Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-50-2012.pdf
PDF · 123.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-5C/50/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľky: L. U., narodená X.X.XXXX, bytom F. 1, F., zastúpená advokátkou JUDr. Martou Sústrikovou, Kresánkova 1, Bratislava, proti odporcovi: Bytové družstvo Petržalka, družstvo, IČO: 00 169 765, so sídlom Budatínska 1, Bratislava, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že navrhovateľka sa nestala nájomníčkou štvorizbového bytu č.XX, ktorý sa nachádza v administratívnej budove F.. X v F., na X.. nadzemnom podlaží, preto je výpoveď z nájmu bytu, ktorú dal odporca navrhovateľke listom č. X/XXXX/OP. zo dňa XX.X.XXXX, neúčinná.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám právnej zástupkyne náhradu trov právneho zastúpenia 536,80 eur a náhradu iných trov konania 99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 30.5.2012 bol súdu doručený návrh o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorý navrhovateľka odôvodnila tým, že užíva X-izbový byt, ktorý sa nachádza v administratívnej budove odporcu, pôvodne išlo o služobný byt, pridelený jej bývalému manželovi, po rozvode v ňom ostala bývať aj s deťmi, právo bývania jej bolo priznané rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 10C 220/95-32 z 15.10.1996, podľa ktorého je povinná byt vypratať do 15 dní po zabezpečení primeraného náhradného bytu. Odporca jej doteraz primeraný náhradný byt nezabezpečil, ale listom z 9.3.2009 ju vyzval na uzavretie nájomnej zmluvy, na základe ktorej by sa mala stať nájomníčkou tohto bytu, napriek tomu, že nájomnú zmluvu nepodpísala, odporca ju za nájomníčku bytu považuje, tvrdí, že nájomná zmluva bola uzavretá konkludentne tým, že sporadicky poukazovala úhrady nájomného a mesačné preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu, reklamovala vyúčtovanie nákladov za roky 2004 až 2007 a 1.12.2011 na základe žiadosti o splátkový kalendár podpísala dohodu o uznaní dlhu. S tvrdeniami odporcu nesúhlasí, týmto konaním neprejavila vôľu stať sa nájomníčkou bytu, bola si vedomá, že má právo v byte bývať až do zabezpečenia primeraného náhradného bytu, aj že je toto právo odplatné. Pre finančné problémy nezvláda platiť všetky náklady včas, zjavne z tohto dôvodu odporca účelovo, s cieľom dosiahnuť jej vypratanie z bytu bez bytovej náhrady, sa rozhodol ju považovať za nájomníčku bytu a listom zo dňa 19.3.2012 jej nájom bytu vypovedal pre porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu spočívajúcom v neplatení preddavkov za plnenia poskytované s užívaním bytu od júla 2011 do februára 2012. Vzhľadom na to, že nájomníčkou bytu nie je, je výpoveď nájmu bytu absolútne neplatná podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (OZ), pre rozpor so zákonom.
Navrhovateľka v priebehu konania so súhlasom súdu návrh zmenila a namiesto neplatnosti výpovede sa domáhala určenia, že sa nájomníčkou bytu nestala a výpoveď je neúčinná.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Trval na tom, že sa navrhovateľka stala nájomníčkou bytu na základe konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy. On sám mal vôľu prenechať navrhovateľke byt do nájmu,
prejavil ju už v uznesení Predstavenstva č. 19/01/09 z 29.1.2009, keďže si bol vedomý, že navrhovateľke musí zabezpečiť primeraný náhradný byt, ale iný náhradný byt, než ktorý navrhovateľka užíva, k dispozícii nemal. Navrhovateľke predložil 19.3.2009 návrh nájomnej zmluvy, ona tento návrh výslovne neodmietla a prevzala jeho kópiu na preštudovanie, na opätovnú výzvu z 25.5.2009, aby sa dostavila podpísať nájomnú zmluvu, nereagovala. Pre účely návrhu nájomnej zmluvy bol vypracovaný nový predpis mesačných preddavkov, ktorý navrhovateľka prevzala 22.12.2009. V tomto predpise bola prvý krát za