Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-11-2023.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX C., zastúpenej žalobcom 2/, 2/ D. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX C., 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., 4/ G. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. H. XX/X, XXX XX C., proti žalovanému: H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX C., zastúpenému JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, IČO: 51339820, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/47/2021-28.10.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že parcely CKN XXXX/X, I./X, zamerané na geometrickom pláne č. XX/XXXX z 26.7.2021 patria do dedičstva po nebohom D. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Priznal žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že z osvedčenia o dedičstve D. G. J. - notárky č. XXX/XX/XXXX vyplýva, že prejednala dedičstvo po nebohom D. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pričom schválila dohodu dedičov, a to manželky nebohého a jeho detí v znení ako je uvedené v osvedčení o dedičstve. Z LV č. XXX, k. ú. C. vyplýva, že parcela č. XXXX o výmere 405 m2 - druh zastavaná plocha a nádvoria, na ktorej je postavený dom súpisné č. XX je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/, a to na základe osvedčenia o dedičstve. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v dedičskej veci po nebohom D. B., zomr. X.XX.XXXX zo dňa 26.4.1977 vyplýva, že dedičstvo nadobudol jeho syn H. B., ktorý sa zaviazal vyplatiť ustupujúcim spoludedičom každému z nich sumu 4.400,- Kčs. Voči ustupujúcemu spoludedičovi D. B. bez povinnosti peňažitej výplaty sa zaväzuje ponechať mu v užívaní zadnú časť záhrady, hraničiacou v jeho záhradou o výmere asi 1 ár. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. vyplýva, že parcely č. XXXX/ X, K. XXXX/X L. K. XXXX/X, pričom na parcele č. XXXX/X je postavený rodinný dom súpisné č. XX, sú vo výlučnom vlastníctve H. B., a to na základe darovacím zmlúv. Z geometrického plánu zo dňa 26.7.2021 zhotoviteľa GEONA, s.r.o., Snina vyplýva stav nehnuteľností, respektíve ich vyčlenenie, tak ako to uvádzajú žalobcovia v žalobe v petite. Súčasťou je aj fotodokumentácia uvedenej časti parcely. Z platobných výmerov za daň z nehnuteľnosti vystavených Mestom C. je zrejmé, že daň z nehnuteľnosti platí žalovaný, ktorý ich má zapísané aj na liste vlastníctva vo svojom vlastníctve. Z fotodokumentácie doloženej stranami sporu je zrejmý stav užívania uvedených nehnuteľností v súčasnosti. Z kópií z pozemkových máp je zrejmý reálny stav a zakreslenie spornej nehnuteľnosti. Z rozhodnutia Štátneho
notárstva č. M. zo dňa 18.7.1985 sa prejednalo dedičské konanie po poručiteľovi D. B., nar. XX.X.XXXX a zomr. X.XX.XXXX, pričom dedičstvo nadobudol v celku jeho syn H. B.. Z notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Humennom zo dňa 13.2.1974 je zrejmé, že bola uzavretá kúpnopredajná zmluva medzi D. B., D. B., A. B. k nehnuteľnostiam tam uvedeným. Z priebehu hraníc susediacich pozemkov z roku 1977 a 1994 je zrejmý priebeh hraníc a spornej parcely. Zo záznamov o podaní vysvetlenia OR PZ Humenné zo dňa 16.2.2022 podal H. B. vysvetlenie k priestupku proti majetku. Z návrhu darovacej zmluvy darcu H. B.
