobrazením na spornej reklamnej násadke na fľašiach minerálnej vody, že použitím metódy vizuálneho pozorovania a komparačnej metódy, ako aj metódou položením zobrazenia vedľa seba, metódou prekrytia zobrazení a metódou porovnania uhlov, hlavného motívu zobrazenia, bola zistená zhoda v detailoch zobrazenia, zhoda v základných uhloch hlavného motívu a zhoda v zobrazení pozície vybraných znakov po aplikácii uhlových korekcií. Pri výsluchu F. V.. N. Y. doplnil, že papierová násadka, ktorá bola k dispozícii, bola nižšej kvality ako veľkoplošné zobrazenia, ale dala sa porovnávať metódami, ktoré sú uvedené a F. I.. B. C., ktorá pracovala s antropologickou somatoskopickou metódou na preukázanie alebo vylúčenie totožnosti porovnávaných osôb, uviedla, že porovnávala znaky na tvári a hlave osoby, ktoré sa metricky nevyjadrujú, udávajú sa v určitých stupňoch, porovnávala skupinové znaky, ako aj individuálne, ako tvar očnice, výška slizničnej časti hornej pery, jazvy, znamienka, pričom z vyhodnotenia týchto znakov vyplynul záver, že u ženy bolo vyhodnotených 25 morfologických znakov, z ktorých vyplýva, že na priloženom bilboarde, ako aj na obrázkoch, ktoré mala k dispozícii, diapozitívoch, je s vysokou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba a v prípade muža bolo vyhodnotených 28 morfologických znakov, z ktorých vyplýva, že na predloženom bilboarde a exponovaných obrázkoch, je s veľkou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba.

Výsluchom svedka V.. J. N. bolo zistené, že tento neporovnával fólie, ktoré sú v Kriminalistického ústavu označené pod č. 3, nepracoval s metódou kriminalistická antropológia, ale ako znalec odboru elektroniky a odbore kriminalistika postupoval tým spôsobom, že použil metódy výpočtovej techniky a vykonal binárne porovnanie formou lineárneho zväčšenia určitých bodov na obrázkoch, ktoré mal k dispozícii. Znalci Kriminalistického ústavu boli oboznámení so V.. N. a zistili, že v ňom nie je uvedený postup, ani metóda spracovania, preto nie je jasné k akým záverom sa mohol dopracovať a sú v ňom uvedené konštatovania, ktoré nemajú ani logickú súvislosť s danou vecou. Na str. 7 jeho sú uvedené merania za účelom potvrdenia linearity zväčšeniny, ako uvádza V.. N., kde sú uvedené hodnoty uhlov, priamok a bodov, z ktorých ale nie je zrejmé, ako dospel k takýmto hodnotám. Jeho neobsahuje prílohovú, ani obrazovú časť, kde by bolo vysvetlené, na základe čoho dospel k týmto hodnotám, preto je nepreskúmateľný. Z uvedených dôvodov ani súd nemohol brať do úvahy V.. N. pre tieto nedostatky jeho a pre účely dokazovania je tento V.. N. nepoužiteľný.

Pokiaľ bolo súdu vytýkané, že ani nemusí postačovať na jednoznačný záver o zidentifikovaní žalobcov so zobrazením na násadke použitej na fľašiach s minerálnou vodou, v tomto smere súd poukazuje na svedecké výpovede I.. I. G., F. G., J. G., ktorí jednoznačne vypovedali, že na násadkách na fľašiach minerálnych vôd, ktoré boli bežne v obchodnej sieti, spoznali žalobcov v rade 1,2 a jednoznačne ich identifikovali. Identifikovateľnosť žalobcov na násadke bola teda preukázaná jednoznačne zo Kriminalistického ústavu, ktorá bola preukázaná po vyhodnotení metódy porovnávania položením veľkoplošnej fotografie tanečného páru a papierovej násadky, vedľa seba preložením a bola preukázaná zhoda v detailoch zobrazenia základných úloh, pozícii, vybraných znakov po aplikácii uhlových korekcií ako aj metódou antropologicko-somatoskopickou, v ktorej sa porovnávali skupinové a individuálne

