Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_20Csp-41-2022.pdf
PDF · 75.43 KB
Case nature
Subarea
20Csp/41/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270 so sídlom Metodova 8, Bratislava- Ružinov, zast.: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., IČO: 35 855 673 so sídlom Dr.Vl. Clementisa 10, Bratislava- Ružinov proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Srbska, trvale bytom C. D. E., F., G., A. H., prechodne bytom Trenčín, o zaplatenie 973,89 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že vo veci nemá právomoc.
II. Konanie zastavuje.
III. Vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 22,30 EUR, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
IV. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.07.2022, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2022 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 973,89 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a titulom zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy č. F. o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.02.2021 v zmysle jej dodatku a tiež v zmysle splátkovej zmluvy č. XXXXXXXXXX.
2. Po začatí konania súd lustráciou v registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný je občanom Srbskej republiky, ktorému bolo dňa 25.07.2019 vydané povolenie na pobyt platné do 27.04.2024. Adresu prechodného pobytu má v Registri obyvateľov evidovanú Mesto Trenčín.
3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. V prípade, že v konaní vystupuje strana sporu, ktorá má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
6. Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.
7. Súd zistil, že právomoc súdu na konanie v danom prípade je potrebné založiť na základe zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko Srbská republika nie je členským štátom Európskej únie a medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou nie je uzatvorená medzinárodná zmluva upravujúca právomoc súdov.
8. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci
9. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
10. Podľa § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou.
11. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný je občanom Srbskej republiky, ktorý má do 27.04.2024 povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný ma prechodný pobyt len Mesto Trenčín. Pri určovaní právomocí súdu je potrebné postupovať podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého kritériom na určovanie právomoci je bydlisko, prípadne sídlo žalovaného. Žalovaný má síce hlásený prechodný pobyt v Meste Trenčín, avšak bydliskom podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 40/2014 sa rozumie miesto, kde sa osobne skutočne zdržiava. Zo spisu má súd za preukázané, že žalovaný sa na území Slovenskej republiky skutočne zdržiaval od 18.05.2020 do 30.06.2021, kedy bola vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. Od mesiaca júl 2021 už na území Slovenskej republiky nepracuje a podľa vyjadrenia OOPZ v Dubnica nad Váhom sa na adrese uvedenej žalobcom (ide o adresu, na ktorej sídli hotel Metal) nezdržuje, pričom od ďalších ubytovaných občanov Srbska bolo zistené, že žalovaný by sa mal nachádzať v A., v meste Pančevo, presnú adresu uviesť nevedeli. Z vyjadrenia OO PZ Dubnica nad Váhom vyplýva, že adresa trvalého bydliska žalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX je : C. D. E., F., G., A. H.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v súčasnosti nemá bydlisko na území Slovenskej republiky a preto slovenský súd nemôže založiť právomoc podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená ani dohoda o právomoci súdu v prípade riešenia sporov a takáto dohoda nevyplýva ani zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Preto slovenský súd nemôže založiť právomoc ani postupom podľa § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
12. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu.
13. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
14. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Srbskej republike.
15. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku 29,00 EUR zo žaloby, kráteného o 6,70 EUR, t.j. vo výške 22,30 EUR. Súd preto krátený súdny poplatok
vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi. Súdny poplatok vráti žalobcovi spoločnosť Slovenská pošta a.s. ako prevádzkovateľ systému (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.).
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP, kedy mal zato, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, no keďže zo spisu žalovanému žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti prvému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti druhému a štvrtému výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli é v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).