- žalovaný a obdarovaného D. B. - nebohý právny predchodca žalobcov vyplýva, že právny predchodca žalobcov sa snažil k uzavretiu darovacej zmluvy so žalovaným ako darcom spornej nehnuteľnosti. Návrh darovacej zmluvy je z 5.12.2003. Zmluva uzavretá nebola. Z PKV č. 1692 vyplýva vlastnícke právo parciel č. XXX/XX. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a nepreukázanú. Žalobcovia sa pomáhali, že uvedená časť nehnuteľností patrí do dedičstva po ich nebohom otcovi, ktorý ju mal nadobudnúť na základe vydržania. Podmienky vydržania mali nastať za účinnosti Občianskeho zákonníka, a teda žalobcovia museli preukázať u nebohého otca splnenie týchto zákonných podmienok:
- vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby,
- právny titul vstupu do oprávnenej a dobromyseľnej držby,
- nerušené a dobromyseľné užívanie nehnuteľností po dobu minimálne 10 rokov, keďže sa jedná o nehnuteľnosti. Žalobcovia do skončenia dokazovania tieto zákonné podmienky vydržania u nebohého otca nepreukázali. Nepreukázali ani vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Nepreukázali právny titul do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Nepreukázali dobromyseľnosť a neoprávnenosť. Jediné, čo žalobcovia preukázali a čo v konaní ani nebolo sporné, pretože to potvrdil aj žalovaný, bolo, že uvedenú časť nehnuteľností zapísanú vo vlastníctve žalovaného užíval nebohý otec žalobcov, a to na základe dohody so žalovaným od roku 1977. Nebolo sporné a potvrdili to aj zhodné tvrdenia strán sporu, že túto nehnuteľnosť užíval právny predchodca žalobcov hlavne na výrobu násad do ručného náradia (lopaty, krompáč a iné), kde si zhotovil drevený prístrešok, kde vykonával túto prácu. Následne po skončení tejto práce do uvedeného prístrešku bolo nahádzané drevo, pričom uvedený prístrešok žalovaný presunul ďalej od svojho, pretože mu zatekal dom. Tieto skutočnosti neboli sporné. Nebolo sporné ani to, že tam boli posadené v minulosti cca 3 stromy ovocné, z ktorých časť je už vyrúbaná.
3. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním svojho právneho predchodcu, a preto musel súd žalobu zamietnuť. Z vykonaného nie je sporné, že ich právny predchodca uvedenú časť nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného užíval, avšak nešlo o darovanie. Nešlo o prevod alebo prechod vlastníckeho práva a nešlo teda o dobromyseľné a oprávnené užívanie tejto nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcov si bol celý čas vedomý, že táto nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovaného. Dohoda dedičov vo vyššie uvedenom uznesení štátneho notárstva o prenechaní časti parcely o výmere cca 1 ára do užívania právneho predchodcu žalovaného nespĺňa podmienky na vydržanie, ani na darovanie, a aj z nej je zrejmé, že išlo len o osobný záväzok, kde žalovaný umožnil právnemu predchodcovi žalobcov užívať časť svojej parcely, tak, ako to bolo už uvedené vyššie. Táto dohoda nemôže byť teda právnym titulom na vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby.
4. O tom, že žalobcovia a ich právny predchodca nemohli vstúpiť do oprávnenej a dobromyseľnej držby svedčí aj fakt, že právny predchodca žalobcov - ich otec, ešte za svojho života zaslal žalovanému návrh na uzavretie darovacej zmluvy, a teda si bol vedomý, že uvedená nehnuteľnosť mu nepatrí. Rovnako po smrti otca tak urobili aj žalobcovia, ktorí poslali druhý návrh v podstate s totožným obsahom žalovanému. K uzavretiu darovacej zmluvy nedošlo. Taktiež nie je sporné, že po celý čas uvedenú spornú nehnuteľnosť vlastnil žalovaný. Mal a má ju zapísanú na liste vlastníctva, platil a platí za ňu daň z nehnuteľnosti.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil úplným úspechom žalovaného vo veci vo vzťahu k neúspešným žalobcom.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/.
7. Poukázali na to, že predmetom sporu je určenie, že parcela CKN XXXX/X a parcela XXXX/X v zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX z 26.7.2021 patria do dedičstva po nebohom D. B., ktorý zomrel v roku 2009 a bol ich právnym predchodcom.