celú dobu užívania bytu navrhovateľkou položka nájomné prepočítaná v zmysle opatrenia ministerstva financií o regulácii cien nájmu bytov. Na základe tohto predpisu mala navrhovateľka začať uhrádzať platby ako nájomníčka a nie ako osoba s právom bývania, ona proti tomu nenamietala, aj keď sa položka nájomné výrazne zvýšila, a nájomné platila, nenamietala ani proti predpisom v nasledujúcich obdobiach. Ako nájomca bola navrhovateľka označená aj v dohode o uznaní dlhu zo dňa 1.12.2011, ktorú tiež bez výhrad podpísala. Podkladom k dohode bola žiadosť navrhovateľky o splátkový kalendár, v ktorom sama uviedla, že má nedoplatky na nájomnom - prenájme, z čoho je zrejmé, že sa sama za nájomcu považovala. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti nemal žiadnu pochybnosť, že navrhovateľka prejavila vôľu byť nájomníčkou bytu ako reakciu na jeho vôľu uzavrieť s ňou nájomný vzťah. Nájom bytu jej bol vypovedaný pre neplatenie úhrad, navrhovateľka sama priznala, že mala a má nedoplatky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako svedkov vypočul syna navrhovateľky E. U., zamestnancov odporcu E. T., I. J. a R.. R. M. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Z rozsudku č. k. 10C 220/95-32, ktorý tunajší súd vydal dňa 15.10.1996 a ktorý nadobudol právoplatnosť 11.12.1996, je zrejmé, že štvorizbový byt č. 17 na 2. nadzemnom podlaží administratívnej budovy na F. X v F., bol bytom služobným, pridelený bol Y. U., ktorý byt od roku 1986 užíval s manželkou L. U. a deťmi. Manželstvo bolo v roku 1990 rozvedené, v roku 1992 sa Y. U. z bytu odsťahoval, vzdal sa všetkých práv k bytu a ku dňu 28.2.1993 bol pracovný pomer ukončený. V byte ostala bývať L. U. s deťmi. F. družstvo T. sa pôvodne ako navrhovateľ v konaní sp. zn. 10C 220/95 domáhal proti L. U. privolenia k výpovedi nájmu bytu, so súhlasom súdu návrh zmenil a domáhal sa vypratania bytu. Súd návrhu vyhovel a rozsudkom uložil L. U. povinnosť vypratať byt do 15 dní po zabezpečení primeraného náhradného bytu.
Medzi účastníkmi nebolo sporené, že odporca doteraz navrhovateľke primeraný náhradný byt nezabezpečil. Ponúkol jej len jednoizbový byt a keď ho navrhovateľka odmietla, neúspešne sa v roku 2000 domáhal splnenia rozsudkom uloženej povinnosti byt vypratať v exekúcii.
Navrhovateľka v predmetnom byte býva nepretržite od roku 1986. Listom zo dňa 16.5.2003 odporcu požiadala o uzavretie nájomnej zmluvy, odporca s poukazom na rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C 220/95, podľa ktorého má navrhovateľka k bytu len právo bývania, jej žiadosti nevyhovel. Svoje stanovisko odporca zmenil až v roku 2009, kedy jeho predstavenstvo uznesením č. 19/01/09 z 29.1.2009 uložilo predsedovi a podpredsedovi podpísať nájomnú zmluvu s navrhovateľkou. Na základe toho odporca pripravil návrh zmluvy o nájme štvorizbového bytu č. XX . v administratívnej budove, pozval navrhovateľku, aby sa vo veci podpísania zmluvy o nájme bytu (bez uvedenia, o ktorý byt sa jedná) dostavila a keď 19.3.2009 navrhovateľka zmluvu nepodpísala, len si ju vyžiadala na preštudovanie, znovu ju listom z 25.5.2009 na podpis vyzval. Navrhovateľka na túto výzvu nereagovala.
Odporca pravidelne zasielal navrhovateľke mesačný predpis preddavkov na plnenia poskytované s užívaním bytu a každoročne jej doručoval vyúčtovanie skutočných nákladov. Keďže sa byt nachádzal v administratívnej budove a nespadal pod režim družstevných bytov, mal ho odporca vo svojom systéme evidovaný ako nebytový priestor. V mesačných predpisoch záloh preto uvádzal ako samostatnú položku nájomné nebytového priestoru. Podľa predpisu mesačných preddavkov z 20.2.2006, ktorý odkazuje na zmluvu o nájme č. XXX/LX-XX/XX, mala navrhovateľka mesačne platiť preddavky 6.644 Sk, z ktorej sumy pripadlo na nájomné za užívanie nebytového priestoru 1.591 Sk (52,82 eur).