znaky, morfologické na zobrazeniach a s vysokou pravdepodobnosťou boli vyhodnotené osoby žalobcov na exportovaných obrázkoch, ktorými boli diapozitívy. Naviac identifikácia žalobcov bola preukázaná na násadkách aj svedeckými výpoveďami osôb, ich rodinnými príslušníkmi, ktorí ich dokonale poznajú a vedeli ich identifikovať. Týmito dôkazmi bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že sa nejedná o zhodné osoby, čo malo vyplynúť zo V.. N., keď tento posudok vzhľadom na nedostatky, ktoré vykazuje, nie je použiteľný, lebo nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ďalej tieto závery podporuje aj svedecká výpoveď Jána Svrčinu, ktorý ako fotograf vyhotovil pre účely USS STEEL fotografie so žalobcami a mal k dispozícii všetky diapozitívy v počte 9, s tým, že diapozitív č. 5,6 si odkúpil objednávateľ USS STEEL a poskytol ich tlačiarni, kde aj tieto diapozitívy ostali a neboli mu už vrátené. Práve z týchto diapozitívov č. 5,6 boli urobené reklamné násadky. Svedok ďalej potvrdil, že ho kontaktoval C.. Y. z tlačiarne HARLEQUIN QUALITY s tým, že použil jeho diapozitív a navrhoval mu, aby mu dal potvrdenie, že si ho od neho odkúpil, čo mu odmietol urobiť. Aj táto svedecká výpoveď teda preukazuje za akých okolností došlo k použitiu podobizne žalobcov k výrobe reklamných násadok použitých na minerálnych vodách žalovaného, keď došlo k vedomému a úmyselnému použitiu diapozitívov so zobrazením žalobcov na výrobu reklamnej násadky bez ich súhlasu. Ďalej tento svedok aj potvrdil, že jednoznačne na násadkách je použitý záber, ktorý on vyhotovil a sú na ňom jednoznačne žalobcovia.

Z takto vykonaného dokazovania je preukázané, že sa jedná o identické osoby na reklamnej násadke so žalobcami, ktoré sú zhodné s fotografiou na bilboarde a totožnosť osôb na násadke s obrazovou snímkou je identifikovateľným spôsobom preukázaná. Na reklamnej násadke sú jednoznačne zobrazení žalobcovia, ktorí nedali súhlas k použitiu ich zobrazenia na reklamné účely žalovaného, preto ich právo na ochranu podobizne spadá pod ochranu osobnosti v zmysle , ako rýdzo osobnostné právo a následkom tohto neoprávneného zásahu je majetková ujma spočívajú v znížení cti, dôstojnosti žalobcov, ktorá im vznikla. Aj z výpovede svedkov, ako aj žalobcov bolo preukázané, že v dôsledku šírenia ich podobizne vo forme reklamnej násadky bola znížená ich dôveryhodnosť, keď vznikli v ich súkromnom okolí, ako aj v kruhoch odbornej tanečnej komunity pochybnosti a podozrenia, že žalobcovia využili a podviedli svoj materský tanečný klub a stali sa súčasťou propagácie súťaže Let´s Dance, obišli svoj tanečný klub, ktorý ich vychoval a teda mal čo povedať k ich prípadnému angažovaniu v tejto reklamnej akcii. Naviac materský klub tanečníkov v zmysle stanov, má nárok na výchovné, resp. nárok na finančnom profitovaní, resp. spolupodieľaní sa na ziskoch za tanečnú činnosť. Žalobcovia tieto podozrenia nevedeli vyvrátiť ani voči vedeniu materského klubu, preto museli podať túto žalobu a naviac to malo o to závažnejší dopad, že žalobcovia boli tanečníkmi najvyššej tanečnej triedy „S“, majstrami SR, boli známi na medzinárodnej tanečnej scéne, takže v ich prípade tanečný klub mal nárok na vyššie výchovné, úmerné ich kvalite a uvedené udalosti takto zbytočne prispeli k útokom a konfliktom v materskom tanečnom klube, v dôsledku ktorých mali od klubu menej priestoru na tréning, ktorým by si udržiavali svoju kvalitu, čo v spojení s nedôverou ostatných tanečníkov v údajnú neserióznosť konania žalobcov tiež viedlo k rozpadu perspektívneho športového tanečného páru. Na tomto nič nemení, že žalovaný nemusel poznať a nevedel odhadnúť dôsledky svojho konania, ktoré značnou mierou prispeli k rozpadu športového tanečného páru žalobcov, pretože žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcov. Žalovaná strana ako vyplynulo z prednesu ich zástupcu, nemala uzavretú písomnú zmluvu o výrobe reklamných násadok, ktorou by ošetrila tieto následky a napriek požiadavke súdu do skončenia pojednávania nepredložila žiadne vyčíslenie sumy, za ktorú boli fľaše so spornou násadkou predané a nepreukázala ani zisk, ktorý mala z tohto predaja, hoci jej táto povinnosť bola opakovane ukladaná od 16.4.2008 až do skončenia sporu.