8. V konaní bola predložená dohoda dedičov po nebohom D. B. z 26.4.1977, ktorej účastníkmi boli okrem iných spoludedičov po nebohom D. B., aj starý otec D. B. a žalovaný H. B.. Predmet dedičskej dohody bol sformulovaný v tom znení, že H. B. sa zaväzuje prenechať D. B. v užívaní časť záhrady hraničiacu s jeho záhradou o výmere cca 1 ár. Táto časť záhrady, ktorá je uvedená v dedičskej dohode, ktorú prenechal H. B. D. B. v užívaní, je totožná s parcelami, ktoré sú predmetom súdneho konania, t.j. XXXX/X a XXXX/X.
9. Jediným písomným dokladom, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatneného návrhu je práve rozhodnutie Štátneho notárstva v Humennom o prejednaní dedičstva po nebohom D. B. č.k. M. XX/XX- X z 26.4.1977, ktorá obsahuje dohodu dedičov o vyššie uvedených skutočnostiach.
10. Vo veci je aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 z 1.3.2011, z ktorého vyplýva, že v súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku, novela Občianskeho zákonníka umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pre 1.1.1992, pričom držba nie je kvalifikovaná odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukázal aj na to, že oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
11. Žalobcovia sú toho názoru, že držba ich právneho predchodcu bola dobromyseľná, nerušená a oprávnená s poukazom na znenie dedičskej dohody obsiahnutej v rozhodnutí štátneho notárstva č.k. M. XX/XX-X z 26.4.1977. Ich právny predchodca D. B. nemal právne vzdelanie a obsah danej dedičskej dohody chápal ako skutočnosť, ktorá oprávnenosť jeho držby daného pozemku zakladá. Možno konštatovať, že D. B. bol na základe dedičskej dohody s poukázaním na všetky okolnosti danej dohody, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že D. B. takéto užívanie časti záhrady prijal ako náhradu za ponúkanú možnosť štedrej finančnej náhrady 4.400,- Kčs v ospravedlniteľnom omyle.
12. Z dostupnej judikatúry súdov vyplýva, že podmienky vydržania, a to vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a právny titul vstupu do držby sú prepojené. Právny titul vstupu do oprávnenej a dobromyseľnej držby nemusí spĺňať striktné požiadavky vyžadované pri právnych úkonoch. Pre oprávnenú a dobromyseľnú držbu postačuje aj právne neperfektný písomný právny úkon alebo ústna zmluva, pokiaľ takýto úkon je schopný viesť k oprávnenej a dobromyseľnej držbe.
13. Takéto okolnosti v prejednávanej veci nastali. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Štátneho notárstva Humenné vo veci č.k. M. XX/XX-X ich právny predchodca D. B. mohol byť a bol presvedčený o tom, že je oprávneným a dobromyseľným držiteľom pozemku, ktorý je predmetom daného sporu. Sám žalovaný bol presvedčený o tom, že daná časť pozemku vlastnícky patrí nebohému D. B. a táto okolnosť je preukázaná tým, že žalovaný sa po smrti D. B. v roku 2009 nijako nedomáhal svojho vlastníckeho práva k danej časti pozemku, ktorej užívanie malo zaniknúť smrťou D. B.. Užívanie tejto časti pozemku prenechal naďalej právnym nástupcom nebohého D. B. až do roku 2021, keď právni nástupcovia D. B. mu zaslali návrh darovacej zmluvy, aby sa otázka vlastníctva k danej časti pozemku vyriešila. Až od roku 2021 H. B., keď si uvedomil, že vlastníctvo danej časti pozemku je písané na jeho osobu, si uplatňuje svoje vlastnícke právo k danej časti pozemku a robí voči žalobcom rôzne protivenstvá.
14. Neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že túto časť nehnuteľností D. B. užíval hlavne na výrobu drevených násad. D. B. a jeho právni nástupcovia danú časť pozemku užívali a užívajú od roku 1977 až doposiaľ, teda do roku 2022 po dobu 45 rokov.
15. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd uviedol skutočnosť, že rozhodnutie Štátneho notárstva v Humennom č.k. M. XX/XX-X z 26.4.1977 o prenechaní časti parcely do užívania obsahuje len osobný záväzok H. B. voči D. B.. Osobný záväzok sa vzťahuje na konkrétnu osobu na rozdiel od vecného záväzku, ktorý sa vzťahuje na konkrétnu vec. V danom prípade obsah dohody dedičov obsiahnutý v uvedenom rozhodnutí Štátneho notárstva v Humennom znel tak, že H. B. je voči ustupujúcemu spoludedičovi D. B. bez povinnosti peňažitej výplaty, avšak zaväzuje sa ponechať mu v užívaní zadnú časť záhrady hraničiacej s jeho záhradou o výmere asi 1 ár. V tomto znení textu žalobcovia nevidia osobný záväzok, ale záväzok vecný.
16. V priebehu prvoinštančného konania bola dostatočne preukázaná skutočnosť, že od roku 1977 až do svojej smrti v roku 2009 D. B. (právny predchodca žalobcov) parcely, ktoré sú predmetom tohto konania nerušene užíval, oplotil ich a vysadil na nich ovocné stromy. Je teda dostatočne preukázaná okolnosť
dobromyseľnosti užívania predmetných parciel nebohým D. B. od roku 1977 až do jeho smrti v roku 2009, ako aj užívanie týchto parciel jeho dedičmi v nasledujúcom období.
17. Žalobkyňa 1/ A. B. naviac uviedla, že jej manžel D. B. bol zamestnaný až do dôchodku v š.p. Vihorlat Snina, do dôchodku odišiel po dosiahnutí veku 60 rokov, to znamená, že v roku 1992 výrobu násad vykonával len príležitostne, keďže výrobu násad vykonával formou tzv. pridruženej výroby pre JRD Rovné. Výrobu týchto násad ukončil v polovici 80-tych rokov a potom sa jej už nevenoval.
18. Dôvodom na spochybnenie dobromyseľnosti nebohého D. B. nemôže byť ani skutočnosť, že v roku 2004 tento predložil H. B. návrh darovacej zmluvy na prevod daných pozemkov. Predloženie návrhu darovacej zmluvy a dobromyseľnosť D. B. sa vzájomne nevylučujú. D. B. predložil H. B. návrh darovacej zmluvy za tým účelom, aby danú situáciu vyriešil, keďže sa cítil byť vlastníkom predmetných parciel.
19. Žalobca 3/ F. B. naviac poukázal na to, že H. B. – žalovaný v roku 2015 postavil drevený plot, ktorý je postavený v línii so stenou jeho rodinného domu. Tento plot stojí aj v súčasnosti a je zachytený na predložených fotografiách.
20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
21. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
23. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
25. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
26. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
27. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
28. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
29. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že spornú časť nehnuteľnosti, ktorej v súčasnosti podľa geometrického plánu č. 37/2020 z 26.7.2021 zodpovedajú parcely CKN XXXX/ X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2 a parcela CKN XXXX/X – záhrada o výmere 39 m2, k.ú. C., nadobudol právny predchodca žalobcov (nebohý manžel a otec) na základe dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Humennom č.k. M. XX/XX-X z 26.4.1977, pričom súčasťou tohto dedičského rozhodnutia je dohoda, v zmysle ktorej od H. B. dostal právny predchodca žalobcov D. B. do užívania predmetnú nehnuteľnosť, ktorej v súčasnosti zodpovedajú vyššie uvedené parcely č. XXXX/X L. XXXX/X.