Navrhovateľka predložila vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru za roky 2007 a 2008, z ktorých je zrejmé, že jej odporca účtoval nájomné za prenájom priestoru včítane poistného a dane z nehnuteľnosti. Keďže nebola vlastníčkou bytu, listom zo dňa 4.7.2008 vyúčtovanie nákladov za roky 2005-2007 v položkách daň z nehnuteľnosti a poistné reklamovala.
Aj po neúspešnom pokuse uzavrieť s navrhovateľkou písomnú zmluvu o nájme bytu, odporca naďalej byt užívaný navrhovateľkou, označoval ako nebytový priestor.
Predpis mesačných preddavkov na rok 2010 (splátkový kalendár za opakované zdaniteľné plnenia) platný od 1.1.2010 do 31.12.2010, vystavil odporca k VS: XXXXXXXXXX a ku zmluve o nájme č. XXX/LX-XX/XX, kde uviedol meno navrhovateľky ako jej obchodné meno a jej bydlisko ako sídlo. Z mesačného predpisu 253 eur pripadla na nájomné suma 126,43 eur. Na rube sa uvádza, že predpis mesačných preddavkov je predkladaný ako splátkový kalendár za opakované zdaniteľné plnenie v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, stanovený bol podľa čl. VI ods. 2 zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorej číslo je uvedené v záhlaví, označený je účet, na ktorý majú byť mesačné úhrady do 5. dňa v mesiaci poukazované s upozornením, že v prípade omeškania bude v zmysle zmluvy o nájme účtovaný úrok z omeškania.
Podľa kópie doručenky bol tento predpis mesačných preddavkov navrhovateľke poštou doručený 22.12.2009.
Ďalšiu verziu predpisu mesačných preddavkov vystavil odporca 30.11.2009 tiež s platnosťou od 1.1.2010. V tomto predpise sa uvádza položka nájomné 126,43 eur, z čoho je za užívanie nebytového priestoru 122,45 eur, za poistné 1,49 eur a za daň z nehnuteľnosti 2,49 eur.
Dňa 3.6.2010 vyhotovil odporca vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru za obdobie 1.1.2009 do 31.12.2009, podľa ktorého bolo nájomné 1.511,791 eur, z toho za prenájom priestoru 1.469,40 eur, poistné 12,511 eur a daň z nehnuteľnosti 29,88 eur.
Užívania nebytového priestoru sa týkal aj dobropis zo dňa 10.11.2011, ktorým odporca vyúčtoval navrhovateľke náklady za plnenia za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010. Medzi plneniami oslobodenými od DPH je uvedené aj nájomné 1.517,16 eur.
Predpis mesačných preddavkov (splátkový kalendár za opakované zdaniteľné plnenia) platný od 1.1.2011 do 31.12.2011, vystavil odporca k VS: XXXXXXXXXX a ku zmluve o nájme č. XXX/LX-XX/ XX, v ktorom uviedol meno navrhovateľky ako jej obchodné meno a jej bydlisko ako sídlo. Z mesačného predpisu 221,85 eur pripadla aj v tomto roku na nájomné suma 126,43 eur. Podľa kópie doručenky bol tento predpis mesačných preddavkov navrhovateľke poštou doručený 19.1.2011, zásielku prevzal jej syn.
Súdu boli predložené dve kópie predpisu mesačných preddavkov na rok 2011, ktoré sa líšia údajmi uvedenými na rube. Kým navrhovateľkou predložená kópia má na rube uvedené tie isté údaje, ako v predpise pre rok 2010 (t. j. aj odkaz na zákon č. 222/2004 Z. z. a na čl. VI ods. 2 zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorej číslo je uvedené v záhlaví), na rube odporcom predloženej kópie je uvedené len číslo účtu, na ktorý majú byť mesačné úhrady do 5. dňa v mesiaci poukazované a upozornenie, že v prípade omeškania bude v zmysle zmluvy o nájme účtovaný úrok z omeškania.
