Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/176/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61 proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o, Užhorodská 21, Košice, adresa pre doručovanie Rastislavova 68, Košice, IČO: 47 231 785 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -32 zo dňa 25. 07. 2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku č. zo dňa 19. 01. 2012 vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom došlým súdu prvého stupňa dňa 16. 07. 2013 domáha proti žalovanej zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku. Súčasne v návrhu na začatie konania žiadala odložiť vykonateľnosť tohto rozsudku.

Právne odôvodnil rozhodnutie ust. , v zmysle ktorého ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Poukázal na to, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje takýto odklad, ktorý má preventívny charakter spočívajúci v snahe predísť vzniku škôd, ako aj ďalším sporom medzi účastníkmi konania a bral do úvahy to, že existuje reálna hrozba majetkovej ujmy žalobcu ako fyzickej osoby v prípade exekúcie. Odklad vykonateľnosti má dočasný charakter a je viazaný na právoplatnosť rozhodnutia. Preto návrhu vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné. Rozhodnutie súdu považuje za neoprávnené a hrubo zasahujúce do jeho práv. Rozhodcovský rozsudok má totiž charakter právoplatného rozhodnutia súdu a keďže ide o právoplatné rozhodnutie súdu, ktorému predchádza aj rozhodcovské konanie, všeobecný súd by túto okolnosť mal brať na vedomie, a teda povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať o výnimočné a existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. V danom prípade žalovaný opiera svoje tvrdenia aj o ustanovenia Exekučného poriadku pri odklade exekúcie, ktorý

požaduje splnenie, či preukázanie určitých okolností vzhľadom na to, že ako v exekúcii, tak aj v konaní o preskúmanie rozhodcovského rozsudku ide o právoplatné rozhodnutie. Pri posúdení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je teda potrebné vychádzať z tohto inštitútu, a preto majú byť takéto inštitúty nariadené iba v prípade závažnej ujmy hroziacej účastníkovi konania. Má za to, že rozhodnutie súdu je nesprávne, pretože neboli splnené podmienky pre odklad vykonateľnosti rozsudku, resp. možnosť podať návrh na vykonanie právoplatného exekučného titulu žalovaným, nemôže byť bez ďalšieho predpokladom, odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy. Predpokladom odkladu vykonateľnosti musí byť hrozba závažnej ujmy, ktorá musí byť reálna. Ak súd rozhodnutie opiera iba o konštatovanie hypotetickej ujmy, žeby mu mohla vzniknúť škoda, ak by podal návrh na vykonanie exekúcie, nejde o reálnu hrozbu. Navyše aj v prípade začatia exekučného konania voči žalobcovi, samotný Exekučný poriadok zakotvuje aj ďalšie inštitúty procesnej obrany (námietky, odklad atď.), kde môže využiť svoju ochranu práv a záujmov. Nepovolením odkladu tak žalobcovi nehrozí žiadna ujma, ak by aj došlo k exekúcii, nevidí v tom žiadnu nenapraviteľnú ujmu. Poukázal na to, že aby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola vôbec úspešná, už zo samotného žalobného návrhu by táto skutočnosť mala vyplývať. Pokiaľ súd uvádza, že pri rozhodovaní o odklade vychádzal, že žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, ide o nesprávne právne posúdenie dôvodov na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Skutočnosť, že žaloba bola podaná zo zákonných dôvodov, resp. boli splnené podmienky pre podanie žaloby, nie je samo osebe podkladom pre záver, že sú tu okolnosti odôvodňujúce odklad. K podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo zákonom uvedených dôvodov je predpokladom prípustnosti žaloby. Prvostupňový súd v súlade s ust. dostatočne svoje uznesenie neodôvodnil a nie je známe, akými úvahami sa riadil. Poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu , , ktorý poukazoval na to, že efektívnosť výkonu základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie. Súd musí mať na pamäti, že rozhoduje o právach žalovaného, ktoré mu priznáva SR. Napadnutým uznesením mu súd bráni vo výkone právoplatného rozhodnutia, bez uvedenia relevantných skutočností a nemožno ho považovať za zákonné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

Odvolanie bolo zaslané aj žalobcovi, ktorý sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 16. 07. 2013 sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, v ktorej uviedla dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia tohto rozsudku. To nepochybne vyplýva z obsahu žaloby, ktorá sa nachádza na čísle 1 - 4 spisu.

V zmysle o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Je zrejmé, že rozhodcovské konanie v zmysle uvedeného zákona je jednoinštančým konaním, kde neexistuje možnosť podať žiadny opravný prostriedok. Z tohto dôvodu zákon ako procesný prostriedok nápravy zakotvil inštitút zrušenia rozhodcovského rozhodnutia súdu, ktorý sa realizuje podaním žaloby na príslušnom všeobecnom súde. v stanovuje, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Následne zákonodarca v vymenúva dôvody, pre ktoré účastník rozhodcovského konania môže

sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Zákon bližšie nešpecifikuje podmienky rozhodné pre posúdenie dôvodnosti odkladu vykonateľnosti takéhoto rozsudku. Posúdenie podmienok je preto na úvahe súdu. Na súde teda bolo rozhodnúť, keďže súčasťou žaloby bol nielen návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale aj návrh na odloženie vykonateľnosti o tomto odklade s poukazom na ust. § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní,.

Odvolací súd nevidí chybu v postupe súdu prvého stupňa, ak sa zaoberal, či účastník podal v lehote stanovenej v zákone žalobu, pretože len žaloba podaná v tejto zákonnej lehote môže byť predmetom dokazovania pred súdom. Preto v tomto smere bol správny jeho postup. Ak žalovaný poukazoval na to, že sa súd nezaoberal, z akého dôvodu je žaloba podaná, bez pochýb táto okolnosť vyplýva z obsahu samotnej žaloby a súd tieto ďalšie predpoklady takejto žaloby bude riešiť v konaní samotnom. Na súde však bolo zistiť, či bola podaná žaloba, ktorú predpokladá zákonodarca v ust. a či bol dôvod na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia.

Odvolací súd je názoru, že samotný odklad vykonateľnosti ako procesné rozhodnutie má vždy preventívny charakter v snahe predísť vážnejším škodám medzi účastníkmi konania a ďalším sporom a vždy existuje reálna ujma alebo reálna hrozba takejto ujmy osobe, v prípade exekúcie. Navyše odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter a je viazaný na právoplatnosť rozhodnutia návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd preto nesúhlasil s námietkami žalovaného, že nejde o reálne bezprostredne hroziacu závažnú ujmu, pretože v prípade začatia exekučného konania vždy o takúto ujmu pôjde. Navyše z predmetu sporu je zrejmé, že ide o spor zo spotrebiteľského vzťahu, kde spotrebiteľ využíva svoje práva, ktoré mu zákon o rozhodcovskom konaní priznáva a bude na súde v konaní samotnom všetky tieto okolnosti posúdiť. Nateraz bolo dôvodné rozhodnúť tak, ako uviedol odvolací súd vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.