30. Táto dedičská dohoda však neobsahuje závery o prechode vlastníctva týchto nehnuteľností na D. B., pričom aj v súčasnosti sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, z hľadiska listu vlastníctva vedené na žalovanom H. B. (LV č. XXXX, k.ú. C.).
31. Z uvedeného vyplýva, že závery dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie smerujú k tomu, že žalobcom sa podarilo preukázať len to, že právny predchodca dostal tieto nehnuteľnosti do svojho užívania za účelom práce v pridruženej výrobe pre JRD Rovné (výroba tzv. násad), pričom aj po ukončení tejto činnosti predmetné nehnuteľnosti naďalej užíval. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že tieto okolnosti, t.j., či už dohoda dedičov v pôvodnom dedičskom konaní v roku 1977, ale ani ďalšia okolnosť v podobe oplotenia predmetných nehnuteľností tak, že tá časť nehnuteľností, ktorá je predmetom tohto konania, zostala v užívaní D. B., neznamená, že došlo k okolnostiam, ktoré bezpečne preukazujú vstup do držby týchto nehnuteľností právneho predchodcu žalobcov v rovine dobromyseľnosti s následným dlhodobým užívaním týchto nehnuteľností ako vlastných a s následným konštituovaním vlastníckeho práva pre tohto právneho predchodcu žalobcov. So zreteľnom na všetky okolnosti bolo totiž medzi zainteresovanými stranami zrejmé, že táto nehnuteľnosť bola D. B. daná len do užívania a vlastník zapísaný na liste vlastníctva, t.j. žalovaný H. B., odmietol formálnu legalizáciu prevodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalobcov formou darovacej zmluvy, a to či už za života D. B. alebo aj neskôr, keď s takýmto návrhom prišli samotní žalobcovia. Právne významnou okolnosťou je predovšetkým to, že dedičská dohoda uvedená v konaní pod sp. zn. M. XX/XX bývalého Štátneho notárstva v Humennom, neobsahuje žiadnu formuláciu, na základe ktorej by bolo možné uzavrieť, že účastníci tohto dedičského konania sa dohodli na prevode vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na D. B.. Táto dedičská dohoda má charakter len prenechania užívania časti záhrady bez toho, aby bol vykonaný akýkoľvek pokus v rozumnej dobe po ukončení tohto dedičského konania o zápis vlastníckeho práva v prospech D. B.. Zo všetkých týchto okolností možno vyvodiť teda len ten záver, že išlo o dohodu o dlhodobom bezplatnom užívaní so zreteľom na to, že D. B. v uvedenom dedičskom konaní nepožadoval finančnú náhradu vo výške 4.400,- Kčs, ako na to poukazuje aj žalobca 2/ vo svojom odvolaní.
32. V zhode so súdom prvej inštancie však aj odvolací súd súhlasí s takým hodnotením tejto dohody, že nemohla zakladať presvedčenie právneho predchodcu žalobcov o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a teda, hoci aj ako neperfektný právny úkon, založiť dobromyseľnosť v právnom predchodcovi o tom, že predmetná časť nehnuteľností mu patrí vlastnícky, a teda, že ju užíva ako vlastník. Aj odvolací súd konštatuje, a v tomto smere nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcov, že samotné pokusy o legalizáciu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcov, nemožno hodnotiť inak, ako dôkaz vedomosti tohto právneho predchodcu o tom, že predmetné nehnuteľnosti mu v skutočnosti nepatria, a teda potvrdzujú absenciu dobromyseľnosti z jeho strany vo vzťahu k užívaniu týchto nehnuteľností.
33. Možno teda uzavrieť, že aj keď bol preukázaný oprávnený vstup právneho predchodcu žalobcov D. B. do držby týchto nehnuteľností ako dobromyseľného vlastníka v súvislosti s dedičským konaním pod sp. zn. M. XX/XX Štátneho notárstva v Humennom, nebola preukázaná dobromyseľnosť tejto držby s účinkami vzniku vlastníckeho práva k nim v prospech D. B..
34. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).