V upomienke zo dňa 27.10.2011 odporca navrhovateľku oslovil ako nájomcu nebytového priestoru a vyzval ju na úhradu nedoplatku 1.596,46 eur, ktorý eviduje ku dňu 30.9.2011 v účtovníctve ako neuhradený. Súčasne ju upozornil, že od 16. dňa v mesiaci, v ktorom nebola realizovaná úhrada splátkového kalendára za opakované zdaniteľné plnenia až do zaplatenia dlžnej čiastky jej účtuje úrok z omeškania. (Fotokópiu tej istej upomienky odporca súdu predložil s upraveným oslovením navrhovateľky ako nájomcu bytového priestoru.)
Na upomienku navrhovateľka reagovala žiadosťou z 11.11.2011 o splátkový kalendár. V žiadosti uviedla, že žiada o možnosť uhradenia nedoplatkov za nájomné - prenájom podľa vyúčtovania za obdobie od 1.1.2011 do 30.9.2011 vo výške 1.596,46 eur formou splátkového kalendára.
Dňa 1.12.2011 uzavreli účastníci dohodu o uznaní dlhu. V záhlaví dohody je navrhovateľka označená ako dlžník. Uznanie sa týka dlžnej sumy 1.818,31 eur ku dňu 31.10.2011. Podľa dohody dlh vznikol nájomcovi neuhradením predpisu mesačných preddavkov za byt stanovených na rok 2011. V texte dohody je navrhovateľka označovaná ako dlžník, podpis navrhovateľka pripojila k predtlači jej mena ako nájomcu dlžníka.
Predpis mesačných preddavkov (splátkový kalendár za opakované zdaniteľné plnenia) platný od 1.1.2012 do 31.12.2012, vystavil odporca dňa 25.11.2011 k VS: XXXXXXXXXX a ku zmluve o nájme č. XXX/LX-XX/XX, kde rovnako uviedol meno navrhovateľky ako jej obchodné meno a jej bydlisko ako sídlo. Z mesačného predpisu 244,60 eur pripadla aj v tomto roku na nájomné suma 126,43 eur. Odporca
súdu predložil len fotokópiu prvej strany predpisu, z kópie predloženej navrhovateľkou je zrejmé, že aj v tomto prípade sú na rube uvedené tie isté údaje, ako na predpisoch pre roky 2010 a 2011 (včítane odkazu na zákon č. 222/2004 Z. z. a čl. VI ods. 2 zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorej číslo je uvedené v záhlaví).
Nájom bytu odporca vypovedal listom z 19.3.2012 pre nedoplatok 2.295,21 eur za obdobie od 16.7.2011 do 29.2.2012 s upozornením, že je navrhovateľka povinná uhradiť aj poplatok z omeškania. Vo výpovedi popísal históriu užívania bytu včítane dôvodov, pre ktoré považuje navrhovateľku za nájomníčku bytu.
Napriek tomu odporca dňa 22.5.2012 vystavil upomienku, v ktorej znovu navrhovateľku oslovil ako nájomníčku nebytového priestoru a vyzval ju, aby nedoplatok 2.476,41 eur, ktorý eviduje ku dňu 30.4.2012, uhradila do 15 dní s tým, že jej až do zaplatenia nedoplatku účtuje úrok z omeškania.
Navrhovateľka vo výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že bola pozvaná k odporcovi na podpísanie nájomnej zmluvy, prišla aj so synom, na stole bola pripravená nájomná zmluva, ktorú jej kázali podpísať, ona si chcela zmluvu prečítať, vyžiadala si preto jej kópiu domov a podpísala prevzatie kópie. Potom ju znovu pozvali listom, ale už vedela, že ide o podpísanie tej istej nájomnej zmluvy, preto na výzvu nereagovala, nedostavila sa aj preto, že má zdravotné problémy a z tohto dostala porážku. Nájomnú zmluvu nechcela podpísať z dôvodu, že nebola pre ňu vyhovujúca a vedela, že jej ju ponúkli len preto, aby ju mohli z bytu vypratať, keďže jej finančnú situáciu poznali. O tento byt nemá záujem aj z dôvodu, že od roku 2008 v ňom býva už len s jedným synom, byt je pre nich nadmerný a nestíhajú ho platiť, náklady sa stále zvyšujú. V minulosti veľa krát žiadala o menší byt, ale bezvýsledne. V roku 2011 mala nedoplatky, odporca jej poslal list, že ak nezaplatí, bude musieť byt vypratať, preto požiadala o splátkový kalendár, dohodu pripravil odporca, bola v strese, aby ju nevyhodili, tak dohodu radšej podpísala.