Súd má za to, že morálna satisfakcia nie je postačujúca vzhľadom na následky, ktoré vyvolala žalovaná strana použitím podobizne žalobcov na reklamné účely, pretože na strane žalobcov došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti aj dôveryhodnosti v súkromnom okolí, ako aj v kruhu tanečnom, kde pôsobili. Za závažnú ujmu, ktorá vznikla žalobcom súd považuje skutočnosť, že žalobcovia boli vystavení rôznym útokom, prejavom nedôveryhodnosti a konfliktov s materským tanečným klubom, ktoré v konečnom dôsledku viedli k rozpadu perspektívneho športového tanečného páru, ktorého výchova na úroveň vrcholového športovca je dlhoročná a materský tanečný klub od tanečníkov požaduje nárok na výchovné, teda má nárok finančne profitovať, splupodieľať sa na ziskoch za ich tanečnú činnosť. Naviac žalobcovia v rade 1,2 takto boli vystavení podozrievaniam, že využili a podviedli svoj materský tanečný klub. Tieto dôsledky práve z reklamnej činnosti žalovaného, pri ktorej bola zneužitá ich podobizeň, im spôsobili značnú ujmu a súd má za to, že vyjadrením tejto nemajetkovej ujmy je výška vyjadrená v peniazoch, ktorú súd priznal. V predmetnom zadosťučinení nejde len o posúdenie, že od času kedy vznikol tento zásah do rozhodnutia súdu ubehlo niekoľko rokov a že teda tento účinok je už

oslabený a stráca svoju funkciu, ale práve o následky, ktoré vznikli žalobcom, ktoré ich postihli vo forme straty dôveryhodnosti, podozrenia z podvodov, z finančných ziskov mimo tanečný oddiel, ako aj celkovej straty profitu tanečného oddielu za výchovu tanečníkov a konečným následkom rozpad vrcholového športového tanečného páru, ako následok reklamy a formy podnikania žalovaného. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. . Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné prihliadať na účel a funkcie tohto inštitútu pri ochrane osobnosti, t.j. primerane so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, keď nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle nedá „odškodniť“ a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno ani exaktne kvantifikovať a vyčísliť a možno za ňu poskytnúť len satisfakcie. Zároveň výška náhrady nemajetkovej ujmy má aj preventívno-sankčnú funkciu, keď má odrádzať rušiteľa chránených osobnostných práv od protiprávneho konania, čo vyžaduje, aby išlo o sankciu patrične dôraznú a dostačujúcu, teda primeranú. Otázka miery zavinenia žalovaného pre určenie výšky náhrady podľa je spoluurčujúca a narastá úmerne k miere zavinenia žalovaného. K tomuto súd poznamenáva, že žalovaný odmietol poskytnúť ospravedlnenie žalobcom za neoprávnene zneužitie ich osobnostných práv a neurobil nič na zmiernenie následkov, ktoré tým konaním žalovaného vznikli žalobcom.

