Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-16C-94-2019.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-16C/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. o zaplatenie 1.174,04 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.174,04 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.174,04 eur od 30.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.174,04 eur s príslušenstvom z dôvodu, že so žalovaným uzavrel dňa 28.10.2015 poistnú zmluvu, ktorá zanikla dňa 29.10.2016 z dôvodu nezaplatenia poistného. Žalobca má nárok na poistné za dobu do zániku poistenia, ktoré predstavuje žalovanú sumu.
2. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznával a navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe namietol premlčanie uplatneného nároku a poukázal na súdny spor voči žalobcovi vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 41C/165/2016, v ktorom žalobca argumentuje tým, že žalovaný nie je vecne legitimovaný. Žiadal byť v konaní vypočutý.
3. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 12.5.2021 č.k. 16C/94/2019 – 109 žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal žalobcovi na náhradu trov konania.
4. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 3.1.2023 č.k. 3Co/9/2022-138 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací sa stotožnil s posúdením súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný. Tunajšiemu súdu ale vytkol, že v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal so žalovaným namietanou pasívnou vecnou legitimáciou v spore, nakoľko žalovaný tvrdil, že vlastníkom ako aj držiteľom motorového vozidla je iná osoba. Keďže žalovaný namietal základ uplatneného nároku, je súd prvej inštancie povinný z tohto titulu preskúmať aj zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného, ako aj výšku dlžného poistného z hľadiska vyhodnotenia skutkového stavu ako aj právneho posúdenia veci. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť opätovne vec prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby nesprávnym procesným postupom neznemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné právo v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t.j. v súlade so zákonnými ustanoveniami vytvoriť stranám sporu priestor vo veci konať a vyjadriť sa ku konkrétnym skutkovým tvrdeniam, a to aj k namietanej pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, keďže v tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné (berúc do úvahy aj uzavretú mimosúdnu dohodu v konaní 41C/165/2016) s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania vrátane trov odvolacieho konania.
5. Po vrátení veci žalobca poukázal na objasnenie vecnej legitimácie v jeho podaní zo dňa 1.5.2020, v ktorom uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 41C/165/2016 namietal z dôvodu, že žalovaný bol síce poistníkom z poistnej zmluvy, avšak ako vlastník a držiteľ poisteného motorového vozidla, t.j. poisteným bol evidovaný p. D. E., preto jeho žalobca považoval za osobu oprávnenú na prijatie plnenia z poistnej udalosti. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že žalovaný bol poistníkom z poistnej zmluvy, teda osobou, ktorá sa zaviazala platiť poistné z poistnej zmluvy.
6. Žalovaný sa po vrátení veci odvolacím súdom nevyjadril, i keď bol vyzvaný súdom listom zo dňa 24.1.21023.
7. Na nariadené pojednávanie dňa 22.6.2023 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa tiež nedostavil žalovaný, u ktorého je doručenie predvolania vykázané dňa 7.6.2023 v zmysle § 106 ods.1 písm.a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti spotových strán.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a obsahom spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 41C/165/2016 a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 28.10.2015 poistnú zmluvu č.6587041641, č. návrhu 5749006867, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. AUDI A8 VIN č. F.. Na základe uzavretej zmluvy bol žalobca povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný bol povinný platiť ročné poistné 1.565,39 eur v štvrťročných splátkach vo výške 391,35 eur splatných 29.dňa v 10., 1., 4. a 7.mesiaci každého kalendárneho roka. O uzavretí poistnej zmluvy bola dňa 12.11.2015 vystavená poistka. Žalovaný si svoju povinnosť platiť poistné riadne neplnil, uhradil prvú splátku poistného splatnú dňa 29.10.2015 a ďalšie splátky poistenia nezaplatil. Listom zo dňa 17.1.2017 žalobca oznámil žalovanému zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného a vyzval ho na úhradu dlžného poistného za dobu do zániku poistenia 29.10.2016 vo výške 1.174,04 eur.
9. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 41C/165/2016 sa žalovaný (v uvedenom konaní v procesnom postavení žalobcu) domáhal voči žalobcovi v tomto konaní (v predmetnom konaní v pozícii žalovaného) zaplatenia poistného plnenia 24.308 eur s prísl. poukazujúc na to, že so žalobcom mal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, aj zmluvu o havarijnom poistení č. návrhu 5749006867 zo dňa 28.10.2015. Dňa 5.11.2015 riadne zaplatil poistné. Dňa 30.11.2015 mu neznámy páchateľ poškodil osobné motorové vozidlo a túto škodovú udalosť bezodkladne nahlásil žalobcovi. Ako poistník má s poukazom na § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka nárok na poistné plnenie. Žalobca mu poistné plnenie odmietol vyplatiť. Žalobca v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalovaného poukazujúc na to, že žalovaný nemal byť poisteným resp. držiteľom predmetného motorového vozidla, ani osobou, ktorej by mali byť poskytnuté finančné prostriedky zo škodovej udalosti. Žalovaného považoval za poistníka a oznamovateľa. Žalovaný tvrdil, že je skutočným vlastníkom vozidla, i keď iná osoba – D. E. bola zapísaná ako držiteľ a vlastník vozidla. Konanie bolo právoplatne skončené dňa 30.6.2020, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania zo dňa 11.6.2020. Medzi stranami došlo k mimosúdnej dohode, v zmysle ktorej žalobca poukázal žalobcovi poistné plnenie z poistnej udalosti vo výške 10.850,27 eur.