Syn navrhovateľky E. U. uviedol, že svoju mamu kvôli jej zdravotným problémom vždy sprevádza, išiel s ňou aj keď ju odporca vyzval, aby prišla podpísať nájomnú zmluvu. Čakala, že jej ponúknu iný byt, nájomnú zmluvu na tento byt podpísať nechcela, lebo jednak už súd v jej prospech rozhodol, a jednak je to nevyhovujúce bývanie, pod bytom je telocvičňa, z ktorej ide hluk, náklady na byt sú veľmi vysoké a byt je pre nich veľký.
Svedkyňa I. J. jednala s navrhovateľkou 19.3.2009 o podpise nájomnej zmluvy. Uviedla, že navrhovateľka si zobrala domov kópiu zmluvy, aby si ju naštudovala s tým, že ju príde podpísať, keď neprišla, tak ju v máji 2009 znovu vyzvali, ale už sa nedostavila a dodnes zmluvu nepodpísala.
Svedok R.. R. M. uviedol, že ho prizvali, keď navrhovateľka žiadala vydať návrh nájomnej zmluvy domov na preštudovanie a on dal pokyn, aby jej urobili fotokópiu. Podľa svedka nájomný vzťah vznikol v roku 2009 ku dňu doručenia predpisu mesačných preddavkov navrhovateľke.
Svedkyňa E. T. pracovala u odporcu najprv na referáte reklamácií a neskôr na oddelení všeobecnej učtárne. Uviedla, že navrhovateľka prišla k nej reklamovať vyúčtovanie nákladov za roky 2004 až 2007 v položkách daň z nehnuteľnosti a poistné, jej reklamácia bola oprávnená a urobené bolo opravné vyúčtovanie. V roku 2009 urobila výpočet preddavkov pre byt navrhovateľky, čo mala byť príloha k nájomnej zmluve, týkalo sa to regulovanej ceny nájomného pre domácnosti a bolo to v súvislosti s opatrením z júla 2008, upravujúcim ceny platné pre rok 2009. Osobne s navrhovateľkou vtedy do styku neprišla, až v roku 2011, keď navrhovateľka reagovala na upomienku, vysvetlili si, z čoho nedoplatok vznikol a navrhovateľka neskôr požiadala o uzavretie dohody. Dohodu o uznaní dlhu a o jeho zaplatení v splátkach vopred s navrhovateľkou dojednala, do vzoru dohody doplnila príslušné údaje, predložila dohodu na schválenie predsedovi predstavenstva a keď bola schválená, dala ju podpísať navrhovateľke. Navrhovateľka mala možnosť si dohodu pred podpísaním prečítať, lebo prvopis dohody jej vydala, aby si dala overiť podpis u notára.
Z takto zisteného skutkového stavu súd vychádzal pri posudzovaní otázky, či účastníci uzavreli zmluvu o nájme bytu č. XX. v administratívnej budove odporcu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil podľa zásad uvedených v § 132 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), t.j. hodnotil ich podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa prvej vety § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nebolo sporné, že odporca 19.3.2009 predložil navrhovateľke návrh zmluvy o nájme predmetného bytu, ktorý navrhovateľka neprijala tým, že zmluvu nepodpísala. Podmienkou platnosti nájomnej zmluvy nie je písomná forma, preto mohla byť uzavretá aj v inej forme.
Proces vzniku zmlúv je upravený v §§ 43a až 45 OZ. Keďže zmluva je právny úkon, ktorý sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov, vyžaduje sa v prvom rade taký prejav vôle oferenta, z ktorého je nepochybné, že ponúka uzavretie určitej konkrétnej zmluvy a v druhom rade taký prejav vôle obláta, z ktorého je možné vyvodiť jeho súhlas s prijatím oferty. Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. V prípade nájomnej zmluvy, ktorá v zmysle prvej vety § 686 ods. 1 OZ musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, zmluva vznikne vtedy, ak je z prejavu vôle oferenta a obláta zrejmé, že chceli uzavrieť zmluvu s týmto obsahom.