Súd pri úvahy primeranej satisfakcie za nemajetkovú ujmu vychádzal z celkových okolností prípadu, keď hodnotil povahu a spôsob neoprávneného zásahu, charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, trvanie a dopad na postavenie žalobcov. Pri vyjadrení miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti je potrebné vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodine, či spoločenskom prostredí žalobcov. Finančné zadosťučinenie prichádza do úvahy, keď porušenie základného práva už nemožno napraviť. Preto výška 5.000 Eur, ktorú súd priznal každému žalobcovi, vyjadruje tie straty, ktoré utrpeli žalobcovia v dôsledku neoprávneného zásahu zo strany žalovaného a zároveň aj následky, ktoré ich postihli a nemožno ich už napraviť. Naviac žalovaný neurobil nič na zmiernenie týchto následkov.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka HARLEQUIN QUALITY, ktorého pôvodne žalovaný žiadal pribrať na jeho stranu, v ďalšom konaní už netrval na vstupe tohto vedľajšieho účastníka z dôvodu, že sa s ním nemôže skontaktovať a tiež z dôvodu, že táto spoločnosť nechce ani vstúpiť do konania a preto nemožno postupovať proti jej vôli. Keďže tento návrh žalovaný nevzal späť, súd rozhodol o ňom podľa tak, že ho nepribral do konania na strane žalovaného.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobcovia v konaní boli úspešní, preto im patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú náklady cestovné. Celkové náhrady predstavujú cestovné náklady v súvislosti s účasťou na pojednávaniach žalobcov dňa 10.12.2007, 13.2.2008, 10.3.2008, 16.4.2008, 5.5.2008 vo výške 686,40 Sk, 686,40 Sk, 689,70 Sk, 691,70 Sk, 697,40 Sk a 13.10.2010 vo výške 19,95 Eur, vypočítaná podľa vzorca (km x suma za km)+(km x priem.spotreba/100km x cena PHM) ďalej náhrady nákladov cestovných za 3 cesty z Košíc do Bratislavy 3.4.2009, 3.2.2010, 6.5.2010 Dátum cesty cena PHM priem.spotreba cena zákl.náhrady cieľ km cena cest.náhrad 10.12.2007 40,70 5,85 6,20 Prešov 80 686,40 22,78 € 13.2.2008 40,70 5,85 6,20 Prešov 80 686,40 22,78 10.3.2008 41,40 5,85 6,20 Prešov 80 689,70 22,89 16.4.2008 41,70 5,85 6,20 Prešov 80 691,10 22,94 5.5.2008 43,70 5,85 5,50 Prešov 80 697,20 114,54 13.10.2010 1,124 5,85 0,183 Prešov 80 946,80 19,90 3.4.2009 1,052 5,85 0,183 Bratislava 820 946,80 200,52 3.2.2010 1,06 5,85 0,183 Bratislava 820 946,80 200,90 6.5.2010 1,13 5,85 0,183 Bratislava 820 946,80 204,27

a späť v súvislosti s predložením dôkazového materiálu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu za znaleckú expertízu, ktoré súd považuje za účelne vynaložené náklady, vzhľadom na objem a rozsah dôkazového materiálu, ktorý bolo potrebné predložiť na žiadosť znalcov (1 cesta 2x410 km x 3 vo výške 200,52 Eur, 200,90 Eur, 204,27 Eur) a ďalej sú to cestovné náhrady v súvislosti s pojednávaniami 26.11.2012 a 30.9.2013. Tieto náhrady si uplatnili vo výške nákladov cesty Košice Prešov a späť 80 km, cena za 1km 0,183 Eur podľa Opatrenia MPSV 632/2008, spotreba PHM pri použití motorového

vozidla značky TOYOTA AVENSIS 2,0 D4D, ŠPZ KE 273-GJ vo vlastníctve žalobcu podľa technického preukazu 5,5 l/100 km, t.j. 0,055 l na 100 km, cena PHM 1,114 Eur, náklady na cestu 2x (80km x 0,183 Eur/km) plus (80km x 0,051 l/1km x 1,448 Eur/1 liter) plus (80 km x 0,055 l/1 km x 1,4 Eur/ 1 liter) = 29,28 + 6,38 + 6,17 = 41,81 Eur. Trovy cestovných náhrad sú tak, ako boli v pôvodnom konaní v celkovej sume 740,13 + 41,81 Eur = 781,94 Eur. Tieto trovy zaplatí žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcov Ing. Miroslavovi Lenártovi, Košice, Muškátova 34, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd uložil žalovanému uhradiť súdny poplatok za vo výške 766 Eur podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý uhradí na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli oslobodení od súdneho poplatku a v konaní boli úspešní prešla poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 zák. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel na žalovaného.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.