10. S poukazom na závery odvolacieho súdu sa súd prioritne zaoberal námietkou absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore.
11. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 205/2009). Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.
12. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
13. Podľa § 797 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
14. Z predloženého návrhu poistnej zmluvy a poistky vyplýva, že poistnú zmluvu uzavreli žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník. V zmluve sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi dohodnuté poistné. Predmetom tohto sporu je neuhradené poistné za dobu do zániku poistenia. Táto povinnosť vyplýva žalovanému z uzavretej zmluvy i vyššie cit. ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže on uzatváral so žalobcom poistnú zmluvu.
15. Žalovaným namietané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 41C/15/2016 nemajú vplyv na povinnosť žalovaného platiť poistné. V uvedenom konaní bola spornou skutočnosť, či žalovaný (v predmetnom spore v pozícii žalobcu) je oprávnený prevziať poistné plnenie, pretože bolo sporné jeho vlastníctvo k predmetu poistenia (poistenému osobnému motorovému vozidlu). Poistník t.j. osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a zaviazala sa platiť poistné, nemusí byť vždy totožná s poistenou osobou, t.j. osobou, ktorá má nárok na prijatie poistného plnenia v prípade poistnej udalosti. Aj keď v predmetom konaní žalobca uvádzal, že z dôvodu uvedenia do omylu zo strany žalovaného ide o neplatnú zmluvu, jej neplatnosť nebola v konaní preukázaná. Naopak, žalobca v zmysle uzavretej zmluvy poskytol žalovanému poistné plnenie v dohodnutej výške.
16. S poukazom na uvedeného skutočnosti súd ustálil, že stranám sporu svedčí vecná legitimácia v spore.
17. Poistná zmluva uzavretá medzi sporovými stranami svojim charakterom spadá medzi spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za dodávateľa je považovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nekoná (§ 52 Občianskeho zákonníka).
18. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
19. Podľa §796 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nebolo dohodnuté inak, je poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
20. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
21. V zmysle § 803 ods.1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
22. Z predložených listín mal súd za preukázané, že žalovaný v rozpore s uzavretou poistnou zmluvou zo dňa 28.10.2015 nezaplatil poistné za prvé poistné obdobie v lehote splatnosti poistného, t.j. do troch mesiacov od splatnosti poslednej splátky poistného, teda do dňa 29.10.2016 (posledná splátka poistného bola splatná dňa 29.7.2016). Z uvedeného dôvodu poistná zmluva k tomuto dňu zo zákona (§ 801 ods.1 Občianskeho zákonníka) zanikla. Žalobca má v súlade s § 803 ods.1 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie dlžného poistného za dobu do zániku poistenia (t.j. za obdobie od 29.1.2016 do 29.10.2016), ktoré zodpovedá sume 1.174,04 eur (3x391,35 eur).
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie dlžného poistného 1.174,04 eur je dôvodný. Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžného poistného, súd ho v súlade s cit. ustanoveniami zaviazal zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania, počnúc dňom 30.10.2016, čo je deň nasledujúci po zániku poistnej zmluvy. Zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania činí 5 % ročne.
26. Lehota na plnenie vyplýva z ust. § 232 ods. 3 veta prvá CSP.
27. Pre úplnosť súd dodáva, že s námietkou premlčania nároku sa súd vysporiadal v prvom rozsudku zo dňa 12.5.2021, kde dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný. S týmito závermi sa stotožnil aj odvolací súd.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Keďže žalobca bol úspešný v celom rozsahu žalovanej pohľadávky, bola mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Samotná skutočnosť, že žalovaný bol (je) dlhodobo nezamestnaný, má nízky príjem a mal (má) dlhodobo zlý zdravotný stav nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalovaný pritom uvádzal, že do marca 2021 by sa jeho zdravotný stav mal upraviť. V konaní mu nebolo priznané ani oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
31. V rámci trov konania rozhodol súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP). Odvolací súd uznesením zo dňa 3.1.2023 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky.
32. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).