Prejav vôle sa v zmysle § 35 ods. 1 OZ môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Odporca tvrdí, že svoju vôľu uzavrieť s navrhovateľkou nájomnú zmluvu prejavil už v uznesení predstavenstva č. 19/01/09 z 29.1.2009. Obsahom uznesenia bol len pokyn adresovaný predsedovi a podpredsedovi, aby s navrhovateľkou podpísali nájomnú zmluvu. Z uznesenia nevyplýva, ktorého bytu sa mala nájomná zmluva týkať a v konaní ani nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka pred začatím súdneho konania o tomto uznesení dozvedela. Odporca v skutočnosti prejavil svoju vôľu uzavrieť s navrhovateľkou zmluvu o nájme predmetného bytu až 19.3.2009, kedy jej predložil návrh písomnej zmluvy. Na prijatie návrhu neurčil žiadnu lehotu, po dvoch mesiacoch listom z 25.5.2009 navrhovateľku opäť vyzval, aby sa dostavila zmluvu podpísať, znovu bez určenia lehoty, do ktorej tak má urobiť. Vychádzajúc z ustanovenia § 43b ods. 1 písm. b/ OZ má súd za to, že ak navrhovateľka na výzvu v primeranej dobe nereagovala, návrh na uzavretie zmluvy zanikol.
Od 25.5.2009 odporca žiadnym svojim konaním, či už výslovne alebo iným spôsobom, neprejavil vôľu uzavrieť s navrhovateľkou zmluvu o nájme tohto bytu, neprejavil ani vôľu, že chce aj napriek tomu, že navrhovateľka jeho písomný návrh zmluvy v primeranej dobe neprijala, byť aj naďalej týmto svojim návrhom viazaný. Vo všetkých písomnostiach, ktoré navrhovateľke zasielal, ju aj naďalej (tak, ako do roku 2009) označoval za nájomníčku nebytového priestoru a odkazoval na zmluvu o nájme č. XXX/LX- XX/XX.
Navrhovateľka nesporne vedela, že neužíva nebytový priestor, ale aj odporca nesporne vedel, že navrhovateľka má právo byt užívať bez toho, aby s ňou uzavrel nájomnú zmluvu. Ak za týchto konkrétnych okolností mal odporca aj po 25.5.2009 vôľu uzavrieť s navrhovateľkou zmluvu o nájme bytu, mal svoju vôľu prejaviť spôsobom, ktorý nevzbudzuje žiadne pochybnosti. Z listinných dôkazov je zrejmé, že odporca svoju komunikáciu s navrhovateľkou ani po roku 2009 nezmenil, aj naďalej byt označoval za nebytový priestor a navrhovateľku ako nájomníčku, resp. užívateľkou nebytového priestoru (napr. predpis mesačných preddavkov vo forme splátkového kalendára, odkaz na nájomnú zmluvu a v nej dohodnutý úrok z omeškania, vyúčtovanie nákladov za užívanie nebytového priestoru a pod.). Súd môže akceptovať vysvetlenie odporcu, že číselný údaj XXX/LX-XX/XX nezodpovedá žiadnej existujúcej nájomnej zmluve, ale tento údaj odporca v komunikácii s navrhovateľkou používa najneskôr od roku 2006 bez toho, aby jeho zmysel navrhovateľke objasnil.
Podľa predpisu mesačných preddavkov mala navrhovateľka od 1.1.2010 platiť za ňou užívaný priestor nájomné 126,43 eur. Odporca tvrdí, že v tomto predpise prvý krát za celú dobu užívania bytu (resp. najneskôr od roku 2006) prepočítal nájomné v zmysle opatrenia ministerstva financií o regulácii cien nájmu bytov, dovtedy tak nespravil, lebo rešpektoval názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 35/2008, podľa ktorého má bývalý nájomca povinnosť platiť náhradu za užívanie bytu analogicky ako nájomca nájomné a výška tohto plnenia má zodpovedať nájomnému, ako bolo dohodnuté počas nájomného vzťahu. Napriek tomu odporca ani v jednej z dvoch verzií predpisu platného od 1.1.2010 neuviedol, že ide o regulované nájomné bytu podľa opatrenia ministerstva financií. Práve naopak, vo verzii predpisu z 30.11.2009 odporca výslovne uviedol, že zo sumy 126,43
eur je nájomné za užívanie nebytového priestoru 122,45 eur a zvyšok je daň z nehnuteľnosti a poistné, ktoré položky sa ale do regulovanej ceny nájmu bytu nezapočítavajú.
Potrebné je dodať, že v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 35/2008, na ktorý odporca odkazuje, bola riešená otázka, či má vlastník bytu právo jednostranne zvýšiť výšku úhrady za užívanie bytu bývalému nájomcovi, ktorý má právo v byte bývať aj po skončení nájmu, t. j. či má právo požadovať úhradu vo výške trhového nájomného. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pokiaľ by osobitný predpis vydaný podľa § 696 ods. 1 OZ umožnil prenajímateľovi jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt, bolo by možné zvýšiť aj úhradu za právo bývania.
Podľa § 35 ods. 3 OZ právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Konanie odporcu po tom, čo sa mu nepodarilo primäť navrhovateľku k podpisu nájomnej zmluvy, nenasvedčovalo o jeho vôli uzavrieť s navrhovateľkou nájomnú zmluvu konkludentne. Predpisoval jej mesačné preddavky, vyúčtovával náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu, a keďže preddavky riadne neplatila, zasielal jej upomienky. Právo bývania je právom odplatným, preto aj úkony, ktoré odporca vykonával, súviseli s realizovaním jeho práva požadovať úhradu za bývanie, zodpovedajúcu nájomnému a nákladom na poskytnuté služby.
Ak by súd, napriek vyššie uvedenému, považoval skutočnosť, že odporca pripravil návrh nájomnej zmluvy, za jeho vôľu uzavrieť s navrhovateľkou túto zmluvu aj konkludentne, nájom bytu by vznikol len vtedy, ak by navrhovateľka konala spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, že sa chcela stať nájomníčkou predmetného bytu.
Vôľu navrhovateľky uzavrieť nájomnú zmluvu odporca vidí v tom, že jeho návrh zmluvy výslovne neodmietla, prevzala 22.12.2009 predpis mesačných preddavkov s navýšenou položkou nájomného, na základe ktorého mala uhrádzať platby ako nájomníčka, proti čomu nenamietala a nájomné platila, nenamietala ani proti predpisom v nasledujúcich obdobiach, v žiadosti o splátkový kalendár uviedla, že má nedoplatky na nájomnom - prenájme a ako nájomca bola označená v dohode o uznaní dlhu zo dňa 1.12.2011, ktorú bez výhrad podpísala.
Na rozdiel od odporcu súd nepovažuje skutočnosť, že navrhovateľka výslovne neodmietla nájomnú zmluvu podpísať, za prejav jej vôle zmluvu uzavrieť konkludentne. Navrhovateľka na výzvu odporcu, aby prišla podpísať nájomnú zmluvu, nereagovala, čím jednoznačne vyjadrila vôľu zmluvu neuzavrieť, výslovný nesúhlas už nebol potrebný.
Po celú dobu užívania platila navrhovateľka úhradu za užívanie bytu podľa predpisu mesačných preddavkov, v ktorom bola úhrada označená ako nájomné nebytového priestoru. Aj podľa predpisu z 30.11.2009 mala platiť nájomné za užívanie nebytového priestoru. Ak proti povinnosti platiť nájomné nenamietala a akceptovala aj jeho zmenenú výšku, nie je možné nečinnosť považovať za vôľu stať sa nájomníčkou bytu.
Žiadosťou z 11.11.2011 o splátkový kalendár reagovala navrhovateľka na upomienku odporcu zo dňa 27.10.2011, v ktorej ju odporca oslovil ako nájomcu nebytového priestoru. Na rube upomienky sa nachádza analýza úhrad za účet „nájomné - prenájom“. Rovnakú formuláciu navrhovateľka prevzala do svojej žiadosti, z čoho nemožno vyvodiť, že sa považuje za nájomníčku bytu (nanajvýš za nájomníčku nebytového priestoru, keďže účet „nájomné - prenájom“ sa podľa upomienky týkal nájmu nebytového priestoru).
Dohodu o uznaní dlhu koncipoval odporca, je to jediný dokument, okrem výpovede nájmu bytu, v ktorom je navrhovateľka označená za nájomníčku bytu tým, že podľa dohody dlh vznikol nájomcovi neuhradením predpisu mesačných preddavkov za byt stanovených na rok 2011.
Navrhovateľka uviedla, že dohodu podpísala v obave pred hrozbou, že bude z bytu vyprataná. Tvrdenie navrhovateľky, že jej vyprataním bytu hrozil v liste odporca, sa nepreukázalo ako pravdivé. Skutočný dôvod, pre ktorý uznanie dlhu bez výhrady podpísala, navrhovateľka neobjasnila. Vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, ako aj na skutočnosť, že nemá právnické vzdelanie, nie je vylúčené, že si význam dôvodu vzniku dlhu, uvedeného v dohode, neuvedomila, keď ju navyše ako nájomníčku (i keď nebytového
priestoru) odporca oslovoval pravidelne. Za podstatné súd považoval, že dohoda bola uzavretá na základe žiadosti navrhovateľky o splátkový kalendár, podpísaním dohody preto navrhovateľka predovšetkým vyjadrila vôľu získať možnosť zaplatiť dlh v splátkach a nie stať sa nájomníčkou bytu, ani tým nepotvrdila, že sa sama za nájomníčku bytu považuje, najmä ak z jej dovtedajšieho a následného konania takáto vôľa nevyplývala.
Odporca na jednej strane bagatelizuje nedostatky svojich písomných prejavov voči navrhovateľke tvrdením, že musela vedieť, že užíva byt a nie nebytový priestor, na druhej strane konaniu navrhovateľky účelovo prisudzuje iný význam, hoci musel vedieť, že len realizovala právo bývania. Pokiaľ má navrhovateľka právo bývať v byte bez nájomnej zmluvy, nie je možné o jej vôli uzavrieť zmluvu o nájme toho istého bytu konkludentne usudzovať len z jej nečinnosti, resp. z izolovaných úkonov, akým bola napr. dohoda o uznaní dlhu.
Súd v žiadnom prípade nemieni ospravedlňovať navrhovateľku, ani znižovať závažnosť neplnenia jej povinností vyplývajúcich z užívania bytu. Keďže sa však nájomníčkou bytu nestala a zmluva o nájme bytu konkludentne nevznikla, nemôže byť ani výpoveď nájmu bytu účinná. Súd preto návrhu vyhovel.
Naliehavý právny záujem na určení (§ 80 písm. c/ OSP) je daný tým, že vyriešením otázok, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, sa eliminuje neistota v ich právnom vzťahu. Súd má za to, že v tomto prípade k zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak. Navrhovateľka sa pôvodne, vzhľadom na prepadnú lehotu vyplývajúcu z § 711 ods. 6 OZ, z opatrnosti domáhala určenia neplatnosti výpovede z dôvodu, že nájomný pomer nevznikol. Takýto právny úkon by však nebol neplatný, ale nulitný, nezaväzujúci, a tým neúčinný. Žalobou na plnenie, v rámci ktorej by sa mohla otázka vzniku nájmu bytu posúdiť ako predbežná, by preto mohol byť len návrh odporcu na vypratanie bytu, ale povinnosť vypratať tento byt už bola navrhovateľke právoplatným súdnym rozhodnutím uložená, do úvahy by preto prichádzala len zmena rozsudku podľa § 163 ods. 1 OSP, tiež však len formou určovacieho návrhu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľke trovy vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh 99,50 eur a právnym zastúpením 536,80 eur. Advokátka poskytla 8 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 24.4.2012, spísanie návrhu z 30.5.2012, zmena návrhu z 5.11.2012, vyjadrenie vo veci samej zo 17.9.2013 a účasť na pojednávaniach 29.10.2012, 11.2.2013, 23.4.2013 a 30.9.2013. Základná sadzba tarifnej odmeny sa určuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako jedna trinástina z výpočtového základu, ktorý bol v roku 2012 vo výške 763 eur a v roku 2013 je vo výške 781 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny je za každý zo 4 úkonov z roku 2012 po 58,69 eur a za každý zo 4 úkonov z roku 2013 po 60,07 eur. Paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) prislúcha po 7,63 eur za úkony poskytnuté v roku 2012 a po 7,81 eur za úkony poskytnuté v roku 2013. Náhradu trov odporca v zmysle § 149 ods. 1 OSP zaplatí navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne, ktorá na tento účel vo vyčíslení trov určila účet č. X XXX XXX XXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..